Zimné anglické jednohubky
Poohliadnutie sa za rokom starým a výhľad do nového: Trochu oneskorene o Man Bookerovej cene 2016 • Americké Národné ceny za literatúru • Najlepšie knihy roka podľa časopisu Economist • Knihy dvadsaťročia • Tridsať pod tridsať • Čo nás čaká a (dúfajme) neminie
Prelom medzi starým a novým rokom je vždy aj časom odovzdávania literárnych cien, zverejňovania rebríčkov najlepších alebo najpredávanejších kníh v starom roku a tiež predpovedí, čo možno očakávať v roku novom. Prinášame zopár informácií tohoto typu zo sveta anglofónnej literatúry.
Trochu oneskorene o Man Bookerovej cene 2016
V minulosti sa najvýznamnejšia britská literárna cena udeľovala iba autorom z Britského spoločenstva národov, od roku 2014 je otvorená pre všetku beletriu vydanú v angličtine. V r. 2015 ju získal prvý Jamajčan, Marlon James za román A Brief History of Seven Killings. A v poslednom, štyridsiatom ôsmom ročníku cenu dostal po prvýkrát Američan. Do man-bookerovskej siene slávy vstúpil 25. októbra 2016 Paul Beatty, päťdesiatštyriročný prozaik a básnik z Los Angeles. Porota ocenila jeho satirický román The Sellout a prirovnala autora k Jonathanovi Swiftovi a Markovi Twainovi.
Rozhodnutie poroty o víťazovi býva často prekvapením a tak to bolo do istej miery aj teraz. Spomedzi šiestich finalistov sa za favoritov považovali romány Do Not Say We Have Nothing Kanaďanky Madeleine Thein alebo Hot Milk britskej autorky Deborah Levy, ktorá bola na cenu nominovaná už po druhý raz. Voľbou čitateľov by zas bola skôr knižka His Bloody Project od Graeme Macrae Burneta, ktorá vyšla v malom škótskom nezávislom vydavateľstve, ktoré má iba dvoch (!) zamestnancov. Podľa údajov z britského Amazonu predaj jej elektronickej verzie v Kindle Store od zverejnenia nominácie na MBP vzrástol takmer o 320%.
Víťaz je prekvapením aj preto, že Beattyho román je satirický. Poroty Man Bookerovej ceny sa v minulosti nevyznačovali prílišným zmyslom pre humor, už viackrát dali prednosť „solídnejším“ (napríklad historickým) románom pred skvelými satirickými alebo humornými dielami.
The Sellout je satirou o rasových problémoch dnešnej Ameriky, Ameriky Donalda Trumpa i afroamerického hnutia Black Lives Matter. Je to príbeh muža (Sellout je jeho prezývka), ktorý žije v jednej zo štvrtí Los Angeles a snaží sa tam v miestnej škole znovu zaviesť otroctvo a rasovú segregáciu. To ho privedie až pred Najvyšší súd USA.
Predsedkyňa poroty Amanda Foreman o románe o.i. povedala: „Kniha [...] rozbíja všetky sociálne tabu, politicky korektné heslá, každú posvätnú kravu. Núti nás smiať sa, a zároveň nás z nej striasa. Je smiešna a súčasne bolestivá.“
Za zmienku stojí skutočnosť, že už druhý rok po sebe získala cenu kniha z toho istého nezávislého vydavateľstva Oneworld.
Americké Národné ceny za literatúru
Satira Paula Beattyho The Sellout paroduje skutočnosť, pred ktorou si časť obyvateľov USA istý čas zakrývala oči. Mnohí Američania až príliš uverili mýtu, že ich spoločnosť sa už nachádza v „post-rasovej“ ére. Voľbou prvého Afroameričana za prezidenta USA akoby rasovým problémom Ameriky definitívne odzvonilo. Bola to však ilúzia, čo preukázali udalosti z ostatných niekoľkých rokov, napr. nepokoje vo Fergusone v roku 2014 alebo masaker v prevažne černošskom kostole v Charlestone v Južnej Karolíne v roku 2015. Rasistické zmýšľanie zďaleka nie je v USA (a nielen tam) vykorenené.
