Vynikajúco vyrozprávaný rodinný epos rozpráva príbeh troch generácií v časovom období od 20. rokov do súčasnosti, je príbehom o individuálnej, ale i kolektívnej pamäti, jej transformačných procesoch, traumách, zabúdaní, strácaní a nachádzaní a súčasne sa stáva gigantickou panorámou ukrajinských dejín. Názov Amadoka sa vzťahuje na najväčšie jazero Európy, ktoré sa údajne v stredoveku nachádzalo na území Ukrajiny, hoci Ukrajina vtedy ešte neexistovala. Jazero je v tomto románe metaforou krehkosti spomienok a tiež otázkou pravdivosti historických udalosť.

Sofija Andruchovyč patrí jednoznačne k najsilnejším hlasom súčasnej ukrajinskej prózy. Do literatúry sa výraznejšie zapísala magickým románom Felix Austria, ktorý sa odohráva v haličskom Stanislavove. Podobne ako v Amadoke, aj tu sa na pozadí pohnutej epochy 19. a začiatku 20. storočia odkrývajú súčasné, minulé a budúce rodinné tajomstvá.

Prekladateľ a akademik Alexander Kratochvil je slavista a zaoberá sa predovšetkým ukrajinskou a českou literatúrou. Prekladá beletriu a esejistickú tvorbu z ukrajinského jazyka do nemčiny. Preložil napríklad diela Oxany Zabužko a Jurija Vynnyčuka. Prekladateľka Maria Weissenböck prekladá z ukrajinčiny a bieloruštiny. Preložila napríklad diela Tarasa Prochaska a Tanje Maljarčuk.

Cenu si autorka a prekladatelia prevezmú v Hesseho rodnom meste Calw v deň narodenín nositeľa Nobelovej ceny Hermanna Hesseho – 2. júla. Táto literárna cena sa udeľuje od roku 1956 a v súčasnosti má aj vlastnú nadáciu. Udeľuje sa každé dva roky a je dotovaná sumou 20 000 eur. Získavajú ju každý druhý rok autori/autorky a prekladatelia/prekladateľky, ktorých diela podľa názoru poroty nezískali ešte dostatok uznania či pozornosti.

Zobraziť diskusiu (0)