Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

​Žiť medzi knihami

Knižnice sú pre mnohých fascinujúce miesta. Nielenže majú svojskú atmosféru, ale hlavne sú plné informácií, poznatkov a príbehov. Nehovoriac o tom, že viaceré, avšak najmä tie historické sú nesmiernou potechou aj pre oči. Len čo do nejakej vkročíte, ani čo by ste sa presunuli v čase do minulosti, keď sa ešte knihy viazali ručne do kože a čítať a kúpiť si ich mohli dovoliť len mnísi, učitelia či majetní vzdelaní ľudia.

Dnes už, chvalabohu, knižnica nie je len miestom pre vyvolených. V súčasnosti máme knižníc mnoho a sú dostupné pre každého. Že sú to priestory plné inšpirácie, sa môžete presvedčiť v knihe Ángela Estebana Obklopeni knihami. Španielsky profesor latinskoamerickej literatúry a autor mnohých publikácií a esejí sa vo svojej knihe zameral na príbehy spisovateľov, ktorým knižnice zasiahli do života viac ako ich kolegom, keďže sa na istý čas stali ich pracoviskom.

Ani v súčasnosti sa drvivá väčšina spisovateľov nedokáže uživiť iba písaním, a preto má väčšina z nich ešte civilné zamestnanie. Kedysi to bolo ešte ťažšie, a tak neprekvapí, že mnohí velikáni svetovej literatúry, ako napr. Johann Wolfgang von Goethe, Lewis Carroll, Jorge Luis Borges a iní, sa museli živiť prácou, pričom neraz bolo touto prácou práve povolanie knihovníka či inej výpomoci v knižnici. Kým v niektorých prípadoch šlo o celoživotný záujem a obrovskú lásku ku knihám a knižniciam (azda najväčším milovníkom knižníc bol argentínsky majster slova Jorge Luis Borges), v iných len o nevyhnutnosť zárobku či krátke „dobrodružstvo“.

„‚Člověk není tím, čím je, díky tomu, co napsal, ale díky tomu, co četl.‘ (…) Když tento argentinský génius větu pronesl, nebylo to z falešné pokory (vlastnosti, kterou zcela postrádal), ale kvůli hlubokému přesvědčení, že ten, kdo čte, roste; že ten, kdo čte, žije lepší život než ten, kdo jen žije.“ (s. 33)

Príbehy pätnástich spisovateľov zachytených v knihe neraz prekvapia. Kým jeden si neustále predlžoval práceneschopnosť, len aby sa nemusel nudiť v knižnici a mohol sa venovať len svojej tvorbe, až ho napokon po rokoch neprítomnosti prepustili, druhý v nej trávil množstvo času aj po pracovnej dobe a odviedol práce za troch (alebo aj desiatich). Napríklad Goethe toho za svoj život stihol urobiť tak veľa, že človek pri čítaní bledne závisťou a premýšľa, či náhodou nedisponoval „časovratom“.

Tak či onak, nie všetci spisovatelia prácu v knižnici milovali. Pre niektorých predstavovala muky, priam neznášali katalogizovať a vykonávať iné nudné činnosti spojené s prácou v knižnici, zato iní si svoje povinnosti splnili za krátky čas a zvyšok pracovnej doby venovali vlastnej tvorbe. Pre napísanie dobrého románu totiž neraz treba precestovať pol sveta a stráviť v knižniciach roky venované výskumu. Do výberu pätnástich spisovateľov sa dokonca dostali aj dvaja československí autori: Jiří Mahen a Jaromír Nohavica.

