Keď D.H. Lawrence nakoniec zomrel na tuberkulózu v roku 1930 vo Francúzsku (jeho pozostatky nechala manželka Frieda von Richthofen previesť na ich ranč v americkom Taose), anglická tlač reagovala prevažne nežičlivými nekrológmi. No našli sa i takí, ktorí si ho bránili, doslova až po hrob. Priateľka, škótska spisovateľka a autorka jeho prvej biografie, Catherine Carswellová o ňom napísala: ...napriek neprivilegovanému spoločenskému pôvodu, chudobe a chatrnému zdraviu, napriek nevraživosti, nepochopeniu a politickému prenasledovaniu, Bert Lawrence (familiárne pomenovanie) robil celý svoj život to, po čom túžil. Písal, maľoval a miloval, cestovalokolo sveta, vlastnil ranč v Novom Mexiku, žil v najkrásnejších kútoch Európy, stretával sa s ľuďmi, s ktorými chcel, a ktorým sa nebál otvorene zoči - voči povedať, že on má pravdu a oni sa mýlia. Bol nepríjemne pravdovravný, bez pretvárky, manžel jednej ženy a milenec mnohých, nikdy si nedal nasadiť okovy civilizácie a literárnych kruhov...

Čo si máme myslieť o D. H. Lawrencovi, anglickom spisovateľovi začiatku minulého storočia, keď ho dnes zväčša čítajú len na univerzitách alebo citujú v odborných štúdiách zameraných na anglickú literatúru a esejistiku? Mladí ľudia zväčša o ňom veľa nevedia, alebo dokonca ani o ňom nepočuli. Nenájdeme ho v stredoškolských osnovách, sem tam sa možno spomenie nejaká jeho poviedka alebo báseň. Našťastie za posledných dvadsať rokov sa jeho hviezda opäť rozhorela. Lawrencova tvorba prešla od zatracujúcej kritiky a súdneho stíhania za pornografiu až po súčasné, vysoké literárne ocenenia, nehovoriac o čitateľskej populárnosti. Dnes sa stal najviac diskutovaným anglickým prozaikom 20. storočia.

Anglické a americké vydavateľstvá nedávno vychŕlili nové vydania Lawrencových esejí – Life With A Capital L a The Bad Side of Books vyšli v parádnom NYBR prevedení a vo vydavateľstve Penguin, ktoré do tlače editorsky pripravil Geoff Dyer. Cambridge University Press sa tiež vytiahlo gigantickým edičným činom. Editor Andrew Harrison zozbieral temer 400 - stranový súbor Lawrencových esejí spolu s literárnou a divadelnou publicistikou a autorovými listami pod názvom D.H. Lawrence In Context.

Preto knižných fajnšmekerov potešilo, keď vydavateľstvo Slovart v edícii svetová klasika vydalo dva Lawrencove romány v dávnejšom preklade Šarloty Baránikovej a Martina Hilského. Sú to romány Milenec Lady Chatterleyovej a Ženy milujúce. Žiaľ, nič nestarne tak evidentne a rýchlo ako preklad...

Ako čítať D. H. Lawrenca dnes? Treba sa zbaviť nánosov minulosti, zabudnúť na zjednodušené interpretácie 60-tych rokov, druhú vlnu feministickej kritiky tých 70-tych a všeobecne populárnu pečiatku sexu a pornografie Lawrencovým románom. Mali by sme k nemu dnes pristúpiť s čistou a predsudkami nezaťaženou hlavou. Nezabúdajme, že tento autor mal široký žánrový záber. On sám si často odporoval, a bol si toho vedomý. Lawrenca by sme nemali čítať ako realistu, pretože by nás to mohlo zvádzať k mylnej interpretácii jeho postáv. Je modernistom v rozbíjaní jazyka a znakov. Jeho tvorba je intímne spojená s jeho životom. Písal, čím žil. Svojimi románmi si napísal vlastnú biografiu. Lawrencove najsilnejšie a najlepšie romány vychádzajú z jeho rodného nottinghamského kraja, zo zvláštnej zmesi pôvodne sýto zeleného Anglicka Sherwoodskeho lesa a uhoľných baní Black Country s horúčkovite sa rozrastajúcimi továrenskými komínmi. Jedinečný obraz tohto kraja a jeho obyvateľov je už v autorovom románe Synovia a milenci (Sons and Lovers, 1913). Je to silne autobiografický román, kde D. H. Lawrence opísal vlastné zážitky z detstva, dospievania a ranej mužskej dospelosti. Opísal prenikanie hlavného hrdinu, baníckeho syna Pavla Morela do citových problémov a vzťahov svojich najbližších, matky, otca, súrodencov a prvej lásky dievčaťa Miriam a vydatej pani Kláry. I keď Lawrence v tých časoch ešte neštudoval Sigmunda Freuda, Synovia a milenci sú vynikajúcou umeleckou analýzou vonkajších a vnútorných skrytých napätí, ktoré sa vytvárajú v rodine medzi ženou, mužom a deťmi.

