V pondelok 26. februára otriasla Slovenskom správa o smrti novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Tragická udalosť zrazu strhla záves, ktorým bola zahalená realita. Ani v najskrytejšej nočnej more sme si nevedeli predstaviť, ako hlboko je Slovensko ponorené v morálnej žumpe.

Tak ako v roku 1989 či v 1998 sa však ukázalo, že Slovensko je plné ľudí, ktorí chcú žiť v slušnej krajine. Nielen na námestiach dali v minulých dňoch a týždňoch najavo, že stačilo. Že nezmyselná smrť dvoch mladých ľudí nás zaväzuje k tomu, aby sme veci zmenili. Aby sme obnovili zvyšky skutočných hodnôt a trvali na ich ochrane.

Prezident Andrej Kiska povedal, že musíme vrátiť dôveru ľudí v štát a že ľudia vo verejnom priestore sa musia začať o túto dôveru uchádzať. Politické reprezentácie naprieč politickým spektrom to buď nepochopili, alebo na túto krajinu naozaj kašlú.

Koalícia zohrala zlú šachovú partiu a pre predstaviteľov opozície ani táto výnimočná situácia nie je dôvodom, aby skúsili konať ako zodpovední politici. Individuálne výnimky síce existujú, to však na stave vecí nič nemení.

Prečo sa teda čudujeme, že v prípade novej ministerky kultúry dala realita na frak i Shootyho karikatúre? Pretože tak ako pri majstrovstvách sveta v hokeji či pri olympiáde v hĺbke duše stále dúfame – hoci vieme, že nemáme dôvod na optimizmus – že sa predsa len stane zázrak. Nestal sa. Kultúra je vždy na chvoste politického záujmu. Nominácia na tento post to opäť potvrdila. V prvom rade je však tým najočividnejším dôkazom, že nami politické reprezentácie pohŕdajú. Inak by nemohli tak očividne ignorovať všetky signály, ktoré k nim vysielame.

Možno nám naozaj nerozumejú. Tak to skúsme zrozumiteľne.

Žiadame od vás elementárnu slušnosť a rešpekt.

Prestaňte sa tváriť, že neviete, o čo nám ide. My nechceme meniť výsledky volieb, my vás žiadame, aby ste sa začali správať zodpovedne.

Prestaňte predstierať, že veci meníte, len aby sa “ulica upokojila”. Ona je pokojná. Len sa jej prestaňte vysmievať do tváre.

Dokážte kvalifikovanou nomináciou na post ministra kultúry, že ste pochopili, o čo ide:
o kompetentnosť, dôveryhodnosť a morálnu integritu. Tak sa totiž majú spravovať veci verejné. Starať sa o váš vlastný majetok či rodinu nedovolíte nekompetentným ľuďom, ale krajinu im pokojne zveríte.

Možno to neviete, ale kultúra je to, čo túto krajinu spája a odlišuje od iných. Kultúrou definujeme svoju integritu. Nie politickými deklaráciami.

Z uvedených dôvodov:
žiadame, aby ste priznali, že táto nominácia nebola zodpovedná;
žiadame Vás, pani Ľubica Laššáková, aby ste z postu ministerky bezodkladne odstúpili;
žiadame Vás, pán premiér, aby ste navrhli kandidáta alebo kandidátku, ktorí sa môžu o našu dôveru aspoň začať uchádzať.

Žiadame okamžitý kultúrny reparát!

Zoznam prvých 322 signatárov:

