Konec roku 1985 Lucas strávil u soudu. A celé to zavinil americký prezident Ronald Reagan. V březnu 1983 Reagan navrhl systém protiraketové obrany, který by k sestřelování nepřátelských jaderných raket mířících na americké území zčásti využíval odpalovací systémy umístěné ve vesmíru. Ačkoli Reagan systém označoval jako Strategickou obrannou iniciativu (Strategic Defense Initiative, SDI), jeho odpůrci, v čele se senátorem Tedem Kennedym, mu začali pohrdavě přezdívat „Hvězdné války“ – „Star Wars“. Toto označení se v médiích ujalo do té míry, že „Hvězdné války“ a „SDI“ znamenaly jedno a totéž, což Lucase čím dál více rozhořčovalo.(s. 325)

Životopis George Lucasa, ktorý na sklonku vlaňajšieho roka vydalo v českom preklade Michala Prokopa a Jana Kalandru nakladateľstvo Paseka je podobných historiek plný, túto som vybral preto, že Reaganove Hviezdne vojny si z detstva pamätám vlastne lepšie, ako tie Lucasove a zároveň uvádza na pravú mieru čosi, čo by sme pokojne mohli považovať za akúsi fanúšikovskú mestskú legendu. Taký popkultúrny folklór vypovedajúci o tom, že Hviezdne vojny sú podstatne dôležitejšie, akoby sa komukoľvek mohlo zdať, napríklad aj preto, že prepožičali meno strategickej obrannej iniciatíve. Vedeli sme o tom, iste, ale len také šumy, ako presne sa to stalo som sa dozvedel až teraz, z Jonesovej knihy. Ten citovaný fragment sa v predmetnom texte samozrejme objavuje v širšom kontexte, čosi ilustruje a smeruje k akejsi pointe, nejde o samoúčelnú pikošku, ale o informáciu, ktorá zohráva pomerne dôležitú funkciu pri konštruovaní celkového obrazu, v tomto prípade o George Lucasovi ako o tvrdom obchodníkovi, čo vieme, ale aj ako o vášnivom pacifistovi, hipíkovi, dieťati šesťdesiatych rokov, ktoré neznáša establishment, čo už vedieť nemusíme.

Súc fanúšikom Hviezdnych vojen, súc insiderom, hoci nie ortodoxným, cítim vo vzťahu k Jonesovmu životopisu George Lucasa čosi ako handicap. Jones totiž Lucasovým fanúšikom nie je, respektíve, nedáva to nijako najavo a snaží sa tak celkom tvrdo, objektivisticky Lucasa predstaviť ako človeka a tvorcu, ktorý sa až principiálne podpísal na dnešnom svete a to tak, že pomáhal konštituovať jeden z jeho dominantných (pop)kultúrnych fenoménov.

Jeho Lucasov životopis tak má parametre viac historicko-kultúrnej monografie o Lucasovi, ako populárnej publicistiky predstavujúcej fanúšikom ich obľúbeného tvorcu. Svedčí o tom nielen mimoriadne bohatý poznámkový aparát, výberová bibliografia a košatý register (holý text Jonesovej knihy má 448. strán, zvyšok 542. stranovej knihy tvoria práve poznámky, bibliografia a register), ale i skutočnosť, že Jones sa celkom programovo vyhýba akémukoľvek subjektívne autorskému hodnotiacemu vkladu vo vzťahu k Lucasovej tvorbe.

Lebo fanúšikovia Jonesa vlastne vôbec nezaujímajú, netematizuje ani Lucasov kult osobnosti medzi nimi, ale snaží sa pochopiť, ako a prečo je možné, že sa z pôvodného George Lucasa, mladého progresívneho filmára, reprezentanta tzv. „Nového Hollywoodu“ a človeka akosi prirodzene tiahnuceho k introvertnému prežívaniu sveta, stal aktuálny George Lucas, muž v pozadí a jeden z najmocnejších solitérov filmu vôbec. Nie len Hollywoodskeho.

