Na obraz Boží?
Vrstevnato uchopený príbeh je situovaný do New Yorku z takmer úplného konca devätnásteho storočia. Toto obdobie sa zvykne nazývať aj ako neskoroviktoriánske. Je to čas, keď sa už Amerika dokázala dostatočne zotaviť z hrôz občianskej vojny. Teraz celkom jasne naberá na ekonomickej sile, čo má za následok nebývalý rozmach niektorých jej regiónov. „Veľké jablko“ je toho najrukolapnejším dôkazom. Do mesta prúdi kapitál a príliv pracovných síl prakticky z celého sveta. New York, ponúkajúci ohromné podnikateľské možnosti, sa teda prudko rozširuje do všetkých strán a nepotrvá dlho, kým začne masívne rásť i do výšky. Kde je však trblietavý lesk bohatstva, tam, žiaľ, býva i lepkavá špina žalostnej biedy. V prípade budúcej megalopoly živo bujnejúcej na brehoch rieky Hudson to platí dvojnásobne.

Náš príbeh sledujeme práve z perspektívy tých, čo zostali pred bránami či za kulisami vysnívanej rajskej záhrady. Odstrčených, spoločensky vylúčených a poľutovaniahodných. Aj z pohľadu čírych vyvrheľov či rôznymi spôsobmi zneužívaných a ponižovaných hrdinských nevoľníkov dravo sa rozpínajúceho kapitalistického systému. No prosto tých, čo v radoch „slušných ľudí“ odjakživa nemajú rezervované miestečko. V tomto príbehu či skôr koláži príbehov takýchto z najrôznejších príčin stigmatizovaných alebo nejakým spôsobom vydedených hlasov zaznieva pomerne dosť. Najsilnejšiu stopu medzi nimi zanechávajú osudy mrštnej akrobatky Belle a jej dvojčaťa – čiastočne fyzicky znevýhodnenej sestry Odile. Obidve pracujú na Coney Island v bizarnom cirkuse vedenom ich direktívnou matkou, ktorého názov korešponduje s tým na obálke knihy. Sem chodí „lepšia fajta“ za nasprostastou zábavou, keď po zaplatení lacného vstupného môže dosýta zízať na odpudzujúce hračky prírody vtesnané do ľudskej kože, zozbierané nevedno kde po šírom americkom kontinente.

Tragické nešťastie však cirkusu privodí desivý koniec a za týchto pohnutých udalostí sa sesterské cesty dočasne rozchádzajú. Trajektórie ich opätovného vzájomného stretnutia tvoria základný naratívny rámec, ku ktorému sa na dohľad približujú alebo doň priamo vstupujú ďalšie dejové línie s navonok i vnútorne všelijako pokrivenými, až vyslovene ohyzdnými, ale o to výraznejšími postavami. Spočiatku neveľmi lineárne a v podstate nesúrodé rozprávanie sa podobne ako dobrá detektívka časom logicky vyostruje. Vo finálnej fáze však viac než na oslnivý ligot úspešného veľkomesta môžeme s nešťastím, odporom i riadnou dávkou súcitu hľadieť do jeho stôk plných zahnívajúceho marazmu, kde sa v poslednom ťažení utápajú ľudské sny a nádeje.

Ohliadnutie vzad v modernom šate
Nuž, áno. Napredujúci New York sa v miestami až naturalisticky hutnom podaní Leslie Parry hemží neresťami a zločinom. Páchne konskou mrvou, smrdí po nevyčistených latrínach, čpie lacným chľastom z utajených nálevní, prehráva i posledné gate v ilegálnych hráčskych brlohoch, nadobro prichádza o rozum v dráždivom opare ópiových dier, ťažko triezvie v potuchnutých posteliach bordelov najpochybnejšej povesti či v šialenej agónii kvíli medzi múrmi ústavov pre choromyseľných.

Leslie Parry svoje obecenstvo bažiace po napínavom a nezvyčajnom deji prevedie skutočne bizarným chrámom divov, ozajstnou ľudskou džungľou toho najspodnejšieho sociálneho dna, kde je najdôležitejšie vydržať a prežiť do zajtra. Hoci autorka hovorí o historických a z pohľadu dneška i celkom zaniknutých reáliách, na jej rukopise to vôbec nebadať. Práve naopak. Prehovára k nám nanajvýš moderným jazykom, ktorý je dostatočne tvárny na to, aby súdobé dianie autenticky priblížil aj vnímavým súčasníkom a súčasníčkam. Zvýšený dôraz je kladený na senzorické vnemy, kvôli ktorým tá harmonicky skomponovaná spleť výjavov, hlukov a pachov mimoriadne verne zachytáva atmosféru dobovej každodennosti prináležiacej k danému sociálnemu prostrediu. Zároveň hovorí v dynamicky svižnom tempe, kde nič neprekáža ani nenarúša textovú konzistentnosť, takže i napriek počiatočnej „rozstrihanosti“ sa konečné obrazy skladajú nenásilne a prirodzene.

Hoci je to „len“ debutový román, detské choroby na ňom nejako nevidno. Leslie Parry ho precízne premyslela a dotiahla z každej stránky. Chrám divů je vskutku pôsobivý exkurz naprieč panoptikom (prinajlepšom) neštandardnosti, ktorý nám naliehavo pripomína, že i na takejto matérii stojí svet. Komu zapasovali také výrazné diela, akými sú napríklad Bál šialených žien od Victorie Mas, Kvítek karmínový a bílý Michela Fabera či dokonca (v tomto prípade hádam predsa len ešte prižmúrim obe oči) McCarthyho Suttree, pravdepodobne si aj tu príde na svoje.

Leslie Parry: Chrám divů

Odeon, 2016 (edícia Světová knihovna)

Preklad: Eva Dobrovolná

Doslov: Pavla Horáková

384 strán

Zobraziť diskusiu (0)