Ako spočítať svet
Sme obklopení štatistikami. Denne vidíme v spravodajstve nárasty alebo poklesy čísel, percentuálne vyjadrenia cien, nezamestnanosti, voličských preferencií, vývoja emisií alebo roztápania ľadovcov. Najviac štatistík sa objavuje v súvislosti s epidémiou nového koronavírusu a namieste je otázka, či skutočne rozumieme všetkým tým číselným vyjadreniam? Dokážeme ich správne interpretovať? Kniha Tima Harforda Ako spočítať svet je skutočne užitočným nástrojom na porozumenie komplexným javom okolo nás.
Možno si to v každodennom živote neuvedomujeme, ale náš svet je do značnej miery ovplyvňovaný správnym porozumením číslam. Je potom zvláštne, až zarážajúce, že disponujeme síce manuálmi na takmer každý prístroj alebo softvér, ale nie je až také obvyklé mať vedomosti o číselných javoch, ktoré nás bežne obklopujú. Vieme, ako sa vypočítava priemerná mzda? Kto je vlastne nezamestnaný? Čo je to inflácia? Alebo vedia ľudia z hlavy povedať, aký majú podiel istiny a úrokov na mesačnej splátke hypotéky? Tieto otázky sú len zlomok na ukážku, prečo je dôležité venovať pozornosť autorom, ktorí sa zaoberajú vysvetľovaním číselnej podstaty sveta. Veľmi zrozumiteľne to robí vo svojej práci aj ekonóm a novinár Tim Harford.
Harford má bohaté skúsenosti nielen ako prispievateľ Financial Times, ale významne sa účastní na edukácii poslucháčov BBC vzhľadom na viaceré relácie, na ktorých sa podieľal ako autor aj moderátor. Jeho cieľom bolo vždy ozrejmiť ekonomické javy a predovšetkým správne porozumieť štatistikám, s akými sa môžeme stretávať v médiách. Nie vždy totiž novinári správne prezentujú význam čísel (dôvody, prečo to tak robia, teraz nechajme bokom). O číslach je vhodné do určitej miery pochybovať (nie za každú cenu spochybňovať ich pravdivostnú hodnotu), overovať si ich správnosť alebo sa zamýšľať nad ich významom.
V jedenástich kapitolách nazvaných „pravidlá“ Harford systematicky buduje naše znalosti a vysvetľuje pestrosť javov, ktoré nás obklopujú a ani si nemusíme uvedomovať, že ich vnímame nesprávne. Celú knihu preto môžeme čítať aj ako korekciu svojho vlastného uvažovania. Predpokladá to zvedavosť, ochotu učiť sa a aj priznať nielen nevedomosť, ale predovšetkým vlastné pochybenia. Aj preto hneď prvé pravidlo znie „Skúmaj svoje pocity“. Intuitívne porozumenie býva totiž mimoriadne často zdrojom omylov, čoho sme takmer denne svedkami v debatách o súčasnej pandémii, pri téme očkovania, globálnom otepľovaní a pod. Nezvládnuté emócie vedú často k primitívnym útokom na konkrétnych diskutérov. Ľudia majú tiež sklon vyhľadávať len také informácie, ktoré podporujú ich vlastné postoje, a nezriedka práve vzdelanie a orientácia v rôznych zdrojoch dát dáva posilňovaniu vlastných predsudkov ešte väčšie možnosti.
Situáciu neuľahčuje ani to, že osobné skúsenosti môžu byť v úplnom rozpore s oficiálnymi štatistikami, preto Harford pokračuje vysvetľovaním, ako pristupovať k podobným udalostiam. Vyzýva tiež na pomalšie osvojovanie si čísel, hoci aj s niekoľkodňovým odstupom (aj preto napr. analytici upozorňujú, že pri počtoch novo nakazených koronavírusom sú dôležitejšie sedemdňové priemery ako denné prírastky). V neposlednom rade je zásadné neustále dobre definovať, o čom je vlastne reč, pretože príliš vágne slová spôsobujú, že ľudia sa rozprávajú o úplne iných veciach, hoci sa na prvý pohľad zdá, že hovoria o tom istom. Odporúčaní, ako si vytvárať k číslam vzťah, je v knihe omnoho viac, oplatí sa venovať im pozornosť, precvičovať ich a myslieť na ne hoci aj pri každodennom sledovaní správ. Harford ilustruje svoje pravidlá na veľmi veľa príkladoch od médií, umenia cez biznis (čo môže byť aj to isté) po psychológiu, medicínu a ďalšie oblasti ľudského poznania.
Často dátami manipulujú politici a marketingoví zamestnanci, ale Harford upozorňuje na nedostatky alebo vyslovené omyly aj v akademickej oblasti, keď sa nesprávnej metodiky držia samotní vedci alebo aj odborné časopisy. K významným vedcom však zachováva rešpekt a odporúča čítať ich knihy. Z tých, ktoré sú dostupné aj v slovenských prekladoch, spomeňme Daniela Kahnemana: Myslenie rýchle a pomalé (Aktuell, 2019) alebo Hansa Roslinga a jeho Moc faktov (Tatran, 2019). V prípade rodiny Roslingovcov rovnako ako Harford aj my odporúčame sledovať ich stránku Dollar street, ktorá veľmi prístupným vizuálnym spôsobom ukazuje sociálne usporiadanie v rámci celej planéty https://www.gapminder.org/dollar-street. Keďže Harford na záver svojej knihy odporúča byť neustále zvedavý, tak všetkým zvedavým čitateľom ešte odporúčame k téme čísel a štatistík aj knihu Sila rozumu v bláznivej dobe od Jána Markoša.
Tim Harford: Ako spočítať svet
Preklad: Filip Pacalaj
N Press, 2021
344 strán