Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

David Grossman: Život sa so mnou pohráva

Príbeh o rane, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu, o desivej sile tajomstva aj o láske, čo nevyhasína ani roky potom, keď milovaný už nežije. Príbeh o odvahe, opustenom materstve, o rodičovskej voľbe a jej dôsledkoch... o hriechoch otcov, v tomto prípade aj matiek. Román oceňovaného izraelského autora Davida Grossmana vychádza ako desiata kniha z edície -klad, zameranej na poklady súčasnej prekladovej beletrie.

Rafael mal pätnásť rokov, keď mu zomrela mama a vyslobodila ho zo svojho utrpenia. Dážď pršal na ľudí v kibuci, čo sa tiesnili pod dáždnikmi na malom cintoríne. Tuvja, Rafaelov otec, horko plakal. Celé roky sa oddane staral o svoju ženu a teraz vyzeral stratený a osirelý. Rafael, v krátkych nohaviciach, stál bokom od ostatných a zakrýval si hlavu a oči kapucňou, aby nevideli, že neplače. Pomyslel si: Teraz, keď je mŕtva, môže vidieť všetko, čo som si o nej myslel.

Bolo to v zime 1962. O rok sa jeho otec zoznámil s Verou Novak, prisťahovala sa do Izraela z Juhoslávie, a začali žiť ako pár. Vera prišla do Izraela s jedinou dcérou Ninou, vysokým sedemnásťročným dievčaťom s plavými vlasmi a podlhovastou tvárou, bledou a veľmi krásnou, no takmer bez výrazu.

Chlapci z Rafaelovej triedy volali Ninu sfinga. Zakrádali sa jej poza chrbát a napodobňovali ju, ako si pri chôdzi rukami objíma telo a díva sa prázdnym pohľadom. Raz prichytila dvoch chalanov, že ju napodobňujú, a jednoducho im zmydlila ksichty. Takú bitku v kibuci ešte nevideli. Ťažko bolo uveriť, aká sila a dravosť sa skrývala v tých jej tenkých rukách a nohách. Začali kolovať klebety. Povrávalo sa, že keď bola jej mama politickou väzenkyňou v gulagu, Ninu, vtedy ešte dieťa, vyhodili na ulicu. Vravelo sa „na ulicu“ a sprevádzal to veľavýznamný pohľad. Povrávalo sa, že v Belehrade sa pridala ku gangu vlčích deciek, ktorý unášal iné deti, aby dostal výkupné. Vravelo sa. Ľudia klebetia.

Šarvátka s chlapcami ani ďalšie udalosti a fámy neprenikli cez hmlu, v ktorej žil Rafael po tom, čo mu zomrela mama. Celé mesiace bol ponorený do samovoľnej letargie. Dvakrát denne, ráno a večer, hltal tabletky na spanie, bral si ich z maminej skrinky na lieky. Ninu si ani nevšimol, keď na ňu tu a tam narazil v kibuci.

Lenže jedného večera, asi pol roka po matkinej smrti, si krátil cestu do telocvične cez avokádový háj a Nina prichádzala oproti nemu. Kráčala so sklonenou hlavou a objímala sa rukami, akoby všade naokolo bolo zima. Rafael sa zastavil, odrazu zmeravel, a nechápal prečo. Nina bola pohrúžená do seba a nevšimla si ho. Pozoroval, ako sa pohybuje. Taký bol prvý dojem, čo v ňom vzbudila – jej tichý, úsporný pohyb. Vysoké jasné čelo a jednoduché tenké modré šaty, čo jej povievali v polovici lýtok.

Ten výraz v jeho tvári, keď na to spomínal... Až keď sa k nemu celkom priblížila, Rafael uvidel, že plače – potichu, pridusene vzlyká. Potom ho zbadala, zastala a zháčila sa. Na pár sekúnd sa ich pohľady stretli a treba s ľútosťou poznamenať: nerozlučne. „Nebo, zem, stromy,“ rozprával mi Rafael, „neviem... Mal som pocit, akoby príroda omdlela.“

Nina sa spamätala prvá. Zúrivo si odfrkla a ponáhľala sa preč. Ešte stihol zazrieť jej tvár, ktorá sa okamžite zbavila akéhokoľvek výrazu. Čosi ho k nej priťahovalo. Načiahol za ňou ruku...

Úplne ho vidím, ako tam stojí s vystretou rukou. A tak tam aj zostal, s tou natiahnutou rukou, štyridsaťpäť rokov.

