Príbeh (či skôr spleť príbehov) je situovaný do vysokohorskej arménskej dedinky Maran. Tu, v nebeskom pokoji, pánubohu takmer na dotyk, dožívajú poslední Marančania svoje dlhé a veľmi pohnuté životy. Niekoľko stareniek a zopár starčekov – napospol jednoduchých, často celkom nevzdelaných, ale prirodzene inteligentných, svojráznych individualít. A sú to osudy také neuveriteľné, akoby sa rovno stávali priamou súčasťou, akýmsi živým žriedlom či predĺženou rukou maranských legiend. Jedna z nich hovorí napríklad o tom, že noc ochraňuje šťastie človeka, keď vo svojich chladných rukách prevracia tri jablká. Tie potom púšťa z neba na zem: jedno tomu, kto uvidel, druhé tomu, kto príbeh vyrozprával, a tretie tomu, kto si ho vypočul a veril v dobro.

Preto je na tri časti rozdelený aj tento krehučký textík. A skutočne, niekto môže zostať vcelku šokovaný z toho, koľko čarovného rozprávania obsahuje, ba doslova ním preteká sťa voňavým medom presýtený včelí plást. Nájdeme tu množstvo neopakovateľných postáv, z ktorých každá má svoj neľahký údel hoden zvýšenej čitateľskej pozornosti. Rozprávanie nemá pevné časové ani historické ukotvenie. Narine Abgarian sa tak doň podarilo dostať hádam všetko z ťažkého života (arménskeho) človeka. Je tu cár i boľševik, vojna i hladomor, pogrom i hrôzostrašné búrenie prírodných živlov v podobe zemetrasenia či nebezpečných horských lavín. Cez to všetko sú tu hlavne tí drobní a nepoddajní ľudkovia s lepšími aj horšími stránkami.

Narine Abgarian ich životné trajektórie snuje z podmanivej zmesi reality štedro obohatenej o rozprávkové prvky, surreálno, mágiu a nadprirodzeno. Spolu to vytvára čitateľsky veľmi príťažlivú kombináciu na pomedzí snov a skutočnosti. Raz preváži to, druhý raz ono, ale vo výsledku si nič neprekáža ani sa navzájom nevyrušuje, takže ho môžeme označiť za citlivo vyvážený. Pritom koncentrácia jednotlivých motívov, ale i hĺbka ich spracovania sú aj vzhľadom na kratší stránkový rozsah priam obdivuhodné.

Náznaky veľkých dejinných zlomov akoby tvorili rámec rozprávania, pričom však podstata je zachytená skôr v menších detailoch. Predovšetkým v tom, akým spôsobom tieto udalosti prehovorili a výrazne poznačili existencie maranských ľudí. Tie stopy badáme odtlačené práve v plynutí ich každodennej rutiny. Je tu trpkosť, je tu veľká bolesť, more žiaľu, nepriazeň osudu i búrlivé citové vírenie. Napriek tomu nebude núdza ani o rôzne hrejivejšie nálady s nádychom typicky východnej melanchólie. Nechýba kúsok jemného humoru a elegantného vtipu. Dýchne na nás jasne badateľný úpadok a zánik, ale v ich studenom tieni rozpoznáme aj nádejný blikot znovuzrodenia či opätovného začiatku.

Narine Abgarian tak symbolicky uzatvára toto pôsobivé podobenstvo o ľudskom utrpení i radosti. Aj preto jej sladkobôľny text napriek značnej ťaživosti napokon vyznieva skôr povzbudivo než skľučujúco. Ak máte radi rýdzo orientálne rozprávanie a sadli vám napríklad Štyri hostiny od Meira Shaleva, mala by vám takmer s určitosťou ulahodiť aj táto magickoreálna miniatúra.

Narine Abgarian: Z neba spadli tri jablká

Artforum, 2022 (edícia -klad)

Preklad: Zuzana Bujačková

Ilustrácie: František Hűbel

181 strán

Zobraziť diskusiu (0)