Pálčivý problém rasovej neznášanlivosti a boja za rovnosť rás sa zákonite odzrkadľuje aj v súčasnej americkej literatúre. Tri zo štyroch kníh, ktoré boli v novembri 2016 ocenené americkou Národnou cenou za literatúru, sa tohto problému bezprostredne dotýkajú.
Cenu za literatúru faktu získal Ibram X. Kendi za knihu Stamped from the Beginning: The Definitive History of Racist Ideas in America (voľne: Poznačení od narodenia: Úplné dejiny rasistických myšlienok v Amerike, vyd. Nation Books). Kniha profesora afroamerických dejín na Floridskej univerzite je kronikou protičernošského rasistického myslenia a jeho vplyvu na beh amerických dejín. Autor pritom dokumentuje, že rasizmus nebol (iba) plodom nevzdelanosti alebo neznášanlivosti. Rasistické myšlienky v každom období dejín často šírili a obhajovali tí najiskrivejší intelektuáli. Títo ideológovia rasizmu využívali svoj dôvtip a inteligenciu na opodstatnenie a zdôvodnenie diskriminačných opatrení alebo rasovej nerovnosti.
Za najlepšiu knihu pre mládež vybrali porotcovia grafický román March: Book Three (Pochod: Kniha tretia, vyd. Top Shelf Productions/IDW Publishing) od amerického kongresmana a ľudskoprávneho aktivistu Johna Lewisa, spisovateľa Andrewa Aydina a ilustrátora Nata Powella. Román završuje trilógiu – pôsobivé vizuálne spracovanie pamätí Johna Lewisa, nositeľa Medaily za slobodu od prezidenta Obamu, jednej z kľúčových postáv boja za práva černochov v USA, člena „Veľkej šestky“, ktorá zorganizovala v r. 1963 slávny Pochod na Washington, na ktorom Martin Luther King, Jr., predniesol svoj historický prejav so slovami: „I have a dream... Mám sen...“ Tretia časť série grafických románov pokrýva obdobie od bombového útoku členov Ku Klux Klanu na baptistický kostol v Birminghame (Alabama) v r. 1963 až po prijatie federálneho Zákona o volebnom práve z r. 1965, ktorý zakázal v USA akúkoľvek rasovú diskrimináciu pri voľbách.
V hlavnej kategórii beletrie sa víťazom stala kniha The Underground Railroad (Podzemná železnica, vyd. Doubleday/Penguin Random House) od Colsona Whiteheada. Podzemná železnica bol krycí názov siete tajných ciest, bezpečných domov a útočísk, které využívali v prvej polovici 19. storočia otroci pri úteku z juhu do slobodných štátov Únie na severe USA a do Kanady. Román rozpráva o jednom takom úteku a prenasledovaní, je bolestne pravdivým príbehom otroctva v Amerike.
Témou zbierky Američana čílskeho pôvodu Daniela Borzutzkeho The Performance of Becoming Human (voľne: Hra na človeka, vyd. Brooklyn Arts Press), ktorá získala Národnú cenu v kategórii poézie, síce otázky rasy nie sú, nesie však tiež výrazný politický náboj. Porota knihu charakterizovala takto: „V zbierke sa sureálno a absurdita spájajú, aby nám ukázali, že žijeme v apokalyptickej budúcnosti, ktorej sme sa vždy obávali. Básne sa pýtajú, ako dokážeme (alebo sa odvažujeme) prežívať tragédie útlaku a krutosti, akoby boli tak bežné ako ustieľanie postele.“ Motív opice, ktorá sa oslobodí tým, že sa hrá na človeka, si autor v titulnej básni vypožičal z poviedky Franza Kafku Správa pre istú akadémiu.