A hoci sa Lawrence nedožil ani svojich štyridsiatich piatich narodenín, napísal desiatku románov, mnoho vynikajúcich noviel a poviedok, básní, divadelných hier, filozofických a kritických esejí a cestovných denníkov, a k tomu neustále maľoval a vystavoval. David Herbert Lawrenceje dnes aktuálnejší ako pred storočím, jeho sviežosť a sila je nenapodobiteľná. Lawrencov epištolárny život bol veľmi bohatý. Zachovalo sa nám našťastie asi 5700 autorových listov.

D.H. Lawrence síce nebol ohnivým a rozšafným experimentátorom ako James Joyce alebo Virginia Woolfová, no umelecky prerástol svojich generačných druhov zo začiatku 20. storočia. Bol najrozporuplnejším, často buričským až rozbíjačským literárnym modernistom. Jeho beletristické diela a filozofujúce eseje boli brilantné, niekedy až zarážajúce a zmätené, inokedy dokonalé a nádherné. Bol osobnosťou, ktorá predbehla svoju dobu. Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov nového prúdu anglického realistického románu.

Už v roku 1911 začal Lawrence písať románovú ságu, ktorá sa pôvodne mala volať Sestry. Postupne sa z toho vykryštalizovali dva romány. Prvý - Dúha (The Rainbow, 1915) bol po dvoch mesiacoch vyhlásený za nemravný a stiahnutý z knihkupectiev. Tento román zahrňuje tri generácie rodiny stredoanglických farmárov. Odlišuje sa od anglických rodinných ság napr. Galsworthyho, Bennetta, Trollopa či Powella. Namiesto objektívneho kronikárskeho rozprávania tu vystupuje vzrušená, často podvedomá subjektivita emočne precítenej prózy. Sústreďuje sa na vzťahy človeka k prostrediu, v ktorom žije, na generačné rozdiely a najmä na predmanželské a manželské vzťahy. V druhom románe, v Ženách milujúcich (Women in Love, 1920, po česky prvý raz už v roku 1932) pokračujú osudy učiteľky Ursuly a jej umelecky založenej sestry Gudrun.V tomto románe sa Lawrence radikálne odkláňa od časovej postupnosti troch generácii rodiny Brangwenovcov.

Autor sa v Ženách milujúcich sústreďuje na analýzu vzťahov dvoch sestier k sebe, k okoliu a k milencom. Spoločenský záber siaha od učiteľov, intelektuálov a umelcov až po sídla starej aristokracie a nových uhoľných barónov. Ženy milujúce nie je len románom vášní a homosexuality ale aj ídeí. Vždy, keď D. H. Lawrence opustil v svojich dielach rodnú pôdu, zosilňovali sa u neho sklony k mystike a utópii.

O to presvedčivejší je práve preto jeho návrat domov v poslednom románe Milenec Lady Chatterleyovej (Lady Chatterley´s Lover) ktorý vyšiel po prvý raz v roku 1928 vo Florencii a o dva roky neskôr v Prahe. Kniha bola v Anglicku až do roku 1960 prísne zakázaná a autor bol praktický vyštvaný z krajiny a potuloval sa po svete. Tento román má niekoľko verzií: The First Lady Chatterley, John Thomas and Lady Jane. V tretej verzii sa Lawrence sústredil na sexuálne vzťahy milencov. Lawrence graficky detailne pokračoval tam, kde predchádzajúci spisovatelia svoje kapitoly taktne končili. Lawrencova obhajujúca esej o pornografii a obscénnosti z roku 1929 je stále aktuálna. Autor v nej analyzuje relativitu týchto pojmov. Hamlet napríklad kedysi šokoval Cromwellových puritánov, Shakespeare bol zakázaný a divadlá sa zatvárali. Niektoré Aristofanove hry, na ktorých sa zabávalo grécke publikum, by zase mohli šokovať dnešných divákov...

Pre explicitné vykreslenie sexuálneho vzťahu medzi aristokratkou a mladým mužom z nižšej spoločenskej vrstvy Milenca Lady Chatterlyovej zakázali. Až keď sa v roku 1960 súdna porota jednomyseľne uzniesla na autorovej nevine v porušovaní britského zákona o obscénostiach a nemorálnosti, anglické vydavateľstvá dostali zelenú na vydanie knihy. Tento britský súdny proces bol dlhý čas na predných stránkach dennej tlače. Ako Philip Larkin ironicky napísal v jednej zo svojich básní – ...v Anglicku sa začalo súložiť až od čias vyslobodenia Lady Chatterleyovej a uvedenia prvej Beatles LP platne...

Danica Hollá

David Herbert Lawrence: Milenec Lady Chatterleyovej, Slovart 2019, Svetová klasika/Svetová literatúra, preložila Šarlota Barániková

David Herbert Lawrence: Ženy milujíci, Slovart 2019, Svetová klasika/Svetová literatúra, preložil Martin Hilský

Zobraziť diskusiu (0)