Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Ako Francúzi vymysleli lásku

V knihe Otázka smrti a života od uznávaného a svetoznámeho spisovateľa a psychiatra Irvina Yaloma je jedna kľúčová pasáž, keď si Irvin Yalom uvedomil a prijal definitívny ortieľ smrti svojej manželky Marilyn. Bolo to vtedy, keď sa Marilyn, už v poslednom štádiu rakoviny, rozhodla darovať svoju súkromnú knižnicu francúzskych odborných kníh univerzitnej knižnici.

Vedela totiž, že ani jej manžel, ani jej deti sa nezaoberajú francúzskou literatúrou ani neovládajú francúzsky jazyk tak, aby im jej desiatky rokov budovaná knižnica, jej klenot, v živote poslúžili. A tak sa vzdáva tesne pred smrťou niečoho, čo bola časť jej identity, jej profesie a jej súkromného i verejného života, aby ťarchu rozhodovania o tom, ako jej manžel a deti naložia s tisíckami odborných kníh vo francúzštine, prevzala ona.

Tento úvod je dôležitý pre pochopenie knihy. Marilyn Yalom nebola len manželka oveľa slávnejšieho spisovateľa. Nebola len jeho prívesok alebo len žena v úzadí. Bola hlboko oddaná svojej profesii, odborníčka na francúzsku literatúru, históriu a feminizmus. Presvedčí vás o tom i v knihe z vydavateľstva mamaš Ako Francúzi vymysleli lásku.

Marilyn Yalom vás prevedie deviatimi storočiami francúzskej histórie optikou/prizmou vnímania lásky v spoločnosti, ktoré sa odzrkadľovalo v slávnych francúzskych literárnych dielach. Od bolestnej lásky Abélarda a Heloisy cez Rousseaua, pani Bovaryovú či Prousta a končiac Sartrom a Houellebecqom.

Deväť storočí vášne, lásky a bolesti, odlúčení a návratov, škandálov a ľúbostných dobrodružstiev. Marilyn Yalom fundovane poukazuje na to, ako vnímanie lásky menilo spoločnosť a zároveň ako meniaca sa spoločnosť menila i koncepciu „dokonalej lásky“. Nehodnotí, nedáva znamienka plus či mínus, ako Američanka otvorene hovorí, ako je pre Američanov a celkovo „Nefrancúzov“ ťažké pochopiť a prijať francúzske odtiene lásky. Na mnohých príkladoch ukazuje, že to tak bolo i v minulosti a pravdepodobne to tak bude i v budúcnosti. Ohromuje množstvom naštudovanej literatúry a hĺbkou, jej exkurz stáročiami francúzskej literatúry a jej hlavných protagonistov je fascinujúcou sondou do duše francúzskeho národa.

Hoci sa v knihe nájde zopár faktografických nepresností, po prečítaní vo mne zanechala hlboký dojem. Čítať niekoho, kto je vo svojom odbore na vysokej úrovni a pre koho je vlastná práca zároveň i celoživotnou vášňou a poslaním, zanecháva v čitateľovi pocit veľkej vďačnosti a zmysluplnosti stráveného času. O knihe Marilyn Yalom Ako Francúzi vymysleli lásku to platí na sto percent.


Marilyn Yalom: Ako Francúzi vymysleli lásku

mamaš, 2023

Preklad: Alexandra Strelková a Samuel Marec

Zobraziť diskusiu (0)

Ako Francúzi vymysleli lásku

Ako Francúzi vymysleli lásku

Yalom Marilyn

Všetci vieme, čo je francúzsky bozk aj francúzska galantnosť, ani ménage a trois či rendezvous iste netreba prekladať – a už vôbec nie amour. Francúzi milujú lásku! Láska je súčasťou ich národnej identity rovnako ako dobré víno, syry a móda.

Kúpiť za 17,99 €

Podobný obsah

Trošku o Štúrovi

Správy

Trošku o Štúrovi

Štúr, Štúr. Prečo si len Štúr? Veď lebo potrebujeme národných hrdinov. Čo, máme sa donekonečna oháňať tým terchovským zbojníkom Jánošíkom? Koniec koncov dlho ani nezbíjal. Ani nie dva roky. Ale je pevnou súčasťou dejín, náš národný outlaw, räuber, rapinatore, ladrón, bandyta – ako priamočiaro hovoria bratia Poliaci. Ináč v každom jazyku sa dosť blbo vysvetľuje, že prečo práve takáto osobnosť stmeľuje naše povedomie.

Príbeh o Nórsku

Recenzie

Príbeh o Nórsku

Prípad obludného monštra, ktorého vám je napokon silne ľúto. I takýto názor možno nadobudnúť z drvivej reportáže s názvom Jeden z nás: Příběh o Norsku. Napísala ju elitná nórska novinárka Åsne Seierstad. V preklade od Evy Dohnálkovej vyšla v známom Absynte v rámci konštantne kvalitnej edície Prokletí reportéři.

Acheron Terezy D. Reichelové – jazykově strhující příběh o jedné postglobalizační hipísácké utopii

Recenzie

Acheron Terezy D. Reichelové – jazykově strhující příběh o jedné postglobalizační hipísácké utopii

Opravdu nedokážeme zorganizovat jiný svět, než ten nenažraně konzumní, neobnovitelně růstový, klimaticky neudržitelný a vztahově vysušený? Opravdu je globální ekonomika a politika to jediné, co nám zbývá? A co když za sto let budeme nad současnou společenskou impotencí jen soucitně kroutit hlavami?