Najlepšie knihy roka podľa časopisu Economist
Tradične aj časopis The Economist vybral najlepšie knihy roku 2016 z oblasti politiky, memoárovej literatúry, histórie, ekonomiky, kultúry a beletrie. V poslednej kategórii sa do výberu dostali nesledujúce romány (ich charakteristiky sú prekladom z Economistu):
Han Kang: The Vegetarian (Vegetariánka, prel. Deborah Smith, vyd. Portobello): Táto útla novela je jedným z najerotickejších románov súčasnosti. Autorka a prekladateľka zaň získali medzinárodnú Man Bookerovu cenu pre rok 2016. (Medzi knihami o románe písali podrobnejšie v máji 2016.)
Stefan Hertmans: War and Turpentine (Vojna a terpentín, prel. David McKay, vyd. Harvill Secker): S láskou vyrozprávaný život jednoduchého človeka, ktorý navždy poznačila prvá svetová vojna. Subtílna próza flámskeho básnika a esejistu.
Lionel Shriver: The Mandibles – A Family, 2029-2047 (Rodina Mandiblovcov, 2029–2047, vyd. Borough Press): Rozmarný a nezriedka brutálny príbeh, ako sa jednej rodine darí v čase kolapsu americkej ekonomiky. In God they trusted – Verili v Boha. Od nekonvenčnej autorky bestselleru Musíme sa porozprávať o Kevinovi (česky Ikar, 2007).
Zadie Smith: Swing Time (vyd. Hamish Hamilton): Silný príbeh o životoch, ktoré zmarili tajomstvá, nenaplnené možnosti a nespravodlivosť sveta. Možno najlepší román od Zadie Smith. (Román plánuje v tomto roku vydať po slovensky vydavateľstvo Inaque.)
Knihy dvadsaťročia
Medzi knihami, ovenčenými literárnymi cenami, a v rebríčkoch kníh roka sa nezriedka objavujú diela, po ktorých o krátky čas – obrazne povedané – už ani pes neštekne. Ktoré knihy z nedávnej minulosti však s čitateľmi zostávajú po viac ako desaťročie? Literárny portál LitHub oslovil takmer tridsiatku súčasných autoriek a autorov, medzi ktorými boli napr. Geoff Dyer, Colson Whitehead, Lauren Groff, Jonathan Franzen, Patti Smith a i., a spýtal sa ich, ktoré knihy považujú za najvýznamnejšie v posledných dvadsiatich rokoch. Rozptyl v ich výbere bol pomerne veľký, výsledkom bol zoznam 128 kníh, z ktorých iba 14 dostalo viac ako jeden hlas. Najviac, po tri hlasy, získali romány Infinite Jest (Nekonečný žart) od Davida Fostera Wallacea (v slovenčine od neho vyšla prednáška Toto je voda, vyd. Inaque, 2013), The Known World (Známy svet) od Edwarda P. Jonesa a The Road (Cesta, česky vydalo Argo, 2008, slovensky Slovart, 2010) od Cormaca McCarthyho.
Zo zvyšných 125 kníh už mnohé vyšli po česky, no v slovenčine z nich poznáme sotva desať: Capital in the Twenty-First Century od Thomasa Pikettyho (Kapitál v 21. storočí, Ikar, 2015), Hateship, Courtship, Loveship, Friendship, Marriage od Alice Munro (Nenávisť, priateľstvo, zvádzanie, láska, manželstvo, Zlatý kocúr, 2015), My Struggle od Karla Ove Knausgaarda (Môj boj 1., Ikar, 2016, ďalšie diely sa pripravujú), Neapolitan Quartet od Eleny Ferrante (Geniálna priateľka, Inaque, 2015, Príbeh nového priezviska, Inaque, 2016, ostatné dve knihy tetralógie plánuje Inaque vydať v r. 2017 a 2018), NW od Zadie Smith (NW, Artforum, 2013), The God of Small Things od Arundhatiho Roya (Boh maličkostí, Slovart 1998 a 2016), The Wind-Up Bird Chronicle od Harukiho Murakamiho (Kronika vtáčika na kľúčik I.-III., Slovart, 2010, 2011, 2012), True History of the Kelly Gang od Petra Careyho (Príbeh Neda Kellyho, Slovenský spisovateľ, 2003) a We Wish to Inform You That Tomorrow We Will Be Killed With Our Families: Stories from Rwanda od Philipa Gourevitcha (Chceli by sme vám oznámiť, že zajtra nás aj s rodinami pozabíjajú, Premedia, 2016).
