Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Život pána de Molièra

Michail Bulgakov je predovšetkým známy ako autor kultového románu Majster a Margaréta. Je to možno i trochu nespravodlivé, lebo aj zvyšné dielo tohto výnimočného ruského klasika je taktiež pozoruhodné. Okrem románov či poviedok jeho tvorba zaznamenáva i zopár divadelných hier. Ostatne, divadlo bolo veľkou Bulgakovovou vášňou a neraz si našlo cestu i do jeho prózy. Práve takáto prózička, silne ovplyvnená dramatickým umením mu nedávno vyšla v slovenskom Ikare. Je ňou jeden pomerne málo známy román, ktorého lahôdkový preklad zabezpečil štandardne stopercentný Ján Štrasser.

Bulgakov sa v ňom s chuťou naštylizoval do roly akéhosi pána principála deklamujúceho váženému obecenstvu starý, ale veľmi zaujímavý príbeh.

Prepadneme sa s ním kdesi do Francúzska, takmer až na začiatok sedemnásteho storočia. 13. januára 1622 porodí pani Poquelinová cintľavé dieťatko. Neduživý chlapček sa má našťastie živo k svetu a statočne čelí nástrahám raného novoveku. Na počesť otca mu dajú meno Jean-Baptiste Poqueline.

Pán otec je vážený kráľovský čalúnnicky majster. Je teda jasné, že syn pôjde v otcových šľapajach a zveľadí tak renomé čalúnnickeho rodu. Všetko by aj nasvedčovalo tomu, že to tak bude, nebyť starého otca z matkinej strany. Dedo Créssy, veľký milovník umenia, totiž začne vnuka vodiť do divadla a problém je na svete. Dosky, ktoré znamenajú svet, malého Jeana-Baptista opantajú priam absolútne. O jeho ďalšom osude je tým navždy rozhodnuté.

Uznávané remeslo čalúnnické ide bokom. Z mladého Jeana-Baptista sa k večnému otcovmu zdeseniu stáva potulný herec. Tulák bez domova, kočovný komediant, ktorý so svojou družinou zabáva ľud ako púťová atrakcia. Takéto pochybné existencie sa od nepamäti netešia dobrej povesti a väčšinou im aj neustále v bruchu škvŕka, keďže mávajú často hlboko do vrecka. Nezlomná vôľa a ohromná húževnatosť však zdobia nášho komedianta. Počiatočné nezdary ho nemôžu zastaviť. Trpezlivo cizeluje svoje umenie. Začína písať čoraz viac vlastných hier. Postupne nachádza správny smer a charakteristický umelecký výraz. Ešte mnohokrát sa mu osud otočí chrbtom, mnohokrát pobúri súdobú spoločnosť. Narobí si nespočet úhlavných nepriateľov bažiacich po jeho hlave.

Michail Bulgakov

Nakoniec však príde i veľký úspech a zaslúžené uznanie. Čas mu dá veľmi za pravdu, lebo ani jeho neúprosný zub ho nedokáže nahlodať. Milý komediant odolá i v tejto najťažšej skúške a s ironicky zdvihnutým obočím elegantne dokráča naprieč storočiami až k nám. Celý svet si bude naveky pamätať jeho pseudonym. Úderný a ostrý, ako keď bičom plieska: Molière!!

Michail Bulgakov nás v tridsiatich troch kapitolách orámcovaných prológom a epilógom svižne prevedie maestrovým životom od narodenia po skon. Ako správny kronikár a znalec Molièrovho diela nevynechá nič podstatné z toho, čo formovalo jeho osobnostný a umelecký vývoj.

Z rozprávania jasne identifikujeme, čo za veľké množstvo vplyvov Molière pretavil do svojich satirických hier. Neraz tak nastavil krivé zrkadlo nejednému konkrétnemu človeku, ale častokrát i celej spoločenskej vrstve. Za to sa platí vysoká cena v podobe závisti, odvrhnutia, ustavičnej kritiky, ale aj tvrdej cenzúry. (Vnímaví čitatelia potom v zopár jemných detailoch rozosiatych v texte ľahko nájdu zreteľnú paralelu medzi oboma skvostnými autormi.)

