Príbeh o opustenosti, o matke, ktorá v živote dcéry skôr chýbala ako bola prítomná, o prenose traumy z matky na dcéru, o nedostatku ‒ viac ľudskom, citovom než materiálnom...

David Grossman vie, ako písať atramentom pocitov a intímnych vášní. Táto kniha je však oveľa viac než len príbehom o medzigeneračných vzťahoch. Niet pochýb, že Grossmanovou vášňou je veľká história 20. storočia, ktorú chce pripomínať a zobrazovať práve prostredníctvom príbehov. A v nich veľké dejiny tvrdo dopadajú na každodennú realitu jednotlivca.

Inšpiráciou pre hlavnú hrdinku románu Život sa so mnou pohráva bola Grossmanova známa a priateľka Eva Panic-Nahir. Žena považovaná za hrdinku v Juhoslávii aj v Izraeli, jedna z tých, ktoré prežili prenasledovanie a ktorých osobné dejiny budú navždy späté s dejinami veľkými, dejinami kolektívnej tragédie. Grossman, ktorý vo svojich textoch často reflektuje izraelsko-palestínsku vojnu a šoa, v najnovšej knihe prostredníctvom príbehu Evy (v knihe Very) prichádza k titovskému režimu a jeho gulagom.

Verino nešťastie vstúpilo do jej života v podobe lásky. Lásky, ktorú pocítila k Milošovi, pôvodne obyčajnému vidieckemu mužovi, neskôr šikovnému srbskému dôstojníkovi. Milošovi, jej manželovi a otcovi ich dcéry Niny. Tragédia sa začína po vojne, keď je Miloš obvinený z príslušnosti k prostalinskej skupine, ktorá mala konšpirovať proti Titovi. Tlak doženie Miloša k samovražde a jeho manželku Veru uväznia v koncentračnom tábore na ostrove Goli otok (súčasné Chorvátsko). Nina zostáva bez rodičov.

Až o niekoľko desaťročí neskôr, keď sa Verina vnučka Gili rozhodne natočiť o starej mame dokumentárny film, začínajú dieliky skladačky do seba pomaly zapadať. Pred očami Gili aj čitateľa sa nanovo poskladá príbeh o láske, čo nevyhasína ani roky potom, keď milovaný už nežije, o rane, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu, príbeh o tajomstve, ktoré treba vypustiť z tieňa a pretrvávajúceho mlčania.

Román do slovenčiny preložila Silvia Singer a vychádza 23. októbra vo vydavateľstve Artforum ako desiata kniha edície -klad.

-----

Článok vychádza z recenzie « La vie joue avec moi », de David Grossman : de mère en fille, la-croix.com

Zobraziť diskusiu (0)