Andrej Augustín (výtvarník), Wanda Adamík Hrycová (producentka), Marián Amsler (divadelný režisér, umelecký šéf Divadla Astorka Korzo ´90, vysokoškolský pedagóg), Kristián Babjár (študent VŠMU), Koloman Kertész Bagala (vydavateľ), Balla (spisovateľ), Peter Balko (scenárista, spisovateľ), Lenka Barilíková-Spišáková (herečka), Tomáš Bartoněk (kultúrny publicista), Alexander Bárta (herec), Peter Belan (lekár), Frederika Belanová (lektorka), Ľubica Belohradská Pavelková (vytvarníčka, teoretička, redaktorka), Peter Bencsik (kameraman), Juraj Benčík (herec, mím, pedagóg), Michal Berezňák (zakladateľ a produkčný manažér, LALA Slovak Music Export), Jana Bittnerová (herečka), Eva Borušovičová (režisérka), Sophia Boydová (kameramanka, študentka), Marián Brázda (redaktor, vedúci edičného oddelenia Slovenského filmového ústavu), Katarína Brestovanská (Nový Priestor o.z.), Saša Broadhurst-Petrovická (dramaturgička, autorka projektov pre deti), Daniel Brunovský (výtvarník), Lukáš Brutovský (divadelný režisér), Simona Bubánová (akademická maliarka), Jana Bučka (režisérka), Štefan Bučka (kameraman), Juraj Budzovský (herec), Denisa Buranová (kameramanka), Dušan Bustin (filmový režisér, scenárista), Daniel Buzinkay (hudobník), Ladislav Cmorej (choreograf), András Cséfalvay (umelec, pedagóg), Viliam Csino (kultúrny manažér, režisér, člen správnej rady Nadácie Cvernovka), Peter Cvik (vizuálny umelec), Scarlett Čanakyová (scenáristka), Katarína Čanecká (vedúca kostýmovej výroby SND), Peter Čanecký (scénograf), Vladimír Černý (herec, riaditeľ divadla Astorka Korzo ’90), Alexander Čerevka (zakladateľ a PR manažér, SHARPE festival), Ivan Čobej (dizajnér), Michaela Čobejová (herečka), Sláva Daubnerová (režisérka), Gejza Dezorz (pedagóg DF KBT VŠMU, režisér, scenárista, producent, principál Dezorzovho lútkového divadla), Andrea Dömeová (dramaturgička), Radoslav Dubravský (filmový a televízny strihač), Vladimír Ďurajka (grafický designér, hudobník), Viera Ďuricová (dôchodkyňa, bývalá zamestnankyňa Slovenského filmového ústavu), Diana Fabiánová (dokumentaristka), Ján Fajnor (kreatívny riaditeľ), Boris Farkaš (herec), Jana Farmanová (umelkyňa, vysokoškolská pedagogička), Igor Faško (výtvarník), Lea Fekete (dizajnérka), Soňa Ferancová (režisérka), Mária Ferenčuhová (poetka, prekladateľka, filmová bádateľka), Zuzana Fialová (herečka), Eva Fifiková (dramaturgička, producentka), Juraj Fifik (fotograf), Katarína Figula (manažérka kultúry), Lívia Filusová (producentka), Daniel Fischer (herec), Vlado Fischer (režisér), Elena Flašková (prekladateľka), Marek Franko (študent, dokumentarista), Michal Fulier (kameraman), Zita Furková (herečka), Michela Gallová (produkčná, inšpicientka), Patrícia Garajová Jarjabková (realitná manažérka, kultúrna dobrovoľníčka), Peter Gašparík (filmový scanárista, dramaturg), Lucia Gašparovičová (vizuálna umelekyňa), Juraj Gábor (výtvarník, učiteľ), Marek Geišberg (herec), Marián Geišbrerg (herec), Peter Getting (prozaik a publicista), Jozef Gertli Danglár (výtvarník), Lucia Gertli (manažérka kultúry), Mário Gešvantner (publicista, promotér), Andrej Gregorčok (režisér, animátor), Martin Greguš (fotograf), Zuzana Golianová (divadelná dramaturgička, publicistka), Alexandra Grusková (scénická a kostýmová výtvarníčka), Alexandra Gunišová (dramaturgička), Ady Hajdu, (herec), Adam Hanuljak (dokumentarista), Maroš Hečko (scénarista), Katarína Herrera Pakanová (architektka), Peter Hledík (producent v audiovízii), Ingrid Hodálová (casting director), Jaroslav Hochel (filmový publicista), Katarína Hollá (kostýmová výtvarníčka), Táňa Hojčová (fotografka), Mário Homolka (dokumentarista), Emil Horváth (herec), Peter Horváth (výtvarník), Jakub Hríbik (producent, hudobník, sound engineer), Lucia Hurajová (herečka), Dušan Husár (kameraman), Daniela Chrienová (maliarka, pedagogička), Andreas Imrich (hudobný producent, spevák), Erik Ivančík (scénograf), Ižďo Peter Iždinský (meloman, kultúrny aktivista), Fero Jablonovský (grafik, karikaturista), Robo Jakab (herec), Barbara Janišová Feglová (producentka), Juraj Janiš (režisér), Kateřina Javorská (scenáristka, pedagogička), Juraj Johanides (režisér), Katarína Jonisová (študentka VŠMU), Jakub Julény (dokumentarista), Anna Juríčková Ehrenbergerová (projektová manažérka v oblasti kultúry, prekladateľka), Tomáš Juríček (kameraman), Olga Jurkovič Hromkovičová (produkčná), Peter Kadlečík (herec), Tomáš Kaminský (producent), Daniela Kapitáňová (spisovateľka), Jonáš Karásek (režisér), Barbora Kardošová (scenáristka, spisovateľka), Lucia Kašová (dokumentaristka), Peter Kelíšek (kameraman, producent), Juraj Kemka (herec), Juraj Kepka (amatérsky výtvarník), Peter Kerekes (režisér), Katarína Kerekesová (režisérka), Marek Kianička (grafický dizajnér), Tomáš Klepoch (výtvarník, vysokoškolský pedagóg), Viliam Klimáček (spisovateľ), Martin Knut (výtvarník), Milan Kňažko (herec), Dalibor Kocián/Stroon (hudobník), Veronika Kocourková (režisérka), Zuzana Kocúriková (herečka), Andrej Kolenčík (režisér), Deana Kolenčíková (výtvarníčka), Jana Kovalčiková (herečka), Anton Korenči (divadelný režisér), Jan Kostaa (vizuálny umelec), Ľuboš Kostelný (herec, pedagóg), Peter Kováčik (režisér), Jana Kovalčiková (herečka), Miroslav Král (scénograf), Mária Kralovič (animátorka), Laco Kraus (kameraman), Ivica Kráľovská (architektka), Marek Kráľovský (filmový strihač), Maroš Kramár (herec), Juraj Krásnohorský (filmový režisér, producent), Richard Krivda (kameraman), Eva Križková (filmová publicistka, distribútorka), Terézia Križková (režisérka), Kamila Krkošová (reštaurátorka), Jakub Kroner (režisér), Adriana Kronerová (producentka), Katarína Kubošiová/Katarzia (textárka, skladateľka), Vlasta Kubušová (dizajnérka), Alica Kucharovič (animátorka, ilustrátorka), Matúš Kucharovič (product designer), Lena Kušnieriková (dokumentaristka), Nina Kurz (psychologička), Ivana Kuxová (herečka), Jaroslav Kysel (herec), Eva Kýšková (redaktorka), Juraj Labaj (hudobník), Majo Labuda (herec), Katarína Lalíková (jazyková korektorka), Patrik Lančarič (režisér), Matej Landl (herec), Michal Lašán (grafický dizajnér), Ivana Laučíková (režisérka animovaných filmov), Adriana Lazová (štatutárka, OZ Bazár chalaňov), Veronika Lečková Seppová (skladateľka, speváčka), Denisa Lehocká (výtvarníčka), Matúš Lelovský (grafický dizajnér), Michal Lipa (strihač), Jozef Lupták (hudobník), René Lužica (pedagóg, etnológ), Tatiana Lutherová (riaditeľka výroby RTVS), Marek Mackovič (režisér), Martin Madej (spevák), Kamila Magálová (herečka), Michaela Majerníková (herečka), Marek Majeský (vysokoškolský pedagóg, herec), František Malík (predseda OZ literarklub.sk), Štefan Martinovič (herec), Matúš Maťátko (výtvarník), Zuzana Mauréry (herečka), Ingrid Mayerová (pedagogička, dramaturgička), Jakub Medvecký (scenárista), Zuzana Medzihorská (PR manažérka), Jano Meliš (kameraman), Boris Meluš (dizajnér), Daniela Meressa Rusnoková (dokumentárna režisérka), Vanda Mesiariková (fotografka), Henrieta Mičkovicová (herečka), Marián Miezga (herec), Fero Mikloško (módny návrhár), Mária Miklošková (výtvarníčka), Kamil Mikulčík (herec, hudobník), Peter Mikulík (režisér, pedagóg), Diana Minarovičová (herečka, speváčka), Omar Mirza (kurátor, kritik umenia), Zuzana Mistríková (producentka), Katarína Mišíková (filmová teoretička), Mária Modrovichová (spisovateľka, publicistka), Juraj Mojžiš (filmový a výtvarný teoretik, scénický výtvarník na dôchodku), Adela Mojžišová (herečka), Lenka Moravčíková-Chovanec (režisérka), Dominika Morávková (herečka), Miro Noga (herec), Petra Nováková