Rozľahlá Sudánska republika leží na severe kontinentu. V druhej polovici päťdesiatych rokov minulého storočia sa koloniálny vplyv v oblasti uvoľňuje a politická angažovanosť miestnych elít postupne krajinu transformuje. Výrazný rozdiel medzi optikou severného a južného Sudánu však čoskoro smeruje k občianskej vojne. Tá sa pričinila o zlú ekonomickú situáciu, nastali problémy s hladom a zásobovaním. V extrémnych teplotných podmienkach je obyvateľstvo aj bez konfliktu ťažko skúšané. Celé poľnohospodárstvo je závislé od zriedkavých zrážok. Len pre geografickú ilustráciu, do územia Sudánu zasahuje aj Líbyjská a Núbijská púšť.

Táto situácia pomerne ostro kontrastuje s podmienkami, aké boli vytvorené pre agentov Mosadu. Nemali hlboko do vrecka, navyše, vreckové, aké im pravidelne poskytoval finančný sektor v Tel Avive, bolo na miestne pomery takmer kráľovské. Za pár desiatok dolárov si dokázali v nehostinnej púšti kúpiť benzín, nakúpiť od miestnych rybárov exkluzívny tovar, opájať sa v alkohole, no predovšetkým museli mať na pamäti závažnosť svojej misie. Jej scenár je ako príbehová platforma akčného filmu. Rekreačný apartmán vytváral lákavé podmienky pre turizmus. Aktivity v rekreačnom zariadení sú orientované na potápačské zážitky. V takejto atmosfére sa na tomto mieste striedali hostia celé roky, netušiac, že priestor je vytvorený pod zámienkou sofistikovanej záchrannej operácie Mosadu.

Gad Šimron zo seba v reportážnej publikácii Exodus podle Mosadu (Zeď, 2020) nerobí žiadneho hrdinu. Napriek tomu, že nechceli koketovať so ženami, aby sa v opojení alkoholu neprezradili, neodopreli si ostatné pôžitky spojené s vysokým životným štandardom, aký si mohli v Sudáne agenti dovoliť. Radi si vypili, občas vo virvare zábavy škaredo plytvali luxusným jedlom, boli ironickí na adresu svojich kolegov zatvorených v kancelárii spravodajskej služby v Izraeli. V podstate sa nominovali do pozície tých, ktorí konajú a ich odsudzujú z ničnerobenia. Akoby hlavnou náplňou ich práce bolo čítanie napínavých zážitkov, kde hlavnými aktérmi sú agenti podobní Gadovi Šimronovi. Práve úprimnosť vnáša do tejto reportážnej knihy svieži obraz o realite agentov. Nie vždy sú to záhadné živé kamene so strnulým výrazom, ktoré majú povahu časovanej bomby. V tejto knihe sú to šarmantní mladí ľudia so vzrušujúcim zamestnaním, ktorého charakter si dokonale uvedomujú a náležite k tomu sa správajú. Riskantnosť celej záležitosti s oslobodením etiópskych židov však v sebe nesie zásadnú dávku napätia, ktorá si vyslúžila aj filmové spracovanie z dielne Netflixu. Izraelský režisér Gideon Raff vytvoril v roku 2019 na motívy Šimronovej reportáže celovečerný film s názvom The Red Sea Diving Resort.

Etiópski židia boli aj pre vlastnú náboženskú komunitu integritne problematickou skupinou. Africké židovstvo pritom tvorí neoddeliteľnú súčasť ich náboženských koreňov, ktorého podoby vnímame aj v biblických textoch. Nie nadarmo má operácia krycí názov Mojžiš. Ten, ako hovoria knihy, vyviedol židovský ľud z egyptského otroctva a ukázal mu zasľúbenú zem. Urobil tak po tom, ako Egypt zasiahlo desať rán v podobe rôznych civilizačných nešťastí. Napokon, ako sa dočítame v Biblii, skončila armáda egyptského faraóna pod hladinou mora. Aj etiópski židia našli v tejto knihe napokon svoje miesto v Izraeli, a ako vidíme na pár reportážnych fotografiách, skutočne sa vymykajú predstavám o židovskom národe.

Gad Šimron: Exodus podle Mosadu

Preklad: David Weiner

Zeď, 2020

Recenznú knihu poskytlo kníhkupectvo Kosmas.

Zobraziť diskusiu (0)