Próza je silne inšpirovaná skutočnou udalosťou. Ludovica Hernandez Mano bola reálna postava. Zomrela vo veku osemdesiatpäť rokov na klinike v angolskej Luande. Dvadsaťosem rokov prežila v dobrovoľnej izolácii v jednom byte na najvyššom poschodí luxusného činžiakového domu v centre Luandy.

Tesne pred vypuknutím nepokojov predznamenávajúcich boj za nezávislosť Angoly, po tom, ako zmizne jej milovaná sestra i s manželom, sa hlavná hrdinka zamuruje v byte a na takmer tri dekády sa zo strachu z nastávajúcich skutočností takpovediac odseparuje od zvyšku sveta. Späť medzi ostatných ju vráti až malý Sabalu, žijúci na ulici, pri jednej zo svojich lúpežných výprav.

Okolo tejto vskutku bizarnej situácie Agualusa spriadol klbko podmanivých príbehov rozprávajúcich o mnohých, neraz veľmi búrlivých procesoch v angolskej spoločnosti. Zvrhnutie kolonialistov, občianska vojna, komunistická diktatúra, opätovné politické uvoľnenie i nastolenie aspoň akej-takej demokratickej cesty.

Z každého kúska tu presakujú famózne zachytené osudy jednotlivých protagonistov, ktorých prepletené príbehy sa v rôznych bodoch stretajú a vzájomne ovplyvňujú. Fragmenty, útržky či kusé úlomky z týchto stretov majú v Ludovicinej osobe tajného svedka, akéhosi priamo nezúčastneného pozorovateľa.

Ludovica si celé viditeľné dianie z odizolovanej diaľky pretvára na svoj obraz. A nielen to. I ona sama spoza svojich štyroch stien (a rozľahlého balkóna) čiastočne a nechtiac ovplyvní virvar „tam vonku“ a prispeje k chodu veľkej histórie.

Agualusa čitateľstvu namixoval skutočne sviežu a originálne navrstvenú textovú koláž. Rýchlu, dynamicky smerujúcu priamo k podstate bez toho, aby zanedbal niečo dôležité. Autor funkčne prepojil klasickejšie literárne postupy s experimentálnejšie poňatými pasážami a výborne ich zlepil do vkusného celku.

Nečakané zvraty, skvelá skratka, viac či menej čierny humor a neraz pomerne dusná atmosféra výborne pracujú v prospech obsažného výsledku.

Agualusa prejavuje skvelý cit pre mieru: niečo vykreslí priamo, ale mnohé iba naznačí a nechá akoby za oponou či hlbšie pod povrchom.

V každom ohľade ide o výborne skomponovanú modernu, ktorá sa dá zhltnúť na jedno posedenie, avšak zanechá po sebe výraznú stopu a svojich priaznivcov si určite nájde. Svieži, farebný a hravý text, i keď nie práve na ľahkú tému.

José Eduardo Agualusa: Všeobecná teória zabúdania

Slovart, 2019 (edícia MM)

Preklad: Miroslava Petrovská

232 strán

Zobraziť diskusiu (0)