Ondreičková (výtvarníčka, umelkyňa), Zuzana Novotová Godálová (riaditeľka Nástupište 1-12), Soňa Nôtová (študentka dokumentárneho filmu), Jakub Nvota (režisér), Juraj Nvota (režisér), Dorota Nvotová (herečka, hudobníčka), Tereza Nvotová (režisérka), Roman Olekšák (scenárista, dramatik), Adam Oľha (dokumentarista), Jana Oľhová (divadelná herečka), Juliána Oľhová (divadelná herečka), Tereza Oľhová (scenáristka), Boris Ondreička (výtvarník, kurátor), Bibiana Ondrejková (herečka, moderátorka), Mário Ondriš (kameraman), Ľubica Orechovská (producentka), Marek Ormandík (výtvarník), Renata Ormandíková (výtvarníčka), Alena Pajtinková (herečka), Barbora Palčíková (herečka), Mirka Partlová (herečka), Daniel Pastirčák (spisovateľ), Táňa Pauhofová (herečka), Peter Pavlac (dramaturg, vysokoškolský pedagóg), Sandra Pazman Tordová (šéfredaktorka Nota bene), Jana Petrikovičová (prekladateľka), Zuza Piussi (režisérka), Martin Plch (vydavateľ), Juraj Podmanický (hudobník, organizátor festivalu Grape), Miroslav Pollák (aktivista), Petra Polnišová (herečka), Roman Pomajbo (herec), Rudo Prekop (fotograf, pedagóg), Anna Rakovská (herečka), Vanda Raýmanová (režisérka, producentka), Miro Remo (režisér), Štefan Richtárech (herec), Robert Roth (herec), Soňa Sadilková (dizajnérka), Jaromír Salaj (animátor CGI), Ján Sebechlebský (režisér), Valeria Schulczová (režisérka, scenáristka), Laura Siváková – Paššová (scenáristka, režisérka, kreatívna producentka), Ján Skaličan (študent, fotograf, výtvarník), Barbora Sliepková (študentka, dokumentaristka), Miroslava Slivková (historička umenia), Martina Sľúková (scenáristka), Anna Smoroňová (kameramanka), Matej Sotník (filmový kritik), Tomáš Stanek (kameraman), Richard Stanke (herec), Vasil Stanko (fotograf), Adam Straka (filmový publicista), Ján Strapec/Strapo (rapper), Radoslava Stratená (riaditeľka Centra marketingu SND), Viktor Stručka (hudobný producent), Barbora Struss (riaditeľka programu MIDPOINT), Zuzana Suchová (fundraiserka), Miroslav Sura (historik umenia), Daniel Svoreň (režisér), Viktor Šabík (architekt), Barbora Šajgalíková (architektka, dizajnérka), Martin Šalacha (herec), Jano Šebík (videomaker), Tomáš Šedivý (spevák), Martin Šenc (hudobník, scenárista), Daniela Šencová (herečka), Soňa Šimková (vysokoškolská učiteľka), Peter Šimun (herec), Anna Šišková (herečka), Radka Šišuláková (kameramanka), Marko Škop (režisér), Juraj Šlauka (scenárista, režisér), Branislav Štěpánek (kurátor), Martin Štrba (kameraman, režisér), Katarína Štrbová Bieliková (kostýmová výtvarníčka), Anton Šulík (divadelný režisér), Marek Šulík (režisér), Martin Šútovec (výtvarník), Róbert Šveda (filmový a televízny režisér), Miro Švolík (umelec), Laco Teren (maliar), Lukáš Teren (kameraman, prezident Asociácie slovenských kameramanov), Katarína Tomková (producentka), Ján Triaška (vedúci katedry maľby FVU AU v Banskej Bystrici), Miroslava Trizmová (producentka), Matej Turcer (producent, hudobník, sound engineer), Tomáš Turek (herec), Martin Turzík (vydavateľ), Pino Ungvölgyi (hudobník), Jakub Ursíny (hudobník, herec, vydavateľ), Dávid Uzsák (herec), Simona Vachálková (kostýmová výtvarníčka), Kristýna Valocká (študentka VŠMU), Andrej Vanga (dizajnér), Kamil Varga (fotograf), Peter Važan (dokumentarista), Emília Vášáryová (herečka), Ján Viazanička (fotograf), Jakub Viktorín (producent), Ivan B. Vojtek (herec), Ivan Tuli Vojtek (herec), Jozef Vrábel (hudobník), Marko Vrzgula (maliar), Tomáš Zednikovič (kameraman), Tomáš Zubák (hudobník, producent, textár), Ivan Žákovič (sklársky výtvarník, stredoškolský učiteľ), Katarína Žgančíková (scénografka, dizajnérka), Marcela Žgančíková (študentka VŠMU), Martin Žiaran (kameraman), Jana Žjak (kameramanka), Martin Žofaj (študent scenáristiky), Peter Župník (fotograf)