Ale vtedy v háji, bezmyšlienkovite, skôr než by zaváhal a zamotal sa, vyskočil a rozbehol sa za ňou, aby jej povedal, čo pochopil v okamihu, keď ju uvidel. Všetko sa v ňom prebudilo k životu, vravel mi. Požiadala som ho, aby to vysvetlil. Vyjadril sa zmätene, mrmlal čosi o tom, ako v ňom všetko zhaslo počas tých rokov matkinej choroby a ešte väčšmi po jej smrti. Zrazu bolo všetko naliehavé a osudové, zrazu nepochyboval, že ona sa mu ihneď podvolí.

Šiel za ňou, Nina počula jeho kroky, zastala, otočila sa a pomaly si ho premerala pohľadom. „Čo je?!“ osopila sa naňho. Zmeravel, zbledol z jej krásy a snáď aj z hrubosti – a najmä, obávam sa, z kombinácie oboch. Dodnes ju má, slabosť pre ženy, v ktorých je aspoň náznak mužskej agresivity, ba až neotesanosti, také korenie. Rafael, Rafi...

Nina si položila ruky vbok a vyvrelo z nej drsné dievča ulice, divoké zviera. Nozdry sa jej rozšírili, vetrila ho vo vzduchu, Rafael jej videl pulzovať na krku jemnú modrastú žilu a zrazu ho zaboleli pery, tak mi to rozprával, úplne horeli, prahli.

V poriadku, chápem, pomyslela som si, nemusíš zachádzať do podrobností. Nine sa stále leskli na lícach slzy, ale oči mala studené, takmer hadie. „Choď domov, chlapče,“ povedala, no on zavrtel hlavou – nie, nie.

Pomaly priblížila čelo k jeho hlave, odtiahla sa a znovu priblížila, akoby hľadala presný bod. Zavrel oči a ona mu vrazila takú hlavičku, až odletel dozadu a spadol do priehlbiny avokádového stromu.



David Grossman: Život sa so mnou pohráva

Artforum, október 2020

edícia -klad

preklad: Silvia Singer

redakcia: Zuzana Mojžišová



Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.


Zobraziť diskusiu (0)

Život sa so mnou pohráva

Život sa so mnou pohráva

David Grossman

Nový Grossmanov román je rodinnou drámou ‒ príbehom troch generácií silných žien. Temné udalosti z minulosti otrávili ich vzájomné vzťahy a zaviedli ich neúprosne späť. Vydávajú sa spolu na cestu na ostrov Goli otok pri chorvátskom pobreží. Dnes deväťdesiatročná Vera tu strávila tri roky v krutom politickom väzení za Titovho režimu v 50. rokoch, keď odmietla zradiť svojho manžela Miloša, neprávom obvineného z vlastizrady.

Kúpiť za 14,00 €

Podobný obsah

Sencovova jedenástka

Recenzie

Sencovova jedenástka

Desať a jedna poviedka reflektujúce zárodky protodemokracie v bližšie neurčenom postsovietskom priestore. Nájdeme ich združené v útlej zbierke nazvanej Marketér, ktorej autorom je Oleg Sencov. Na vydanie tejto zaujímavej textovej kolekcie sa podujalo bratislavské Artforum, kde knižka uzrela svetlo sveta v rámci edície -klad. Preložil ju osvedčený Ján Štrasser, vyzdobená je ilustráciou od významného slovenského grafika Oresta Dubaya a stručným predslovom prispel i Mirek Tóda.

David Grossman sceľuje potrhaný svet

Správy

David Grossman sceľuje potrhaný svet

Nadácia Praemium Erasmianum udelila cenu Erasmus za rok 2022 izraelskému spisovateľovi Davidovi Grossmanovi. Témou aktuálneho ročníka ceny je „scelenie potrhaného sveta“. Nikto túto tému vo svojom diele nesprítomňuje lepšie ako Grossman. Vo svojej tvorbe sa snaží porozumieť ľuďom zvnútra a pozerať sa na toho druhého vždy s láskou, ponad rozdiely a hranice vojny a histórie. Cena má poukázať na jeho romány, v ktorých môžeme nájsť „útechu a návod, ako byť človekom“.

Rozhovor o novej knihe Judith Herman – Domov medzi Paulínou Čuhovou a Michalom Hvoreckým

Rozhovor o novej knihe Judith Herman – Domov medzi Paulínou Čuhovou a Michalom Hvoreckým

Paulína Čuhová , Michal Hvorecký , Judith Hermann

​Judith Hermann vydala minulý rok po siedmich rokoch román Daheim, ktorý práve vyšiel v preklade Michala Hvoreckého pod názvom Domov (Artforum, 2021) v slovenskom jazyku. Autorka ostáva verná témam, ktorým sa venovala aj v predošlých románoch, len postavy sú staršie. Domov je opäť generačným písaním a mimoriadne vydareným vystihnutím existenciálneho pocitu generácie štyridsiatnikov. O preklade tohto výnimočného románu sa s Michalom Hvoreckým rozprávala Paulína Čuhová.