Ali Smith, Jeseň a celoživotní priatelia
Finalistka prestížnej Man Bookerovej ceny sa prvýkrát predstaví v slovenčine. Jeseň je prvý zo štyroch románov s názvami podľa ročných období. Román sprevádza netradičným priateľstvom medzi starcom Danielom a mladou Elisabeth. Priateľstvom, ktoré sa dá nazvať hlbokou láskou, spoločnou láskou ku knihám, k umeniu, k fantázii a spoznávaniu sveta. Jeseň je tiež označovaná za prvý skutočne pobrexitový román, keďže reflektuje dianie vo Veľkej Británii po brexitovom referende.
Na ďalší deň po večeri otvorila Elisabethina matka poznámkový zošit na strane s úlohou, zadným vchodom vyšla do záhrady k zadnému plotu, ktorý ešte stále zalievalo slnko, naklonila sa cezeň a zošitom zamávala nad hlavou.
Dobrý večer, zavolala.
Elisabeth ju pozorovala od zadných dverí. Sused si pri posledných lúčoch slnka čítal knihu a popíjal víno. Položil knihu na záhradný stolík.
Á, dobrý večer, odzdravil.
Som Wendy Demandová, predstavila sa matka. Som vaša susedka. Odkedy sme sa sem s dcérou prisťahovali, chcela som vás prísť pozdraviť.
Daniel Gluck, predstavil sa z kresla.
Rada vás spoznávam, pán Gluck.
Volajte ma Daniel, prosím, povedal. Mal hlas ako zo starých filmov, v ktorých sa dobre oblečeným pilotom vojnových lietadiel dejú veci v čiernobielom.
Nuž a, naozaj vás nechcem obťažovať, pokračovala matka. Len mi tak napadlo, dúfam, že vám to nebude prekážať a nebudete to z mojej strany pokladať za opovážlivosť. Myslela som, že by ste si možno rád prečítali krátky odstavec, čo o vás moja dcéra napísala v domácej úlohe.
O mne? zadivil sa sused.
Je to strašne zlaté, povedala matka. Slovný portrét nášho suseda. Niežeby som tam ja bola vykreslená v nejakom dobrom svetle. No prečítala som si ho a potom som si všimla, že ste v záhrade, a tak mi napadlo, no. Je to fakt roztomilé. Mňa osobne tie slová zahanbujú. No pokiaľ ide o vás, veľmi dobre vás vystihujú.
Elisabeth to vydesilo. Vydesilo od hlavy po päty. Ako keby pojem des otvoril ústa a celú ju pohltil, presne ako nejaká starecká gumová koža. Postavila sa za dvere, aby ju nebolo vidieť. Počula, ako susedova stolička zahrkotala na kamenných dlaždiciach. Počula, ako podišiel k matke pri plote. Keď sa na druhý deň vracala zo školy, sused sedel s prekríženými nohami na záhradnom múriku, a to hneď vedľa brány, ktorou musela prejsť, aby sa dostala domov. Ostala stáť na rohu ulice ako prikovaná. Prejde okolo a bude predstierať, že nebýva v dome, v ktorom býva. Nespozná ju. Bude dieťaťom z celkom inej ulice. Prešla cez cestu, akoby len prechádzala okolo. Sused vystrel nohy a vstal. Keď prehovoril, na ulici nebolo nikoho, nepochybne sa teda rozprával s ňou. Už sa z toho nedalo vyvliecť.
Ahoj, povedal zo svojej strany ulice. Dúfal som, že na teba natrafím. Som tvoj sused. Moje meno je Daniel Gluck.
Lenže ja nie som Elisabeth Demandová, povedala Elisabeth. Išla ďalej.
Aha, povedal. Nie si. Chápem.
Som niekto iný, povedala Elisabeth. Zastavila na druhej strane ulice a obrátila sa. To napísala moja sestra, dodala.
Chápem. Aj tak som ti chcel niečo povedať, povedal on.
Čo? opýtala sa Elisabeth.
Ide o to, že podľa mňa je tvoje priezvisko pôvodom francúzske, povedal pán Gluck. Myslím, že je zložené z francúzskych slov de a monde, čo spolu v preklade znamená zo sveta.
Naozaj? začudovala sa Elisabeth. A my sme si vždy mysleli, že je anglické a znamená žiadať. Pán Gluck si sadol na obrubník a rukami si objal kolená. Prikývol.
Zo sveta, alebo vo svete, myslím, áno, tak. A môže to znamenať aj od ľudí. Ako povedal Abraham Lincoln. Od ľudí, ľuďmi, pre ľudí. (Nebol starý. Mala pravdu. Nikto naozaj starý nesedí s prekríženými nohami a ani si takto neobjíma kolená. Starí ľudia nemôžu robiť nič, paralyzovaní sedia vo svojich obývačkách, ako keby ich niekto ochromil paralyzérom.)
Viem, že moje – mojej sestry – krstné meno, teda meno Elisabeth by malo znamenať niečo ako dávať sľuby Bohu, povedala Elisabeth. Čo je trochu problém, lebo si nie som úplne istá, či v nejakého verím, vlastne ona verí. Teda neverí.
Ešte niečo máme spoločné, tvoja sestra a ja. Na základe histórie, ktorú sa mi podarilo prežiť, by som povedal, že jej meno Elisabeth znamená, že ju jedného dňa pravdepodobne úplne nečakane svet uzná za kráľovnú. Bude tvoja slávna príbuzná.
Bude buzna? Ako ste vy? opýtala sa Elisabeth. Ehm, hlesol sused. Osobne si myslím, že to by bolo riadne super, lebo vy máte vždy okolo seba všetko to umelé umenie.
Á. Áno, povedal sused.
Lenže znamená meno Elisabeth to, čo ste povedali, aj keď sa nepíše so z, ale so s?
Áno, nepochybne, ubezpečil ju.
Elisabeth prešla na stranu cesty, kde stál sused. Zastala obďaleč.
A čo znamená vaše meno? opýtala sa.
Znamená to, že mám veľké šťastie. Teda priezvisko Gluck. To preto, aby som prežil, keby ma niekedy hodili do jamy plnej hladných levov. To znamená moje krstné meno. A ak sa ti niekedy bude snívať niečo, čomu nebudeš rozumieť, môžeš sa ma prísť opýtať. Moje krstné meno ma dokonca predurčuje vykladať sny.
Faakt? žasla Elisabeth. Aj ona si našla miestečko na obrubníku, kúsok od suseda.
Nie som v tom vôbec dobrý, povedal. No viem si vymyslieť kadečo užitočné, zábavné, dôvtipné a milé. To máme obaja spoločné. K tomu ešte nerátam schopnosť stať sa niekým iným, keď sa nám zachce.
Chceli ste povedať, že to máte spoločné s mojou sestrou, opravila ho Elisabeth.
Presne tak. Rád vás obe spoznávam. Konečne.
Ako to myslíte, že konečne? spýtala sa Elisabeth. Veď sme sa sem prisťahovali len pred šiestimi týždňami.
Celoživotní priatelia, povedal muž. Niekedy na nich čakáme celý život.
Vystrel k nej ruku. Vstala, podišla k nemu a tiež k nemu vystrela ruku. Potriasol jej ňou.
Zatiaľ sa maj, neplánovaná vládkyňa sveta. A ľudí, netreba zabúdať, dodal.
Ali Smith: Jeseň
Preklad: Kristína Svrčková, Pavol Lukáč
edícia -klad
vydavateľstvo Artforum
Kniha vychádza v novembri 2019
