Ako vás napadlo zmeniť Kupeckú ulicu na Kníhkupeckú?
Mali sme nápad so slovnou hračkou, ale to bol len názov. Hlavne nás strašne štvalo, že je táto ulica mŕtva. Kupecká ulica bola totiž v Nitre odjakživa najrušnejšia, najživšia. Teraz to tak už nie je a je to smutné. Snažili sme sa robiť čokoľvek. Koncerty pred kaviarňou, akcie pred kníhkupectvom, až nás napadol ten pekný fór s Kníhkupeckou. Tak sme to spravili. Aby to bolo aspoň chvíľu tak ako si myslíme, že by to malo v meste a na ulici byť. Že tam majú byť ľudia.

Vlani to bolo prvýkrát, kam ste sa za rok posunuli?
Pred rokom to bolo také improvizované. Hoci sme sa do toho pustili s veľkým nasadením, akosi ťažko sme to zvládali. Nemali sme s tým veľa skúseností, ale bolo to fajn a povzbudilo nás to, že musíme aspoň dve takéto akcie do roka spraviť.

Čo bolo fajn?
Pocit z toho, že na ulici bolo odrazu oveľa viac ľudí. Tí ľudia boli milí a boli príjemní. My sme boli radi, že prišli a že knihy, ktoré predávame či v kníhkupectve alebo v antikvariáte, nie sú úplne na odpis. Zažili sme veľmi príjemného pol dňa na tejto našej ulici. Ľudia sú ochotní prísť, len pre nich treba čosi zorganizovať.

Vidieť ako dvanásť až pätnásť ročné deti pracujú s Charmsovými textami je veľký zážitok.

Čo ste pre nich zorganizovali?
Do tvorby programu sú zainteresovaní dvaja dôležití ľudia. Jeden je Ivan Gondko. To je človek, ktorý nezištne už tri roky, každú sobotu ráno, číta deťom rozprávky. Aj dnes čítal a moderoval, bol tu od začiatku do konca. Ďalším človekom je Marica Šišková, ktorá vedie dramaturgický odbor na základnej umeleckej škole. S deťmi robí skvelú prácu. Tohto roku zostavila - tiež nezištne - drvivú väčšinu programu ona s deťmi, ktoré čítajú a recitujú. Vidieť, ako dvanásť až pätnásťročné deti pracujú s Charmsovými textami, je veľký zážitok. V ústrety nám vyšli aj zo Starého divadla, tí nám prišli zvučiť túto akciu.

Ako túto vašu akciu, ktorá sa odohráva na celej tejto krátkej ulici zobrali ľudia, ktorí tu žijú?

Veľa ľudí tu už nežije, skôr sú tu úrady a inštitúcie. Ale mám pocit, že tým niekoľkým, ktorí tu žijú, sa to páči. My sa nimi stretávame denne - antikvariát sídli v obytnom dome. Myslím, že tieto naše akcie aj oceňujú, lebo sú iné ako ostatné akcie, ktoré sa tu dejú. Snažíme sa robiť také komornejšie akcie a keď sa hrá vonku na ulici, tak sú to veľmi často akustické koncerty, alebo koncerty vážnej hudby. Mylím, že s miestnymi vychádzame veľmi dobre.
Aj so susediacimi podnikmi vychádzame fajn. Kupecká ulica je v istom zmysle výnimočná v tom, že takmer všetky podniky, ktoré tu sú sa snažia niečo robiť. Dokonca tu vzniklo také neformálne združenie, ktoré sa volá Na Kupeckej a keď robíme také nejaké veľké akcie, tak sa spojíme všetci.
Aj na dnešnej akcii sme spolupracovali. V Irish pube tuto povyše sa čítalo z kníh s fajkovou tématikou a bola tam výstava kníh o fajkách. Je tam totiž fajkársky klub. V Joe caffe obložili terasu knihami a textami povyberanými z kníh. Myslím, že komunita na Kupeckej funguje ozaj dobre, pričom sme tu rôzne podniky. A aj mesto nám vyšlo v ústrety, poskytli nám priestor, ktorý môže slúžiť ako zázemie. Boli naozaj veľmi ochotní.

Kníhkupecká ulica je práve v tejto chvíli, znova Kupecká, program skončil. Čo robia takéto akcie s mestom?

Toto mesto má osemdesiattisíc obyvateľov, je tu okolo dvadsaťtisíc študentov, táto ulica je malá a videl si, že nepraskala vo švíkoch. Ale v skutočnosti mám z toho skvelý pocit, splnil som si nejaký sen, niečo, čo sme chceli spraviť. Sme už 25 rokov na tejto ulici a niekedy ma prepadá aj taká depresia, z toho ako to tu je. Ale v skutočnosti mám k tomuto miestu vzťah, teším sa keď príde človek a povie, že to bolo výborné, že sa tu dobre cítil. Mám z toho dobrý pocit a to je pre mňa rozhodujúce.

Fotografie: Lucia Bihuncová

Zobraziť diskusiu (0)