Prvý obrázok nás víta chladným ránom zobrazeným v Bežkárskom sedle, kde vidieť niekoľko domov, hotelov a chát naoko ešte v spánku a bez pohybu, no život prezrádzajú dym z komínov, jazda niekoľkých áut aj farebne sa vyvíjajúca obloha.

V centre pozornosti je obraz, ktorý výrazne prevláda nad literárnou zložkou. Textu je v publikácii málo, len opisuje situáciu alebo dopovie naznačené. Autorom – ilustrátorom knihy je nórsky umelec Bjørn Rune Lie, ktorý okrem spolupráce s prestížnymi svetovými časopismi píše a ilustruje aj vlastné knihy.

Lie vytvoril pôsobivú obrazovú knihu, ktorá má napriek absencii množstva umeleckého textu, ambíciu aj šancu rozpovedať až niekoľko príbehov. Aj príbeh pre dospelých, ktorí majú z listovania v knihe podobnú radosť ako z návštevy galérie so skutočným výtvarným umením. V stručnom texte prekladu sa objavujú prvky hodné povšimnutia – vtipne zvolené mená niektorých postáv a miest: výmyselník Oddvar Bezpaličný, ktorý skáče zo strechy chaty, výrobca snežníc Arne Parafín alebo Tenkoľadé jazero, Prekopŕcnutý vŕšok a i.

Ilustrátor rozkladá svoje obrazy vždy na novú dvojstranu a zakaždým zvolí iné miesto v mestečku. Postupne sa tak dostaneme na bežkársku trasu, do lyžiarskeho centra, Záškoláckej základnej školy, na chatu, na snežnú pláň, do vysokohorského hotela atď. Jednotlivé miesta podrobnejšie predstavujú charakter krajiny a zároveň ďalšiu typickú zimnú aktivitu. Okrem lyžovania a bežkovania sa ľudia v mestečku vozia na lanovkách, pretekajú na skútroch, chytajú ryby, rúbu drevo, zaujímajú sa o polárnikov aj o módu, vyhrievajú sa na slnku, tancujú, kúria v pieckach a kozuboch, jedia horúci vývar, teplé palacinky, opekanú slaninku, čokoládové keksíky a pomaranče.

Dôležitým vyjadrovacím prvkom v rámci autorovho výtvarného jazyka a rozčlenenia obrazov je farba. Lie zobrazuje najmä exteriér – zimu a sneh a každá dvojstrana má vlastný farebný odtieň. Jeho obrazy zostávajú zasnežené a zamrznuté, aj keď namaľuje sneh napr. ružovou alebo žltou farbou. Ružové zasnežené stromy, ružová obloha a i. symbolizujú na dvojstrane zamilovanosť mladého párika vezúceho sa na lanovke. Žltá zas môže znamenať výstrahu, keď policajt na lyžiach v čiernom svetri a šiltovke prenasleduje bezohľadnú pretekárku.

Takmer na všetkých ilustráciách sa objavujú stromy a hoci sú všadeprítomné nepôsobia na diváka otravne. Ilustrátor im dal až divotvornú podobu a veľké množstvo variantov zobrazení, ktoré vytvoril pomocou farby a línie, doslova uchvacuje a zabáva. Stromy sú bytostnou súčasťou obrázkov aj celej knihy, súčasťou prírody, pomáhajú vytvárať priestorové dispozície v krajine. Sú ako ornamenty, ktoré síce ozdobujú obraz, ale nie sú pravidelne opakujúcimi sa a nudnými vzorcami umiestnenými symetricky. Majú ťažkú úlohu, lebo na obrazoch sa musia nachádzať kvôli autenticite horského prostredia, malo by ich byť veľa, ak sme v lese, a mali by byť zasnežené, teda biele a splývajúce so snehom okolo. Autorov výtvarný rukopis je naozaj vynaliezavý a jeho znázornenie stromov storakým spôsobom je umeleckým zážitkom.

Spätosť s prírodou potvrdzujú aj postavy, ktoré horské mestečko Závejovo obývajú alebo ho navštívili. Lie totiž vložil vedľa seba personálne aj animálne postavičky. Personifikácia stavia zvieracie postavy na úroveň ľudských postáv a jediné čím sa líšia, je zvieracia hlava. Telo majú ľudské, občas vidno aj chvosty. Zvieratá konajú, lyžujú sa, bežkujú sa, pracujú, oddychujú ako ľudia a rovnako sú aj oblečené. Možno aj preto divák na prvý pohľad nezbadá napr. medzi bežkármi psa a v kabínke lanovky kocúra. Nenasvedčuje tomu ani text, lebo nevymedzuje zvieracích hrdinov, aj keď sa na ilustrácii nachádzajú: „Po Hlavnej ulici sa ľudia náhlia domov a do chát.“ Proporcie všetkých postáv nespĺňajú do bodky kritéria reálnej anatómie človeka, veľkosť hláv je v nepomere k veľkosti tiel, hlavy sa zdajú väčšie, telo menšie, horné aj dolné končatiny príliš tenké. Veľmi malé sú aj dlane a chodidlá postáv. Toto zobrazenie ale má svoje opodstatnenie, pôsobí veľmi nežne a detailne presne. Aj keď by lyžiari na tenkých a malých nohách mali pôsobiť nestabilne, predsa ilustrátor vo výsledku docielil rovnováhu. Animálne postavy pohybujúce sa v mestečku ako jeho prirodzená súčasť aj narušená proporcia postáv, ktorá vkladá do obrazov trochu nadprirodzený rozprávkový charakter, dodávajú knihe imaginatívny ráz.

Lie sa narodil v roku 1977 a jeho obrázky pôsobia ako z čias jeho detstva, teda niekoľko desaťročí dozadu. Vidieť to podľa oblečenia postáv, ktorých športový šatník netvoria moderné lyžiarske kombinézy, prilby a pod., ale nohavice, pumpky, pletené pulóvre, podkolienky, čiapky a rukavice. Na každom obraze nájdeme na oblečení postáv typické pletené nórske vzory, ktoré pre Nórov predstavujú zdroj hrdosti až národný symbol. (Napr. slávny sveter Marius bol navrhnutý v roku 1953 a ide o nórsky národný sveter, o nórsku ikonu.) Vzorované oblečenie postáv je pôsobivé a v knihe má jasnú funkciu, je zvolené premyslene s odkazom na krajinu, ktorá holduje lyžovaniu. Časový posun vidieť okrem šatníka aj v architektúre a na vzhľade lanoviek. Viaceré prvky pôsobia ako retro, spomienka, príjemné staré časy, keď sa lyžovalo v svetríku, dámy bežkovali v sukničke a drevo do kozuba sa ťahalo cez ulicu na sánkach. Lie namaľoval veselú farebnú knihu, ale to množstvo použitých farieb akoby prehnal cez retro filter. Navyše namaľoval zimu, v ktorej mrzne, a predsa je príjemne teplo.

Nórsko je krajina spojená s lyžovaním a mestečko Závejovo žije práve tam. Svojou atmosférou však dokáže osloviť aj čitateľov cudzincov, ktorí sa pri prezeraní ilustrácií stávajú okamžite „našincami“, lebo v zime sa cítia ako doma.

Silvia Kaščáková

Bjorn Runer Lie

Na horách v Závejove

Knižná dielňa Timotej 2016

Zobraziť diskusiu (0)