Nezvyčajné stretnutie za nepríjemných okolností

Delphine de Vigan je francúzska prozaička, ktorej diela disponujú jednoduchým jazykom, no silným emocionálnym odkazom a účinkom. V knihe Deti, náš poklad výrazne prepája spoločenskú kritiku digitálnej doby s osobnými tragédiami, pričom jej protagonistami sú mnohokrát bežní ľudia bojujúci s rôznymi vplyvmi a neľahkými osudmi.

Budúca matka dvoch detí Mélanie vyrastala v období rozmachu tzv. „reality TV“. Prežívala neuspokojivé roky ranej dospelosti a napokon aj skúsila svoje šťastie v jednej takejto relácii, kde nezožala žiaden úspech. To jej však nebránilo v splnení svojho povrchného sna – stať sa slávnou. S policajtkou Clarou by sa nemohli viac líšiť, a predsa len sa ich cesty napokon spoja za nezvyčajných okolností.

O videá je záujem a peniaze sa hromadia. Mélanie je pohltená túžbou po sláve a obdive, zároveň si ale neuvedomuje, ako vlastným konaním ubližuje svojim najbližším. Kniha nepojednáva o sláve samotnej matky, ale o sne, ktorý si Mélanie plní prostredníctvom svojich ratolestí. Je o internetovej dobe, ktorá deti pripravila o radosť z bezstarostných rokov života, o strachu, o – v mojich očiach – mimoriadne sebeckej žene. Jedného dňa sa matke celé toto divadlo pre verejnosť vypomstí, svet sa jej na moment zastaví, keď jej vezmú to najdôležitejšie, jej dcéra je nezvestná.

„To malé dievčatko sa stratilo vo svete, v skutočnom svete... Lenže Kimmy Dioreová vyrastala v paralelnom svete, vo svete vystavanom zo všetkých možných virtuálnych zložiek, ktoré nepoznala. Svet, ktorý sa riadil pravidlami, o ktorých nič nevedela.“

Očakávaná zmena, ktorá sa neuskutoční

Spomínaná policajtka Clara vyšetruje zmiznutie maloletej. Na týchto miestach sa dokonalo prejavuje rozdielne vnímanie žien, ovplyvnené ich rodičmi a výchovou. Protagonistky možno svojím spôsobom označiť sa kontrastné postavy. Hoci strata dieťaťa a táto bezbranná nevedomosť by mnohých rodičov dohnali k zmene, Mélanie je virtuálnym svetom natoľko pohltená, že postupom času zabúda na to najdôležitejšie. Na šťastie svojich detí.

Pocit viny matky je zriedkavý, Mélanie Dioreová si toho skutočne veľa nevyčíta, jej zaslepenosť a sebeckosť môže byť pre čitateľa miestami vyslovene až frustrujúca. Nie je to dielo prevratných výrokov a výnimočných sentencií. S určitosťou však možno tvrdiť, že Vigan pracuje s mimoriadne aktuálnou a znepokojivou myšlienkou.

Absentujúce „V“

„Mélanie vyznáva tri V. Novú metódu pozitívnej psychológie založenú na troch hlavných princípoch: vízia, vôľa, víťazstvo.“

Ľudské bytosti sa počas svojho života neustále formujú. A u detí platí toto tvrdenie dvojnásobne. Rastú, zažívajú nové veci, objavujú a skúšajú, čím si aj utvárajú vlastný názor na svet. Obzvlášť v predpubertálnom veku sú maloletí mimoriadne vnímaví a mnohokrát aj bez istého „filtra“. Predsa len sa hovorí, že deti sú tie najúprimnejšie stvorenia. V diele Deti, náš poklad je však toto formovanie istým spôsobom narušené, keďže život Sammyho a Kimmy je nalinkovaný podľa scenára. Matka v domnienke, že najlepšie vie, čo jej deti potrebujú, ich pripravuje o to najdôležitejšie. O najviac potrebné „V“. O možnosť voľby.

Delphine de Vigan: Deti, náš poklad

Preklad: Andrea Černáková

Odeon, 2023

Zobraziť diskusiu (0)