Ospravedlňujeme sa signatárom, že z logistických dôvodov neuvádzame pri menách akademické tituly. Ďakujeme za pochopenie.

Na príprave výzvy, ktorej vznik iniciovali viaceré umelecké osobnosti, sa podieľali Barbara Janišová Feglová, Juraj Janiš, Ivan Gaža, Zuzana Mistríková, Ľubica Orechovská a Katarína Štrbová Bieliková. Túto stránku vlastní občianske združenie CHARACTER – Film Development Association, ktorá je spracovateľom a uchovávateľom osobných údajov a poskytuje tejto občianskej aktivite jednotlivcov a organizácií logistické zázemie. Kontakt: kulturnyreparat@gmail.com.

Denník N zverejnil výroky niekoľkých signatárov, kde objasňujú, prečo sa pod petíciu podpísali a čo od ministra alebo ministerky kultúry očakávajú.

Výzvu KULTÚRNY REPARÁT som podpísal preto, lebo ako slovenský profesionálny umelec s medzinárodnou skúsenosťou a viac ako tridsaťročnou praxou potrebujem na poste ministra kultúrymojej vlasti OSVIETENÉHO a MÚDREHO človeka, ktorý presvedčí parlament a vládu našej domoviny, že kultúra je to najdôležitejšie a najvzácnejšie, čo naša krajina bez mora, bez prírodných zdrojov a bez energetických surovín má a že investície do rozvoja kultúry sú trvalé a výsledky z nich exponenciálne rastú, na rozdiel od investícií do amortizujúceho sa a po planéte sa presúvajúceho automobilového priemyslu. My umelci vieme tvoriť. Argumentovať a obhajovať kultúru a kultúrnosť vedia filozofi, možno vedci, možno mimoriadne kultúrne vyspelí diplomati alebo manažéri. Určite nie úradníci alebo stranícki aparátnici.

