Viaceré články či komentáre sú venované úvahám o tom, ako (a či) sa svet po tejto pandémii zmení. Aj druhý román z tetralógie ročných období od škótskej autorky Ali Smith nám môže pomôcť pri tomto rozjímaní. Hlavné postavy Zimy, ktoré netrápi žiadna pandémia ale nadchádzajúce vianočné sviatky a koniec roka, tiež uvažujú nad zmenami v životoch.

Bohatá podnikateľka na dôchodku Sophia vníma, ako sa pribúdajúcimi rokmi stáva pre spoločnosť priesvitnejšou. Jej syn Art je sklamaný z vývoja vzťahu s Charlotte, ktorá ním okato opovrhuje. Napriek tomu sa rozhodne splniť sľub, ktorý dal matke a privedie priateľku na Vianoce domov. Ako však predstaviť rodičovi svoju druhú polovičku, keď nám pri poslednej hádke zdemolovala byt a ušla nevedno kam?

Inšpirovaný umelosťou vlastného života privádza Art domov údajnú priateľku, ktorú spoznal len pár hodín pred tým na zastávke. Za predstieranie pekného vzťahu jej štedro zaplatí, a tak sa z tajomnej dievčiny menom Lux stáva Charlotte. Môže sa nám to zdať pritiahnuté za vlasy až do chvíle, kedy si uvedomíme, za čo všetko sme schopní zaplatiť my sami, aby sme sa ukázali v lepšom svetle. Pred sebou samými, kamarátmi, či neznámymi vo svete sociálnych sietí… (mimochodom, aj samotný Art vedie čoraz úspešnejšie konto na Twitteri.)

Keď verejné ovplyvňuje súkromné

Tak ako Art v sebe nosí hnev voči skutočnej Charlotte, jeho matka je plná rokmi pestovanej nenávisti voči vlastnej sestre, s ktorou sa nevidela celé desaťročia. Môžu za to migranti, uhlíková stopa a mikroplasty v rybách. Svet nikdy nebol prepojený viac ako dnes a to, čo jedni vidia ako výhody, druhí vnímajú ako nespravodlivosť. Pretlak informácií z nás robí expertov na všetko. Alebo naopak znecitlivuje naše srdcia, čoraz viac zvyknuté na to, že vždy bude niekde niekto trpieť. Dnes to však nie sme my, a preto by sme sa nemali trápiť. Debaty v kuchyniach sa menia na bojové pole. Lampa nad stolom ktorý ešte ráno spájal, svieti večer do našich tvári rovnako ako reflektory na politikov v nedeľných politických diskusiách. Neviditeľná masa, ktorú sme si v našich predstavách sami vytvorili, nás tlačí do toho, aby sme sa v kľúčových hodnotových otázkach jasne vymedzili. Postav sa na nejakú stranu konfliktu! Ale na ktorú?

Sophia nemôže vystáť sestrinu prehnanú angažovanosť, jej sestra nemôže vystáť Sophiin egoizmus. Lux nemôže vystáť, že sa Art ani len nesnaží priblížiť k matke a Art nemôže vystáť samého seba. Zima za oknami trvá, rovnako ako zima v nás. Každý ľad sa dá pritom roztopiť, len treba dodať dostatok tepla.

Na pozadí vzťahov rozpadnutej rodiny otvára autorka témy ako sú migrácia či znečisťovanie planéty. Nahliadnuť však na ne môžeme len malou škáročkou. Svet je príliš rýchly a kým stihneme zareagovať, príde nová dilema. Otázku, aký podiel viny nesieme na vlastnom nešťastí môžme pretransformovať na otázku, aký máme podiel na vlastnom šťastí. Takouto optikou sa môžeme pokúsiť pozrieť na postavy knihy, ktorá je ako stvorená na premýšľanie nad mikrosvetom v makrosvete.

Ali Smith

Zima

Artforum, 2020

Preklad: Kristína Svrčková

Zobraziť diskusiu (0)