Špión a zradca, konfrontuje príbeh sovietskeho prebehlíka k britskej rozviedke MI6, vysokého dôstojníka tajnej služby KGB, Olega Gordievskeho s príbehom amerického dôstojníka CIA Aldricha Amesa, ktorý takmer desať rokov pracoval pre sovietsku, a neskôr ruskú tajnú službu, a identifikoval im takmer celú špiónsku sieť CIA v bývalom Sovietskom zväze (ktorú KGB promptne zlikvidovalo). Macintyre je presvedčený, že práve Ames bol ten, kto prezradilGordievskeho takmer jedenásťročnú tajnú spoluprácu s MI6. Macintyre sa v tomto bode mýli. Gordievsky v čase prezradenia nepracoval pre Američanov, ale pre Britov. A to je veľký rozdiel.

Obaja špióni, Gordievsky i Ames majú veľa spoločného. Obaja pochádzali z privilegovaných rodín, ktoré pracovali v oblasti tajných služieb, a obom oteckovia vďaka svojmu postaveniu zariadili vstup do spravodajských agentúr, umožnili im štúdium na elitných školách a nakoniec i spravodajskú prácu v zahraničí. Oleg Gordievsky sa stal sovietskym rozviedčikom na ambasádachZSSR, v Kodani a Londýne. Ames pracoval v Turecku, Mexiku a Taliansku. Obaja špióni po svojom odhalení tvrdili, že dôvody k spolupráci s nepriateľom boli čiste etického charakteru. Gordievsky sa rozhodol pre špionáž vraj pod vplyvom sovietskej intervencie v Maďarsku v roku 1956 a invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Ames sa nestotožňovals brutálnymi spravodajskými praktikami CIA v Južnej Amerike, či juhovýchodnej Ázii, s byrokratickým a nepotistickým vedením CIA.Príčiny zrady oboch špiónov šuštia papierom právnych obhajcov a usilujú sa o morálny podtón. Realne príčiny boli niekde inde, a ako to už býva, boli pragmatickejšie a súviseli s banálnymi ľudskými slabosťami. Macintyre prináša do príbehov týchto dvoch špiónov iné aspekty ich súkromného života – Amesov alkoholizmus a potrebu veľkých finančných súm na uspokojovanie životného štandardu svojej druhej manželky a Gordievskeho samotárstvo a homosexuálne sklony ešte počas jeho dvoch manželstiev.

Ben Macintyre

Na Gordievskeho sa britská MI6 napojila v Londýne v roku 1974 prostredníctvom Stanislava Kaplana, ktorý prebehol z československej ŠtB do Francúzska a potom do Británie a ktorý bol v 50-tych rokoch spolužiakom Gordievskeho v prestížnom moskovskom inštitúte zahraničných vzťahov. Kaplan sa nakoniec usadil v Kanade a Briti ho využili na prvý kontakt s Gordievskym, ktorý v tom čase pôsobil na sovietskom veľvyslanectve v Londýne, kde pod diplomatickým krytím vykonával rozviednu činnosť pre sovietsku tajnú službu KGB. MI6 dostala od dánskej tajnej služby senzitívne informácie o Gordievskom, ktorý počas pôsobenia v Kodani, rád navštevoval sex shopy a kupoval si homosexuálnu pornografiu. Gordievsky na spoluprácu s britskou tajnou službou pristúpil a vykonával ju až do roku 1985.

Ames sa na spoluprácu so sovietskym KGB ponúkol sám.Napriek kamerám a sledovaniu kontrarozviedky FBI, neohrozene vpochodoval do sovietskej ambasády vo Washingtone, D.C. a vyžiadal si stretnutie s vysokým dôstojníkom rozviedky plukovníkom Čerkasinom. Za svoje informácie si zapýtal sumu a KGB rado na spoluprácu pristúpilo. Získali tajného spolupracovníka priamo v srdci CIA.

Ben Macintyre napriek kontraverzným faktom o osobe Gordievskeho, stavia ho do svetla hrdinu, ktorý pomohol Západu vyhrať studenú vojnu. Amesa naopak ukazuje ako skorumpovaného špióna, ktorý za judášsky groš predal svoju spravodajskú službu a britského agenta v KGB Olega Gordievskeho.

Ames dodnes popiera, že vydal Gordievskeho sovietskej kontrarozviedke.Keď vedenie KGB pozvalo Gordievskeho z Londýna na poradu ( a nasledovné vypočúvanie), Sovieti už mali predošlé informácie smerujúce k jeho odhaleniu. Gordievskemu sa za pomoci MI6 podarilo z Moskvy utiecť do Británie, kde sa dodnes skrýva pod cudzím menom a maskuje sa na verejnosti. Visí nad ním rozsudok smrti z jeho rodnej krajiny, ktorý je dodnes platný.

Aldrich Ames si odpykáva doživotný trest vo väznici Terre Haute v americkej Indiane, a dúfa, že ho vymenia za nejakého ruského špióna zatknutého v Rusku.

Kniha Bena Macintyra je dobré čítanie, ktoré elegantne zhrňuje všetky fakty publikované od úteku Gordievskeho do Londýna v roku 1985, či Amesovho odhalenia v roku 1994. Autor sa neubránil ideologickej klišéovitosti, ku ktorej dochádza v západnej literatúre faktu v idealizovaní sovietskych prebehlíkov ako bojovníkov proti boľševizmu, v ktorom vyrastali, vybudovali si dobre platené kariéry a verne prisľuhovali. Často si riešeli svoje osobné a finančné problémy, podliehali alkoholizmu, hazardným hrám, sexuálnym deviáciám a iným charakterovým a morálnym nedostatkom

Pri hodnotení knihy a autorovho prístupu však treba vziať do úvahy, že písať špionážnu literatúru faktu zo súčasnosti, či len nedávnej minulosti, nie je ľahké. Autor nemá neobmedzený prístup k informáciám. Spravodajské služby sa neradi delia o svoje informácie, najmä keď ich zahanbujú a privádzajú do rozpakov.

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)