Aj keď spomínaný výber nemusí byť úplne reprezentatívny, vyzerá to tak, že slovenské vydavateľstvá a prekladatelia majú pri mapovaní modernej literatúry v angličtine zrejme čo dobiehať.
Tridsať pod tridsať
Aby sme trochu otupili kritičnosť predchádzajúcej vety: Časopis Forbes každoročne uverejňuje zoznamy 30 Under 30, tridsiatky ľudí s vekom pod 30 rokov s výnimočným potenciálom v dvadsiatich rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Do tridsiatky v kategórii Médiá sa dostali aj dve mladé spisovateľky, ktoré v minulom roku debutovali, 27- ročná Američanka Emma Cline a rovnako stará Ghančanka Yaa Gyasi.
Je potešiteľné, že oba romány úspešných debutantiek už stihli vyjsť v slovenčine alebo v češtine. Clineovej prvotinu The Girls, o ktorej som písal v augustových jednohubkách, vydal Ikar na sklonku roku 2016 pod názvom Kult. Román Yai Gyasi Homegoing vyšiel ako Návrat domů vo vydavateľstve Mladá fronta. Vydavateľstvo ho charakterizuje takto: „Strhujúca, kaleidoskopická prvotina predstavuje pozoruhodný nový hlas anglicky písanej literatúry: román o rase, dejinách, predkoch, láske a čase, ktorý počas tristo rokov na dvoch svetadieloch sleduje osudy potomkov dvoch sestier, rozdelených v Afrike osemnásteho storočia.“
Čo nás čaká a (dúfajme) neminie
Aj v roku 2017 sa bezpochyby môžeme tešiť na množstvo zaujímavých kníh od skúsených i začínajúcich spisovateľov. Avizujú ich napríklad články v The New York Times, na stránkach Vulture alebo The Millions. Stručne o desiatich z nich:
V týchto dňoch je už na knižnom trhu anglický preklad románu Fever Dream (Horúčkovitý sen, prel. Megan McDowell, vyd. Riverhead Books) od argentínskej spisovateľky Samanthy Schweblin. Autorku, ktorej poviedky už vyšli aj v českom preklade (Ptáci v ústech, Fra, 2014), označil peruánsky nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Mario Vargas Llosa za „jeden z najsľubnejších hlasov modernej literatúry v španielskom jazyku“. Román je prvou Schweblinovej knihou vydanou v angličtine.
Sedemnásteho januára vychádza v USA román Human Acts (Činy ľudskosti, prel. Deborah Smith, vyd. Hogarth) od juhokórejskej autorky Han Kang, ovenčenej vlaňajšou medzinárodnou Man Bookerovou cenou za román Vegetariánka (v roku 2017 ho vydá po česky Odeon). Témou románu je povstanie v Kwangdžu v roku 1980, počas ktorého sa obyvatelia juhokórejského mesta chopili zbraní, aby sa pomstili za masaker protestujúcich študentov univerzity.
V rovnaký deň sa na trhu objaví aj kniha poviedok Ottessy Mosfegh pod názvom Homesick for Another World (voľne: Nostalgia za druhým svetom, vyd. Penguin Press). Mosfegh zožala veľký úspech vďaka debutovému románu Eileen, za ktorý bola vlani nominovaná na Man Bookerovu cenu. Niekedy ju prirovnávajú k Flannery O’Connorovej.