Juraj Benčík (herec, mím, pedagóg)

Som presvedčená, že kultúra nás určuje ako jednotlivcov aj ako národ, že kultúra je pre náš život rovnako dôležitá ako chlieb a že by mali byť kritériá pre výber ministra kultúry presahujúce len požiadavku straníckej loajálnosti. Petíciu „Žiadam okamžitý kultúrny reparát!“ podporujem preto, lebo mi záleží na našej krajine, na jej budúcnosti a na ľuďoch, ktorí tvoria jej hodnoty. Chcem, aby sa s mocou spájala kompetentnosť, charakter, zodpovednosť a ľudskosť. Viem, že to nie je málo, zvlášť dnes, keď sme konfrontovaní s bolestnou nutnosťou prijímať kompromisy na hranici znesiteľnosti. Ale pozerajú sa na nás naše deti. A na našich príkladoch sa učia, či uhýbame pred dôsledkami nesprávnych rozhodnutí alebo sa ich snažíme zmeniť.

Eva Borušovičová (režisérka)

Pani Laššáková ako ministerka kultúry vo mne vzbudzuje nedôveru z niekoľkých dôvodov. Je pre mňa neprijateľné, aby ministerka vyslovovala akékoľvek konšpiračné teórie, bez ohľadu na to, že sa za to neskôr ospravedlnila. Veta, ktorá vyšla z úst pani Laššákovej: „Niekedy, keď človek niečo povie a vidí, ako to vyzerá na papieri, zostane celý zhrozený“, len poukazuje na profesionálnu nepripravenosť a nezrelosť viesť taký dôležitý rezort, v ktorom musí robiť správne rozhodnutia, mať víziu a vedieť svoje rozhodnutia vyargumentovať. Mám podozrenie, že táto pani Laššáková je len dosadenou figúrkou. Mám dojem, že vzhľadom na jej predchádzajúci profesijný život nie je ideálnym výberom pre vedenie ministerstva kultúry. Bez kultúry spoločnosť neprežije. Môže byť pani Laššáková tou, ktorá povedie národ správnou cestou kultúry? Mám silnú obavu, že nie.

Jana Bučka (režisérka)

Budovanie kultúrnej politiky je mravčia práca a vyžaduje si znalosti v obore, úprimný záujem o rozvoj kultúry a priam fanatický a nadšenecký prístup. Je nepredstaviteľné, aby človek, ktorý má stáť na čele rezortu kultúry, nemal prehľad o modeloch kultúrnej politiky v zahraničí a už vôbec nie o treťom sektore, ktorý je jej pilierom. Na poste ministra kultúry si nepredstavujem človeka, ktorý kultúrnu politiku vráti do 80-tych rokov minulého storočia. Ak túto krajinu ešte môže niečo zachrániť, tak je to kultúra. Zatiaľ neviem, čo si pod ňou predstavuje nová pani ministerka, nakoľko na stránke MKSR nie je zverejnený ani len jej životopis.

Sláva Daubnerová (režisérka)

Obnova dôvery musí ísť aj cez profesionalizmus a schopnosť reagovať. Ministrom alebo ministerkou kultúry musí byť niekto, kto sa nemusí zorientovávať, pretože dnes nemáme na nič také čas. A výroky o štátnej RTVS ma úprimne prestrašili. RTVS má dnes jedinečnú príležitosť a povinnosť chrániť verejnosť aj pred politikmi. Tak to neohrozujme.

Michal Havran (spisovateľ, publicista)

Mafia, ktorá o tejto demoralizovanej a prehnitej krajine rozhoduje, poverila vedením rezortu kultúry analfabeta. Nie som prekvapený, ani zaskočený. Bolo jasné, kde žijeme a teraz sa to odkrylo až na dreň. Spievajú nám uspávanku, ale niečo podstatné sa už stalo a ešte stane.

Robert Kirchhoff (režisér, producent)

Kritizovať tretí sektor považujem za veľmi nespravodlivé. Tvoria ho tí najpracovitejší ľudia v kultúre a sú absolútnymi a častokrát jedinými piliermi kultúry najmä v regiónoch. Veľmi si vážime ich neúnavnú prácu a obviňovať ich a špiniť vyhláseniami o zaoceánskych peniazoch je skutočne za hranicou zdravého rozumu. Áno, súdiť niekoho bez toho aby sme o ňom niečo vedeli, sa možno nemusí zdať fér, ale ak platí zožneš, čo si zasial, potom sa skutočne niet čomu diviť.