Trinásť kapitol Jonesovej životopisnej monografie je rozčlenených do troch častí, v názvoch ktorých identifikujeme inšpiráciu prvou SW trilógiou (Hviezdne vojny IV. – Nová nádej, Hviezdne vojny V. – Impérium vracia úder, Hviezdne vojny VI. – Návrat Jediho). A tak tu máme prvú časť, nazvanú jednoducho Nádej, ktorá zachytáva časové obdobie Lucasovho života medzi rokmi 1944 a 1973, druhú časť, Impérium, v ktorej Jones približuje Lucasov život a tvorbu medzi rokmi 1973 a 1983 a tretaiu, finálnu časť, nazvanú Návrat, v ktorej Jones sleduje Lucasa v rozmedzí rokov 1983 až 2017.

Disproporčné vymedzenie tak zohľadňuje skutočnosť, že to najzásadnejšie v Lucasovom živote a tvorbe sa odohralo v druhej časti, zachytávajúcej časovo najkratšiu, avšak udalosťami najbohatšiu dekádu rokov 1973 až 1983, v ktorej sa Lucas premenil z artového režiséra snímok THX 1138 a Americké grafity na majiteľa najdôležitejšej popkultúrnej frančízy vôbec a prísne nezávislého filmového tvorcu a stalo sa tak paradoxne preto, lebo veľké štúdiá odmietali financovať jeho vízie.

Znovu ide o príbeh, ktorý viac menej poznáme, je však dôležité ho pripomínať, lebo rozdiely medzi akýmisi umeleckým rozmermi autorstva a rozmermi ekonomickými nie sú pri výslednej kvalite či nekvalite diela také smerodajné, ako sa nám snaží nahovoriť tá časť filmového establishmentu, ktorá Lucasa až principiálne odmieta ako výsostne komerčného tvorcu.

Z tohto hľadiska je mimochodom na Jonesovom životopise George Lucasa najzaujímavejší už spomenutý register, zvlášť pre nerozhodnutých čitateľov, ktorí jednoducho nevedia odhadnúť, či ich môže kniha o Georgeovi Lucasovi a Hviezdnych vojnách skutočne zaujať.

Lebo v tom registri nájdeme vo vzťahu k Lucasovi a Hviezdnym vojnám aj také zdanlivo nepravdepodobné mená, ako sú David Lynch (Lucas zvažoval, že ho poverí réžiou jednej z epizod), Woody Allen (Oscar za Annie Hallovú, nominovaný bol aj Lucas za Hviezdne vojny), Federico Fellini (Darmošľapi ako jeden z inšpiračných zdrojov Lucasovho Amerického grafity), Akira Kurosawa (Lucas pomáhal produkčne zastrešiť dokončenie snímky Kagemuša) či dokonca Godfrey Reggio (Lucas spoluprodukoval jeho druhý významný film, experimentálnu snímku Powaqqatsi).

Tých mien je tam samozrejme podstatne, podstatne viac a niektoré s Lucasom ani nijako priamo nesúvisia, dôležité však je, že aj vďaka nim možno Jonesov životopis George Lucasa pokladať aj za knižku, ktorá skrz postavu jedného z významných tvorcov vypovedá o filme ako takom, o pomeroch vo filmovom priemysle, o jeho fungovaní a tak ďalej.

Jednoducho širší kontext, obraz celku presahujúci jednotlivca a to je výborné, to je presne ten benefit, ktorý od historicko-životopisnej monografie môžeme očakávať, bez ohľadu na to o kom a o čom konkrétne je.

Juraj Malíček

Brian Jay Jones

George Lucas. Život stvořitele Star Wars.

Praha: Paseka, 2017. 542 s.

preklad: Michal Prokop a Jan Kalandra

Zobraziť diskusiu (0)