Výber kníh o histórii podľa Jakuba Drábika
Knihy o minulosti sú dôležité, lebo môžu zmeniť náš pohľad na súčasnosť a to, ako bude aj vďaka nám vyzerať budúcnosť. Sme veľmi radi, že práve dejiny sú u nás najvyhľadávanejším žánrom literatúry faktu. Poprosili sme preto historika SAV Mgr. Jakuba Drábika, PhD , aby pripravil pre nás výber kníh, ktoré vyšli v poslednej dobe a ktoré stojí za to si prečítať. Ak Vás zaujímajú knihy o histórii alebo ak hľadáte dar pre niekoho, kto o nich rád číta, táto stránka je určená Vám.
Nicholas Stargardt – Německá válka
Už dávno sa historici seriózne sa venujúci dejinám druhej svetovej vojny zhodli na tom, že počet prác o tomto konflikte dosiahol nezvládnuteľné množstvo. Napriek tomu je o ňu stále obrovský záujem – bádateľský i čitateľský. Len málo kníh však dokáže prísť s niečím novým. Problémom Stargardtovej knihy to však nie je. Oxfordský historik dokázal priniesť nový, unikátny pohľad. Na vojnu sa totiž pozerá očami obyčajných Nemcov – vojakov, ich manželiek, matiek, rodičov, detí. Pracuje s denníkmi, zápiskami i správami tajnej služby SS, ktorá sledovala nálady obyvateľov Tretej ríše. Prináša rozsiahlu a veľmi fundovanú prácu, ktorá je zároveň ľahko čitateľná a rozhodne nenudí. Pre záujemcov o druhú svetovú vojnu nevyhnutnosť.
Doba temnoty, špiny, násilia, strnulosti, úpadku. Takto je až príliš často vykresľovaný stredovek. Martin Nodl však vo svojej knihe tento stereotyp úplne zlikvidoval a naopak, priniesol obraz stredoveku, ktorý je v mnohom modernejší a slobodnejší než dnešný svet. Zároveň predstavil dnešného, moderného človeka, ako človeka ktorý je tomu stredovekému veľmi podobný a rieši veľmi podobné problémy – peniaze, rodinu, zdravie, vieru či migrácie. Nodl dal v knihe dokopy niekoľko svojich starších prác, ktoré prepracoval a doplnil o „aktualizácie“, porovnania a zamyslenia. Vytvoril tak komplexný text, ktorý ale nie je suchý ani nudný. Ide o pomerne inšpiratívnu prácu, ktorá donúti nad stredovekom rozmýšľať i tých z nás, ktorí sa oň nijak zvlášť nezaujímajú.
Podobne ako Stargardt, i Snyderovi sa podarilo priniesť zásadne odlišný a nový pohľad na udalosť, o ktorej sa zdá, že o nej už musíme vedieť všetko. Čierna zem prináša radikálne odlišné vysvetlenie jednej z najväčších katastrof v dejinách ľudstva – Holokaustu. I keď množstvo Snyderových záverov vyvoláva diskusiu či špekulácie, knihe to nie je na škodu. Práve naopak. Je podnetná a provokuje množstvo inšpirujúcich myšlienok. Snyderova kniha je skutočne v mnohých ohľadoch priekopnícke, smerodajné a absolútne pohlcujúce dielo, v ktorom autor vysvetľuje, že holokaust sú nielen dejiny, ale aj varovanie. Táto kniha rozhodne stojí za prečítanie – a to i čitateľom, ktorí sa dejinám zvlášť nevenujú. V knižnici historika, ktorý sa zaoberá dejinami holokaustu či 20. storočia chýbať určite nesmie.
Tünde Lengyelová – Život na šľachtickom dvore
Tünde Lengyelová pracuje na Historickom ústave SAV a dlhodobo sa venuje výskumu dejín každodennosti, sociálnym dejinám, gendrovým štúdiám a ranému novoveku. Napísala niekoľko úspešných kníh a slovenskému čitateľovi je dobre známa. Jej najnovšia práca, Život na šľachtickom dvore, sa venuje každodennému životu šľachty na našom území v období po katastrofickej porážke pri Moháči v roku 1526. Lengyelová vykresľuje vo svojej knihe plastický a zaujímavý obraz o živote príslušníkov najvyšších spoločenských vrstiev – opisuje ich šaty, jedlo, domovy, hygienu či to, ako trávili voľný čas. Ako pri všetkých knihách, ktoré som vybral, i pri tejto práci platí, že napriek tomu, že ide o odborne veľmi fundované dielo napísané odborníkom na slovo vzatým, ide stále o čitateľsky veľmi atraktívny počin, pri ktorom sa nebudete nudiť.
Miroslav Bárta – Příběh civilizace
Příběh civilizace je veľmi podarenou syntézou myšlienok a zhrnutím dlhoročného výskumu Miroslava Bártu, jedného z najvýraznejších českých a zároveň svetových egyptológov dneška. Bárta sa pritom v knihe nevenuje len starovekému Egyptu, i keď logicky sa zameriava práve na neho. Rieši civilizáciu ako takú vo všeobecnejšej rovine. Vysvetľuje, čo si pod pojmom civilizácie treba vysvetliť a uvažuje o tom, na akých princípoch funguje životný cyklus každej civilizácie – vrátane tej našej. Bártova kniha nie je jednou z vedecko-populárnych kníh, ktoré ťažia z atraktívnosti starovekého Egypta ako témy a v podstate sa uskromnia na povrchný výpis dejinných udalostí. Naopak. Je plná nových poznatkov a inovatívnych prístupov, ktoré dáva do hlbších súvislostí a porovnáva s modernou dobou. Bárta pritom využíva pri svojom výskume širokú škálu spoločenských, humanitných, prírodných i technických vedných odborov.
Bonus pre "fajnšmekrov": Roger Griffin – Modernismus a fašismus
Kniha „Modernismus a fašismus” je výsledkom dlhoročného výskumu najvplyvnejšieho vedca na poli štúdií fašizmu, oxfordského profesora Rogera Griffina. Ako on sám tvrdí, ide o jeho najvýznamnejšie dielo, ktoré však ostáva mnohými nepochopené. Je to predovšetkým preto, že ho písal ťažkým, akademickým štýlom, ktorý si vyžaduje čitateľove dôkladné sústredenie (a prácu so slovníkom cudzích slov). I keď je určená len skutočným „fajnšmekrom“, predstavuje táto kniha základnú prácu k štúdiu modernizmu i fašizmu, rôznych ich prejavov a vzájomnému vzťahu. Griffin dokázal zmeniť nazeranie na tieto dva fenomény 20. storočia.
Jakub Drábik