Sabína Repášová
5.11.2025
Čo v skutočnosti znamená Sylwa Rerum?
Nie je denník ako denník. Prvé autobiografické dielo, ktoré som kedysi prečítala, boli Moje deti od Eleny Maróthy-Šoltésovej, ženskej priekopníčky memoárovej prózy v období slovenského realizmu. Sylwa Rerum je však čosi úplne iné. Dokonalo potvrdzuje, že nie každý príbeh je fikcia. Nie je vymyslený ani umelý, ani hraný. Je úprimný, ale najmä je svojím unikátnym spôsobom neobyčajný.
„Poézia“ života
Milu Haugovú poznajú čitatelia ako poetku a vynikajúcu prekladateľku, hoci autorka vo svojej najnovšej knihe tvrdí, že „vlastne celkom nespoznáme nikdy nikoho, ani seba“. Sylwa Rerum – v preklade „Les vecí“ –nie je vyslovene poéziou, jedine ak poéziou života. Kniha je spleťou spomienok, denníkových záznamov, rozhovorov a reflexií o dôležitosti rodiny, o tom, ako si v bezbrannej zamilovanosti myslíme, že s niekým ostaneme navždy, o kolegoch, ktorí odišli z tohto sveta príliš skoro, ale v umeleckej (najmä literárnej) sfére zanechali nezmazateľnú stopu.
V knihe spomína Rudolfa Slobodu, Pavla Vilikovského, Dominika Tatarku či množstvo zahraničných prozaikov a básnikov. Týmto spôsobom autorka umožňuje nazrieť aj do svojho vnútra. Takzvané Zrkadlo dovnútra, v ktorom dominuje myšlienka návratu k prírode, ale najmä návratu k sebe. Dielo je plné paralel a úryvkov z iných kníh, avšak Haugová odkazuje aj na množstvo vlastných básní (výrazná intratextualita), čím sa mimoriadne zvyšuje autenticita samotného textu a záujem čitateľa o spisovateľa a tvorcu ako takého.
„Myslím, že žiadna autobiografia nie je autobiografickejšia ako moje knihy poézie. Tak prečo potom táto kniha? Pokúšam osud a ak výzvu nenaplním, bude to veľké zlyhanie? Alebo jesenný čas môjho života priniesol ‚vôľu k dielu‘ v takejto forme, ktorá je schopná prijať akýkoľvek text.“
Žena,
matka, milenka
Otvorene, s gráciou a zároveň všedne, ale aj neobyčajne. Takto nejako opisuje Haugová svoj životný príbeh. Dielo je dôverným záznamom zážitkov, názorov a snov, ktoré sa vyskytujú mimoriadne často. Sen je mnohokrát jedným z primárnych zdrojov inšpirácie a miestom, kde sa udejú veci, ktoré sú neskôr pretavené do básnického textu. Haugová, samozrejme, nie je LEN spisovateľkou, a práve tu dovoľuje ľuďom nazrieť do sveta, kde je predovšetkým matkou, starou mamou, milenkou a ženou s vlastnými potrebami.
V škole nás učili, že Maróthy-Šoltésová napísala Moje deti, aby „sa vyznala v povahách svojich ratolestí“. Haugovej dielo však nepôsobí ako záznam pre istú potrebu, nepokúša sa v niečom „vyznať“, jedine v prípade, ak by šlo o úprimné vyznanie ženy, ktoré bolo napísané z čistej lásky k jej priateľom, dcére či dcéram vlastnej dcéry.
Mila Haugová: Sylwa Rerum
KK Bagala, 2025
