Katolícka cirkev v súčasnosti nedovoľuje ženám, aby sa stávali kňažkami a viedli omšu, službu eucharistie – t. j. mystického premenenia chleba a vína v telo a krv Krista. Katolícka cirkev ani neuvažuje o tom, že by danú situáciu zmenila. Hlavným argumentom je, že nikdy v minulosti niečo podobné v cirkvi neexistovalo, a preto nie je dôvod danú skutočnosť meniť. Podľa niektorých vzdelancov však existuje množstvo textových i vizuálnych prameňov, ktoré o vysvätených ženách hovoria a dokladajú ich aktívnu rolu v hierarchii neskoroantických cirkevných komunít. Útla kniha historika umenia Ivana Folettiho, pôsobiaceho na Masarykovej univerzite v Brne, sa snaží hľadať odpoveď práve na uvedené otázky, akú úlohu tieto ženy v ranej cirkvi mali a či vôbec ženy – kňažky boli kedysi súčasťou liturgických obradov. Autor sa zároveň aj domnieva, že poznanie postavenia žien v cirkvi v neskorej antike je aktuálne aj pre súčasnú situáciu nielen postavenia žien v cirkvi, ale celkovo v súčasnej spoločnosti, ktorú považuje I. Foletti stále za dominantne maskulínnu.

Ženy, resp. ženský svet je dlhodobo predmetom debát nielen v samotnej katolíckej cirkvi, ale aj verejného priestoru u našich susedov v Českej republike. U nás sa o ženách v katolíckej cirkvi, prípadne o ich možnosti pôsobiť v cirkevnej hierarchii otvorene s laickou verejnosťou veľmi nehovorí. Ani kultúrne otázky týkajúce sa histórie žien v biblickom a novozákonnom období nie sú v širšom verejnom priestore prítomné. Pritom rozprávanie o ženách v kresťanstve by pootvorilo rozsiahle, ale dnes už značne schované a zabudnuté kultúrno-historické súvislosti týkajúce sa žien a ich významnej osobitosti – materstva, ktoré výrazne ovplyvnilo a pretransformovalo niektoré obrady v katolíckej cirkvi, napr. cirkevný úvod šestonedieľok po narodení dieťaťa. Jednou malou lastovičkou u nás bol preklad knihy významného katolíckeho teológa Hansa Künga (1928 – 2021) Žena v kresťanstve, ktorá je veľmi stručným sprievodcom zmien v postavení žien v dejinách kresťanstva.

Ivan Foletti sa sústredil hlavne na otázku, či sa v ranej cirkvi objavovali vysvätené ženy, ktoré mali prístup k oltáru a mohli slúžiť omše. Autor sa snažil sústrediť viacero písomných zmienok o ženách jáhenkách (diaconissa) či kňažkách (presbytera) alebo zasvätených vdovách. Práve táto terminologická neukotvenosť – rozdiely boli aj medzi jednotlivými oblasťami na Západe, kde sa v prameňoch používal termín kňažná, a na Východe, kde zaznamenávali aktivity žien v cirkvi pod menom jáhenka – je jedným z dôvodov, prečo sa otázka ženskej služby v prvotnej cirkvi stala takou neprehľadnou a viedla k takému širokému rozpätiu názorov.

Hneď na začiatku knihy autor upozorňuje na obrad krstu, ktorý sa najskôr uskutočňoval len v dospelom veku a sprevádzal ho kúpeľ. K baptistériu ľudia prichádzali nahí. V tom období sa však striktne oddeľoval krst mužov a krst žien a práve budúce kresťanky pri krste sprevádzali ženy, pre ktoré sa v písomných prameňoch objavuje slovo „jáhenka“/diaconissa. Neskôr zmenou prístupu ku krstu, keď sa začali krstiť malé deti, sa úloha týchto žien prirodzene vytratila. Podľa I. Folettiho však ženy stále slúžili pri liturgii a vstupovali i do oltárnych priestorov a dotýkali sa aj liturgických nádob. Ide o privilégium, ktoré je udeľované len sväteným osobám. Z dochovaných prameňov, ktoré autor v knihe uvádza, je zrejmé, že aktívne ženy pri oltári a liturgických službách boli najmä v Galii, ktorá zaberala územie dnešného Francúzska.

Písomných prameňov, ktoré by ponúkli hlbší pohľad na rolu žien v cirkevnej hierarchii, je žalostne málo a I. Foletti upozorňuje aj na skutočnosť, že pramene o ženách v liturgickej službe boli akoby zámerne vymazané. Aj to bol dôvod, prečo svoju pozornosť sústredil i na vizuálne umenie. Chcel preskúmať, či prítomnosť žien v cirkevných hierarchických štruktúrach mala vplyv na kresťanskú vizuálnu a umeleckú produkciu. Autori umeleckých diel do nich vtláčajú aj pamäť na staršie javy, ktoré však pod vplyvom vonkajších tlakov zanikajú. Práve aj obrazy žehnajúcich žien zobrazených s kňazským palliom a neskôr najmä zobrazenia Panny Márie orantky so štólou podľa autora naznačujú, že ženy zohrávali veľmi aktívnu roku v cirkevnej hierarchii, ktorá však začala byť od 6. storočia výrazne potlačovaná. Podľa Ivana Folettiho práve kanonické zobrazovanie Márie orantky so štólou v sebe nesie pamäť na epizódu dejín, v ktorej boli ženy na krátky čas súčasťou cirkevnej hierarchie a mali prístup k službe pri oltári.

Ivan Foletti v knihe na niekoľkých miestach zdôrazňuje, že nebolo jeho cieľom dopátrať sa úplného poznania, to už, žiaľ, v súčasnosti pre mnohé stratené pramene ani nie je možné. Jeho zámerom bolo pripomenúť dynamický vývoj postavenia žien v ranej cirkvi a stále nie úplne priaznivý status žien v súčasnej katolíckej cirkvi i spoločnosti. Útla knižka iste nezaujme každého. Pre ľudí, ktorí chcú spoznať širší rozmer vzťahu katolíckej cirkvi k ženám, je však veľmi dobrým začiatkom.

Ivan Foletti: Ženy u oltáře? Matka Boží a gender v raném křesťanství

Masarykova univerzita, 2023

Zobraziť diskusiu (0)