Je dobre, že sa aj u nás už nejaký čas môžeme tešiť z tohto nezvyčajného textu. Stihli ho vydať v českej Paseke, pričom za vynikajúci preklad i špičkový doslov nesie zodpovednosť Alena Machoninová.

Nič než priemer
Hlavným (anti)hrdinom rozprávania je automechanik Petrov, žijúci v hlavnom meste Uralu. Človek tak zúfalo priemerný, že aj jeho krstné meno v príbehu zaznie ledva v jednom riadku, takže ho môžeme pokojne odignorovať s tým, že v danom štátnom útvare, ktorý sa po stáročia odmieta vpratať do kože, je takých habadej. Jeho načisto fádna existencia má celkom predvídateľný režim: zo svojho bytu sa električkou odviezť do roboty, občas absolvovať poriadnu pitku, a zase naspäť. Do tohto monotónneho cyklu ešte spadá i laxná starostlivosť o syna Petrova mladšieho, ktorý vzišiel ako plod akejsi „divnolásky“ k bývalej, o štyri roky staršej manželke. Tak trochu (celkom dosť) životom ugniavenej knihovníčke Petrovovej, usadenej kdesi o pár blokov ďalej v absolútne zameniteľnom obydlí s bývaním Petrova staršieho. Apatickú exmanželskú dvojicu však zvláštne spája aspoň aká-taká, vlastne svojsky milá blízkosť a spoločné nadšenie z literárneho umenia. Petrov starší sa pritom rád realizuje ako neveľmi pochopený (to sme teda nečakali) tvorca komiksov s mimozemskou tematikou. (Jeho oddaným fanúšikom je však práve Petrov mladší, čo je v podstate dostatočná satisfakcia.)

Okolo čudáckej pseudorodiny potom krúži zopár ďalších, skôr viac než menej vychýlených postavičiek, medzi ktorými vyčnieva priam diabolsky dotieravá persóna nejakého Igora. Je to najmä on, kto v rozprávaní predstavuje hybnú silu uvádzajúcu do pohybu pekelný sled udalostí. To vtedy, keď sa Petrov starší po sebou neiniciovanom alkoholickom ťahu prebudí v truhle pohrebného vozu. Po zmätenom príchode k Petrovovej strávi rozvrátená rodina jeden a pol dňa v opare počínajúcej chrípkovej nákazy. Počas neho vychádzajú najavo viaceré znepokojivé zistenia o všetkých zúčastnených. Nezainteresovanými svedkami týchto situácií sme s najväčšou pravdepodobnosťou len my v pozícii čitateľského publika.

Rozmanité možnosti pravdy
Alexej Salnikov napísal nie práve oddychový text, ktorý svojím originálnym uchopením iste zaimponuje milovníkom i milovníčkam literárnych nevšedností hneď z niekoľkých dôvodov. Okamžite zaujmú napríklad štylistická vynaliezavosť a jazyková suverenita, ktoré sú dostatočne intenzívne roztiahnuté po celej, viac ako štyristostranovej ploche, čím túto ani na malý okamih nerobia plochou. Práve naopak. I napriek siahodlhým výpočtom všedností zdarne sekundujúcich najsivšej každodennosti v úspešnom rozleptávaní duševného aj telesného zdravia hlavných protagonistov má rozprávanie ohromnú dynamiku a presvedčivú tvárnosť. Ďalším typicky nadpriemerne zvládnutým prvkom je skutočne hĺbkový ponor do totálne zdeformovanej psychológie zachytených individualít. Je to akási frontálna kolízia nezdravého prežívania ochromeného rezignáciou, odovzdanej nemohúcnosti a emočných patológií, ktorá prerastá do hrozivo klokotajúcej agresivity s pomaly, ale isto sa zvyšujúcim stupňom rozpínavosti. (Radno naznačiť, že toto má veruže dosť čo povedať aj vo veci katastrofy z posledných dvoch rokov. Chtiac či nechtiac je vlastne jedno. JE to tam a nie že nie!)

Organická kombinácia jednotlivých rôzne ponurých atribútov dáva vzniknúť akejsi pitoresknej fraške s riadne chorobnou atmosférou. Akoby najzásadnejší tón udávala výhradne iracionálna absurdita. Tento schizoidne pokrútený priestor však zároveň dáva vyniknúť nejednému pálčivému postrehu, pričom vo výsledku môžeme vystopovať viacero ideových rovín. Silnú rolu v našich záveroch môže zohrať miera ochoty pristať na to, čo z tohto podivného textu budeme schopní a schopné označiť za realitu (je tam vlastne nejaká?) a čo nie. Táto škála zrejme bude prípad od prípadu veľmi kolísavá, takže i konečné dojmy z tohto vskutku provokatívneho skvostu očakávajme nanajvýš rôznorodé.

Ja si však smelo dovolím tvrdiť, že by sa nad ním uznanlivo mračil aj samotný Daniil Charms.

Alexej Salnikov: U Petrovových řádí chřipka

Paseka, 2020

Preklad a doslov: Alena Machoninová

464 strán

Zobraziť diskusiu (0)