Jana Kirschner (speváčka)

Prečo žiadame okamžitý kultúrny reparát? Chorá spoločnosť naskrz prerastená zlom potrebuje vyliečiť dušu. A jednou z definícií kultúry je „premena zla na dobro“. Preto nám nie je jedno, kto je zodpovedný za duševné zdravie našej spoločnosti.

Ingrid Mayerová (pedagogička, dramaturgička) a René Lužica (pedagóg, etnológ)

Kultúra je obrazom sveta vzťahov v jej vonkajších i vnútorných podobách. Teda s určitosťou vzťahov použiteľných, využiteľných a najmä zneužiteľných. Začnime protestom proti zneužiteľnosti, ktorá kraľuje v mantineloch mafiánskej štrukturácie spoločnosti, ako sa na Liptove vraví.

Juraj Mojžiš (filmový a výtvarný teoretik, scénický výtvarník na dôchodku)

Výzvu som podpísala, lebo si na poste ministra kultúry prajem AUTORITU, ktorá vie, aký a v čom tkvie blahodarný vplyv kultúry a UMENIA na ľudskú spoločnosť. Túžim po kandidatúre človeka, ktorý dlhé roky verejne zápasí o podporu umenia, má skúsenosti ako s tvorbou tak i manažmentom, a má aj medzinárodný úspech! Túžim po niekom, kto je zapálený pre všetky múzy, umenie filmové, dramatické, výtvarné, tanečné… literatúru a chápe ich podporu nielen s cieľom vynikajúcich výsledkov, ale aj podpory mladých talentov – a opäť – vo všetkých sférach. Aj v klasických, aj experimentálnych a aj v multižánrových formách.

Lenka Moravčíková – Chovanec (režisérka)

Od ministerky / ministra kultúry SR očakávam vysokú, širokú a hlbokú znalosť kultúry a umení, strategické videnie vpred a jeho kvalitné manažérske a politické prevedenie do každodennej reality. Žiadna položka v profesionálnej biografii zvolenej pani Ľubice Laššákovej nenaznačuje, že by také kompetencie ani nádejne mohla získať. Tie sa získavajú dlhoročnou praxou. Stať sa ministerkou nemôže byť učením sa elementárnostiam vyššie uvedeného za pochodu. Ministerstvo nie je kurz, ale okamžitý výkon. Jedna vec je ju nominovať, ale druhá je akceptovať takúto nomináciu. To ma napĺňa presvedčením, že pani ministerke chýba aj nevyhnutná kritická sebareflexia.

Boris Ondreička (výtvarník, kurátor)

Lebo kultúru majú viesť kompetentné osobnosti s morálnym kreditom.

Rudo Prekop (fotograf, pedagóg)

20- až 25-percentná politická strana nemá čo i len trocha kompetentného kandidáta na ministra kultúry. Obávam sa, že ho nemá žiadna iná parlamentná strana. Prvé prejavy novej ministerky sú hrozostrašné. Nekultúrnost ľudí, ktorí riadia štát, ma neskutočne štve a mám pocit, že ak dlhodobo ignorujeme kultúru a školstvo, tak nás to skôr či neskôr dobehne. Po ľudskej stránke mi je novej ministerky ľúto, lebo musí byť hrozné sedieť v pozícii, na ktorú človek ani zďaleka nemá.

Mátyás Prikler (režisér, producent)

Výzvu podporujem z jednoduchého dôvodu: človek, ktorý len tak od boku vyhlási, že tretí sektor na Slovensku má veľa peňazí a zároveň má ambície pracovať v najvyššej pozícii v štáte v oblasti kultúry, buď netuší, o čom hovorí, alebo zámerne zavádza. Každá z možností ho na túto pozíciu diskvalifikuje. Na jednej strane Slovensko nemá dáta, koľko financií je v sektore a aká je efektivita ich využitia. Výrok teda nemá oporu vo faktoch. Na druhej strane, neziskové organizácie tvoria významnú časť kultúrnych inštitúcií a organizácií. Preto výrok smeruje k možnej likvidácii vlastných organizácií.

Lucia Štasselová (konzultantka neziskového sektora)

Zobraziť diskusiu (0)