„Scénkami z komediantovho života“ to v rozprávaní skutočne kypí. Až je pozoruhodné, že sa pod tým informačným tlakom výsledný text načisto nerozsype. Bulgakov ho naozaj filigránsky vybalansoval, takže nejakú samoúčelnú nezrozumiteľnosť v ňom naozaj nebadať.

Po onej bezbrehej surreálnej fantázii tu, pravda, niet ani stopy. Zato však autor skúša iné originálne fígle. Podarilo sa mu do seba zakomponovať zdanlivo nesúrodé postupy, ktoré ale v jeho podaní výborne spolupracujú. Je tu poznať prvky životopisného románu, historického faktu či akejsi dobovej spoločenskej fresky, ktorej nechýba až dokumentaristická precíznosť. A je v tom citeľný aj zvláštny prienik beletristickej epiky so strohým divadelným minimalizmom.

Bulgakov akoby typicky košatú širokorozchodnosť ruských románov nalial do úsporného divadelného scenára zaľudneného množstvom postáv, pričom tieto vzájomne famózne hrajú. Každý je na svojom mieste, každý presne vie, čo má robiť. S takto minuciózne vyladenými výrazovými prostriedkami sa potom dá i na menšom počte strán vystavať veľkolepý príbeh s maximálnym umeleckým dojmom. Presne taký ponúka i tento asi najmenej známy, ale pozoruhodný Bulgakovov román.

Majster avantgardista v ňom skladá hlbokú poklonu kráľovi komédie. Bravo, páni!

Michail Bulgakov: Život pána de Molièra

Vydal: Ikar 2020

Preklad: Ján Štrasser

272 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Život pána de Moliera

Život pána de Moliera

Michail Bulgakov

Román predstavuje život a tvorbu Jeana­Baptistu Poquelina, známeho pod menom de Moliére. Moliérov život bol bytost­ne spätý s doskami divadla, ustavične balansujúceho na po­kraji krachu a nemilosti mocných.

Kúpiť za 12,51 €

Podobný obsah

Ruské príbehy nemávajú šťastné konce

Recenzie

Ruské príbehy nemávajú šťastné konce

Žiaľ, presne také príbehy zachytáva i faktografický román Zatykač. Zaznamenal ich Bill Browder, americký finančník a jeden z najúspešnejších investorov podnikajúcich v Rusku. Zároveň človek, ktorý sa pod vplyvom tu opisovaných okolností prerodil na veľmi dôležitého svetového bojovníka za ľudské práva. Navyše je i vcelku zdatný spisovateľ, takže jeho literárny debut, u nás už pred nejakým časom vydaný vo vydavateľstve Zelený kocúr v preklade Petra Macsovszkého, na konkrétnych prípadoch v plnej nahote odkrýva skrz-naskrz zločineckú podstatu ruského autoritárskeho režimu.

​Žiť medzi knihami

Recenzie

​Žiť medzi knihami

Knižnice sú pre mnohých fascinujúce miesta. Nielenže majú svojskú atmosféru, ale hlavne sú plné informácií, poznatkov a príbehov. Nehovoriac o tom, že viaceré, avšak najmä tie historické sú nesmiernou potechou aj pre oči. Len čo do nejakej vkročíte, ani čo by ste sa presunuli v čase do minulosti, keď sa ešte knihy viazali ručne do kože a čítať a kúpiť si ich mohli dovoliť len mnísi, učitelia či majetní vzdelaní ľudia.

Vysněná smrt: netradiční finská fantastika

Recenzie

Vysněná smrt: netradiční finská fantastika

Severská literatura bude pro mnohé čtenáře synonymem pro velmi drsné kriminálky, případně horor. Takže když už k nám prorazí něco z fantastiky, v tomto případě finské, je to minimálně šance podívat se, jak se píše „jinde“. A v případě Vysněné smrti by se dalo lakonicky prohlásit, že „jinde to píšou úplně jinak“ – a to v nejlepším smyslu toho prohlášení! Víc v recenzi Martina Bečváře ze serveru fantasyplanet.cz