Paul Austera netreba na Slovensku bližšie predstavovať, Ikar vydal jeho romány Kniha ilúzií (2004) a Brooklynské frašky (2007), Artforum zas Putovanie v skriptóriu (2010), Sunset Park (2011) a Zimný denník (2013). Posledný januárový deň vychádza jeho nový román 4 3 2 1 (vyd. Henry Holt and Co.). Hrdina Archibald Isaac Ferguson, narodený v marci 1947, v 880-stranovom románe prežije štyri paralelné, úplne odlišné životy. Každý zo štyroch klonov s rovnakým DNA sa v nich zamiluje do nádhernej Amy Schneiderman, no vzťah každej Amy s každým Fergusonom je úplne iný. Bude to naozaj opulentná čitateľská lahôdka!
V prvom týždni mája sa potešia milovníci veleúspešného bestselleru Dievča vo vlaku (slov. Slovart, 2015 a 2016) od Pauly Hawkins. Vychádza jej nový román Into the Water (Do vody, vyd. Riverhead Books). Keďže knihy podobného typu ako Dievča vo vlaku sú návykové (a pohotovému vydavateľovi znášajú zlaté vajíčka), netreba pochybovať, že čoskoro výjde Hawkinsovej nový román aj po slovensky.
Druhý týždeň mája pripraví sviatok pre skalných „murakamistov“. V anglickom preklade vychádza zbierka siedmich poviedok Harukiho Maurakamiho pod názvom Men Without Women (Muži bez žien, prel. Philip Gabriel a Ted Goossen, vyd. Knopf). Jedná sa iba o náhodnú zhodu názvu alebo o pomyselný súboj slávneho japonského spisovateľa s ešte slávnejším Ernestom Hemingwayom, ktorý vydal zbierku poviedok s rovnakým názvom pred 90 rokmi, v r. 1927?
Na ten istý deň ako Murakamiho zbierka je ohlásený aj román Colma Tóibína House of Names (Dom mien, vyd. Scribner). Írskemu spisovateľovi na Slovensku vyšli už tri knihy, Prázdno rodiny (Artforum, 2011), nedávno sfilmovaný Brooklyn (Slovart, 2013) a Máriin testament (Tatran, 2016). V novom románe Tóibín prerozprával – z dnešného uhla pohľadu a súčasným jazykom – starogrécky mýtus o manželke mykénskeho kráľa Agamemnóna Klytaimnéstre a jej deťoch.
Britskú spisovateľku Tessu Hadley predstavili slovenskému čitateľovi prekladateľka Aňa Ostrihoňová a vydavateľstvo Inaque zbierkou Manželská láska a iné poviedky (2015). Koncom januára v Británii a v polovici mája v USA vychádza jej nová zbierka Bad Dreams and Other Stories (Zlé sny a iné poviedky, vyd. Harper) „o obyčajných veciach, ktoré sa ukážu byť nanajvýš neobyčajné“ (Amazon).
Francúz Laurent Binet pred niekoľkými rokmi oslnil svojím debutom HHhH (česky Argo, 2010), strhujúcim románom o atentáte na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha a atentátnikoch Jozefovi Gabčíkovi a Janovi Kubišovi. Získal zaň prestížnu francúzsku Goncourtovu cenu za debut. V máji v Británii a v auguste v USA vychádza preklad jeho nového románu The Seventh Function of Language (Siedma funkcia jazyka, prel. Sam Taylor, vyd. Farrar, Strauss and Giroux; česky vydá Argo asi v apríli 2017). Z dejín si teraz vybral tragickú smrť filozofa Rolanda Barthesa v r. 1980 – zrazila ho dodávka po ceste zo stretnutia s budúcim prezidentom Mitterandom – a pohráva sa s myšlienkou, či nebol zavraždený. Čo ak mal pri sebe dokument neuveriteľnej, globálnej dôležitosti?
Niekedy v priebehu budúceho roku má údajne výjsť aj nový román od Cormaca McCarthyho The Passenger (Cestujúci, vyd. Knopf). Ani presný termín, ani náznak obsahu sa od vydavateľa nepodarilo vymámiť. Že by autor chystal pre svojich fanúšikov darček na Vianoce 2017?
(Spracované na základe materiálov z webov viacerých zahraničných vydavateľstiev a periodík.)