Masonov román z Prvej svetovej vojny, Zimný vojak, sa začína opisom roentgenového snímku ľudského mozgu. Nič pozoruhodné nie je vidieť, iba rôzne odtiene sivej farby akoby niekto vyfúkol dym do ľudskej lebky. A predsa, je tam čosi nehmatateľné, ale podstatné. Myšlienka. Kým Maria Curieová a Sigmund Freud skúmajú hmotu a ľudskú psychiku, Európa sa ako námesačná rúti v ústrety vojne, ktorá bude drviť oboje.

Píše sa rok 1914. Lucius Krzelewski je najmladším synom prominentnej rakúsko-poľskej rodiny vo Viedni. Gustav Klimt práve dokončil jeho portrét s matkou. Neodvratná vojna sľubuje fantastické zisky z baní, ktorých majiteľom je práve táto rodina. No ako sa vyhnúť obvineniam o profitovaní z krviprelievania? Najlepšie by bolo, keby Lucius, študent medicíny na Viedenskej uiverzite, vstúpil do armády. Zachráni sa česť rodu a prezentuje sa i vernosť monarchovi. A hoci Lucius pôvodne sklamal očakávania svojich rodičov rozhodnutím stať sa lekárom, čo sa necenilo vo vyšších spoločenských kruhoch, mohlo by tentoraz pomôcť pri zachovaní falošnej masky humánnosti.

Vyhlásenie vojny sa odbavovalo vo viedenských boháčskych kruhoch na patričnej úrovni. Celé mesto bolo cítiť hnijúcimi kvetmi. Luciov otec objednal cínových vojačikov, aby ich rozmiestnil po mape a sledoval isté víťazstvá armád monarchie a nemeckého cisára. Vojná potrvá najnajvýš niekoľko mesiacov. Na Vianoce sa vyhlási víťazstvo Nemcov, bankové kontá z vyplatených vojenských objednávok narastú o niekoľko núl a život pôjde ďalej ako doteraz. Apoň to si myslia konzervatívni Luciovi rodičia, ktorí nevidia alebo nechcú vidieť, ako sa svet pred ich očami mení. Nechápu, že pod nánosom frivolnej bezstarostnosti letných večierkov, čosi nepokojne vrie. Úsilie o prerozdelenie sveta a hlavne kolónii, strach z revolúcii a nepokoje na Balkáne.

Spisovateľ Daniel Mason majstrovsky vykresľuje obdobie dramatických udalostí absurdného, ničím nepodloženého optimizmu. Pôsobivé obrazy konských záprahov, prvých automobilov a parných lokomotív sa striedajú s opismi aristokracie, ktorá si dáva robiť portréty u známych maliarov, kým Maria Curiová robí roengenové snímky a holými rukami sa dotýka radioaktívneho uránu.Veď všetko to, čo dnes v umení či v technike pokladáme za moderné - kubizmus, expresionizmus, lietadlá, automobily, bomby i telefóny - existovali už v roku 1913.

Lucius ako lekár odchádza na východný front, hoci je len medikom tretieho ročníka a väčšinu času strávil len memorovaním z učebníc. So skutočnými pacientami sa stretol len štyri razy. Dostane stručné inštrukcie, ako stavať latríny, ako ošetrovať pľuzgiere veľrybím olejom a ako odrádzať vojakov od návštev prostitútiek. Po nekonečnej ceste cez Lundenburg (dnešná Břeclav), Moravu, Odru a Bohumín, kde prestúpi do Lembergu či Lviva - Lwówa, podľa toho, kto hovorí, sa nakoniec dostane so zlomenou rukou do poľného lazaretu v starom kostole v Lemnowiciach.

Tu sa stretáva so sestrou Margarétou. Postava charismatickej a záhadnej sestričky je vystihnutá bez nádychu akejkoľvek sentimentality. Naopak. Akoby mala silu za niekoľkých chlapov. Amputuje, ošetruje, podáva morfium a zháňa potrebné suroviny a palivo, narába zručne so zbraňami, bráni nemocnicu pred vlkmi a zaučí Lucia do prvých chirurgických amputačných zákrokov. Pacientov dennodenne privážajú na koňoch, vykladajú z vagónov na primitívne sane i fúriky.

Autor Danile Mason je profesiou lekár. Pracuje ako psychiater na Stanfordovej univerzite a v tomto svojom rozprávaní sa zameral na duševné traumy a mentálne ochorenia, ktoré vojna spôsobovala – nekontrolovateľné triašky, epileptické záchvaty, chronickú nespavosť, katalepsiu, stratu reči a iných zmyslov. No rozkazy z hora sú jasné a striktné. Pozašívať, dať dokopy, čo sa dá, a hneď poslať nazad na front. PTSP sa ešte nepoznalo, pomätení vojaci, ohlušení mínami, sa pokladajú za zbabelcov a trestajú sa ko zbehovia. Posielať vojakov v takomto stave späť na front, znamenalo posielať ich na istú smrť. Autora ako lekára zaujíma najmä eticko - morálna závažnosť týchto rozhodnutí, ktoré lekári podpisovali. Rakúsko-Uhorská monarchia povolala do vojny vtedy 2.2 milióna vojakov, z ktorých milión sa nikdy nevrátil.

Daniel Mason nechcel písať o zákopoch a ostnatom drôte natiahnutom cez bahnité územie. Jeho vojna sa odhráva v poľnom lazarete v zbúraniskách starého kostola kdesi v najvýchodnejšej časti Karpát - dnešnej Ukrajiny, Poľska a Rumunska. Východný front so svojimi rozsiahlymi pláňami, nekonečnými horami, vlkmi, močiarmi, krutými zimami a snehovými závejmi sa odlišoval od zákopovej vojny na Západnom fronte. Pripomína krajinu z Grimmových rozprávok.

Stretávame sa tu s kozákmi na koňoch vo vyzdobených uniformách a vlajúcimi vlajkami, akoby práve vystúpili z Tolstého románov. Autor nezachytáva boje, zaoberá sa práve tými, ktorí priamo nebojujú. Sú to lekári, sestry, lapiduchovia, veteráni, kaliky, byrokrati, pašeráci a rodiny hľadajúcich svojich synov a manželov. Dej je nabitý strhujúcimi udalosťami, postavami s nepravými menami, narýchlo zaranžovanými manželstvami, ziskuchtivými podnikateľmi, stratenými ľuďmi bez identity a výhodnými obchodnými transakciami medzi vojakmi oboch strán na území nikoho.

Daniel Mason

Záver je strhujúci a prekvapivo uspokojivý. Je reálny bez toho, aby zabiehal do banálnosti. Román Daniela Masona hovorí o tom, čo robí vojna s ľudskou pamäťou, hrdosťou a priateľstvom. Je o neprekonateľnom smútku. Je to portrét a zároveň cesta do sveta pred sto rokmi, čo, ako nakoniec vidíme, nebolo až tak dávno.

Daniel Mason za tento román získal niekoľko knižných cien, z ktorých treba spomenúť Knižnú cenu severnej Kalifornie za rok 2019.

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)