„Celé hodiny trávil v zákoutích knihovny vypisováním myšlenek z těch nejzajímavějších titulů. Během knihovnických let tedy kromě románů a sbírek poezie publikoval i větší část svých esejí. Bataillovo dílo je velice rozsáhlé a není možné, aby veškerou literární produkci tvořil pouze v době volna, o víkendech nebo dovolené.“ (s. 23)

Každý z krátkych profilov v titule Obklopeni knihami zaujme. Mnohé informácie zmienené v knižke sú totiž málo známe, prípadne takmer neznáme. Vedeli ste napríklad, že slávni bratia Grimmovci sú považovaní za tvorcov nemeckej filológie a zakladateľov modernej lingvistiky? Nielenže trávili množstvo času cestovaním po krajine a zapisovaním ľudových rozprávok, ale taktiež strávili roky zavretí v knižnici, kde sa venovali okrem iného tvorbe etymologického slovníka (Nemecký slovník) alebo štvorzväzkovej Nemeckej gramatiky či publikácie História nemeckého jazyka. A čo slávny milovník Casanova? Ten bol aj spisovateľom (napísal viac než štyridsať diel) a posledné roky strávil ako knihovník v Česku.

Kniha Ángela Estebana je veľmi zaujímavým a originálnym počinom, ktorý zaujme každého náruživého čitateľa, milovníka kníh a knižníc, ale aj ktoréhokoľvek zvedavého človeka. Texty sú písané pomerne jednoduchým, dobre čitateľným štýlom, jednotlivé profily majú zopár strán, a tak si každý deň môžete ozvláštniť niekoľkými minútami zaujímavého čítania. Dozviete sa rôzne kuriozity, budete žasnúť, ale aj sa smiať, no a najmä možno občas v dobrom závidieť život prežitý medzi knihami.


Ángel Esteban: Obklopeni knihami (Spisovatelé v knihovnách a jejich příběhy)

CPRESS, 2021

preložila: Dominika Černá


Zobraziť diskusiu (0)

Obklopeni knihami

Obklopeni knihami

Esteban Ángel

Knihovny se spisovateli pojí nezpřetrhatelné pouto. Některým mistrům pera však knihovny zasáhly do života více než ostatním a na určitou dobu se staly i jejich pracovištěm.

Kúpiť za 10,79 €

Podobný obsah

Chrám divů

Recenzie

Chrám divů

Debut hoden zvýšenej pozornosti. Hoci značne oneskorene, ale o to radšej to tvrdím o výbornom románe s názvom Chrám divů od americkej spisovateľky Leslie Parry. Skvelá vec, ktorá sa mi z rôznych dôvodov mimoriadne vytrvalo vyhýbala, vyšla v českom Odeone v rámci známej edície Světová knihovna vo vydarenom preklade od Evy Dobrovolnej.

Čo okom nevidíš alebo Magický príbeh o snoch, ktoré sa plnia

Recenzie

Čo okom nevidíš alebo Magický príbeh o snoch, ktoré sa plnia

V poslednom období sú na vzostupe knihy žánrovo radené pod magický realizmus. Hoci sa dávnejšie spopularizoval najmä v oblasti Latinskej Ameriky, v súčasnosti sa vyvíja aj na európskom kontinente. Mariana Leky je nemecká spisovateľka a dielo Čo okom nevidíš bolo preložené do niekoľkých jazykov. O slovenský preklad sa postaral Andrej Zahorák.

Svojráz Petrovovie chrípky

Recenzie

Svojráz Petrovovie chrípky

Svojrázny samorast usídlený v Jekaterinburgu (Sverdlovsku) na Urale, ku ktorému je v súčasnej(šej) ruskej tvorbe vcelku náročné nájsť rovnocenné autorské garde. To je básnik a prozaik Alexej Salnikov, ktorý dlho pôsobil ako dobre utajený tip známy akurát v zasvätených kruhoch literárnych nadšencov. Výrazný prelom, ktorý z autora urobil skutočnú mediálnu hviezdu, nastal po uverejnení románu s názvom U Petrovových řádí chřipka, čím sa minimálne doma Salnikov dostal na roveň skutočne veľkých mien. Ide o materiál natoľko zaujímavý, že sa najprv dočkal dramatizácie, až po ňom napokon siahol a do filmovej podoby ho pretavil slávny disidentský režisér Kirill Serebrennikov.