Núdzni v strede záujmu

Výklad biblických textov je už desaťročia stredobodom odborných polemík. Cirkevné spoločenstvá sa sporia o intenzitu inšpirácie a záväznosť jednotlivých vyjadrení. K tomu sa pridávajú diskusie o literárnych žánroch či jazykových prostriedkoch.

Inou debatou je katolícko-protestantský spor o výlučnosti Písma. Na okrajoch si sebavedomo vykračujú biblickí puristi a radikálni evanjelizátori z námestí (pracovne im hovoríme fundamentalisti a sektári). Tí sa ničím z tohto netrápia, majú vo veciach jasno.

Na to, že ide o Božie slovo, je situácia s jeho výkladom pomerne zložitá a pre mnohých až frustrujúca. Neprehovoril Boh hádam preto, aby sme sa nemuseli ďalej zamotávať do vlastných špekulácií?

Heryán s Vaďurom vymysleli výborný spôsob, ako jedno z evanjelií pretlmočiť čitateľovi. Ich dialóg nie je teologickou polemikou. Nestretli sa na biblickom seminári, aby prezentovali dogmy svojich spoločenstiev vo vzťahu k novozákonnému textu.

Ide o stretnutia priateľov i kolegov (ak chcete bratov), hľadačov významu a mužov angažovaných v konkrétnej práci pre núdznych. Občas ako kompliment na adresu nezištných ľudí zaznieva, že tí evanjelium žijú. Títo dvaja muži spĺňajú túto charakteristiku dokonalým spôsobom.

Denne sa stretávajú so súčasnými podobami chudoby a vylúčenia, ktorým Ježiš venoval najviac pozornosti. Ním ohlasované Božie kráľovstvo je predsa pozvaním práve pre núdznych, opovrhovaných a ponižovaných. Takto chápané evanjelium nie je ideologickou zbraňou záchrancov hodnôt, ale liečivým slovom.

Nasvietenie života

Lukášovo evanjelium bolo na debaty Heryána s Vaďurom ideálne. V ňom sa Ježiš zjavuje skôr ako prísny židovský učiteľ a v Jánovom ako Boží Syn vyžadujúci bezvýhradnú vieru. U Lukáša je Ježiš empatický, milosrdný a citlivý. Ohlasuje Božie prijatie.

Jednotlivé kapitoly jedného z evanjelií postupne v oboch autoroch prebúdzajú znalosti biblistov aj životné skúsenosti zrelých mužov, ktorí si už hocičím prešli. Bez ostychu sa priznávajú k pochybnostiam vo svojej viere. Nehrajú sa na majstrov sveta, ktorí teraz prišli čitateľom zvestovať Božie zákony a popri nich aj svoj úžasný charakter, asketickú vytrénovanosť či svätosť.

Sú pýtajúcimi sa učeníkmi, pochybujúcimi poslucháčmi, odovzdanými aj idealistickými nasledovníkmi Učiteľa.

Obaja prirodzene prechádzajú do reálií tohto sveta. Kým Vaďura je doma v literatúre a umení, Heryán pravidelne aplikuje evanjeliové ideály do prítomnosti poznačenej vojnou či dominanciou egomaniakov vo verejnom živote.

Nad všetkými interpretáciami prevláda jedna základná: ľudský život nasvietený Ježišovou zvesťou má zmysel. Je možné ho prežiť s nevídanou krásou a v nasadení pre druhých. Bola by škoda toto posolstvo prehliadnuť.

Ladislav Heryán, Petr Vaďura: O marné a nemarné víře

Vyšehrad, 2024

Zobraziť diskusiu (0)