"Neviem, či sa v mojej tvorbe dá objaviť nejaké čaro, ja ňou nijako očarený nie som."

Valér Mikula sa vo svojej recenzii vyjadril, že „Vilikovský nepíše o mladých a pre mladých“, avšak podľa môjho názoru majú vaše knihy čo ponúknuť aj mladým. Myslíte pri tvorbe na konkrétneho ideálneho príjemcu?

Mikula má pravdu, že nepíšem o mladých, riešim svoje vlastné problémy. Pri písaní myslím na seba, lebo iba ak sa to, čo napíšem, bude páčiť mne, je nádej, že sa to možno bude páčiť aj niekomu inému. Žiaľ, páči sa mi to čoraz menej a čoraz ťažšie. Či majú moje knihy čo ponúknuť aj mladým, musia posúdiť tí mladí. No z vlastnej skúsenosti viem, že ideálnym príjemcom literatúry (a umenia vôbec) je mladý človek vo veku 14 až 18 rokov.

Knihu Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa vysielalo rádio Devín ako čítanie na pokračovanie a aj dnes je možné vypočuť si ju v archíve. Scenára piatich polhodinových ukážok sa ujal Laco Kerata. Aký máte názor na audioknihy či adaptácie kníh do rozhlasového vysielania?

Som čitateľ, nie počúvateľ. Nepočul som ani čítanie mojej knihy, ale nepochybujem, že Laco Kerata, sám autor s dlhoročnými rozhlasovými skúsenosťami, ju zadaptoval vynikajúco. Ako príjemca teda nemám na audioknihy a rozhlasové adaptácie názor, ale rozhodne vítam, že literatúra sa šíri aj takýmto spôsobom.

Názov vašej knihy Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa(Slovart 2017)môže asociovať súvislosť s prózou Krutý strojvodca z roku 1996. Pre tých, ktorí dané knihy nečítali, môžete uviesť, či majú niečo spoločné, príp. prečo ste zvolili názov Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa?

Spoločný je pri oboch prózach autor a ešte istá podobnosť v názve, ale to je len taká súkromná autorská hračka, netreba za tým hľadať hlboké súvislosti. Mimochodom, prvú slovenskú strojvodkyňu som stretol osobne a nebola mimoriadne krásna. S krutou vojvodkyňou som nemal tú česť.

V knihe Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa sa venujete otázke tvorivého procesu a autorstva, pričom čitateľ môže len hádať, do akej miery text reflektuje vaše názory. Môžete nám prezradiť aspoň nejaký príklad, čo v knihe vychádza priamo z vašej skúsenosti či názorov?

Čitateľ nech len pokojne háda – môj názor nie je dôležitý, rozhodujúce je, k akému názoru dospeje napokon on. Názory v knihe majú byť len popudom či výzvou na uvažovanie. Ako hovorí Picasso: „Umenie je lož, ktorá nás prinúti uvedomiť si pravdu.“ Priamo z mojej skúsenosti vychádza napríklad nápis na svetelnej tabuli na rohu Obchodnej a Poštovej ulice: 12. 5., 11.43, 25 ℃ (str. 125). Ten je autentický.

Vaše knihy boli už viackrát nominované na ocenenie Anasoft litera, pričom dvakrát ste ocenenie aj získali. Ako vnímate toto ocenenie, prípadne iné literárne ocenenia, keďže ich máte na konte viacero?

Každé ocenenie poteší, najmä ak je spojené s finančným prídavkom, ale netreba ho brať priveľmi vážne. Autor by mal sám najlepšie vedieť, čo je jeho výtvor hoden, a málokedy môže byť spokojný. Cena Anasoft litera má oproti iným tú vzácnu prednosť, že nejde o jednorazovú akciu, ale o premyslený cyklus besied, článkov a rozhovorov v novinách, prezentácií kníh atď., ktorý dlhodobo upriamuje pozornosť verejnosti na súčasnú slovenskú literatúru.

Čo vám v súčasnej slovenskej literatúre chýba?

V súčasnosti už čítam len málo, na všeobecnejšie závery o súčasnej slovenskej literatúre teda nemám právo. Mne osobne v nej nič nechýba, naopak, nachádzam v nej dosť prebytkov.

Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí ešte len objavujú čaro vašej tvorby?

Neviem, či sa v mojej tvorbe dá objaviť nejaké čaro, ja ňou nijako očarený nie som. Ale mladým ľuďom by som odporúčal, aby veľa čítali a pri čítaní aj rozmýšľali, lebo ako vraví Picasso… (pozri vyššie).

*Rozhovor vznikol v apríli 2018.

Zobraziť diskusiu (0)