Jadrová vojna nemá víťaza

Spisovateľka a investigatívna novinárka Annie Jacobsen sa dlhodobo venuje tematike vojenských hrozieb, zbraniam a bezpečnosti. V roku 2016 získala Pulitzerovu cenu a jej kniha Jadrová vojna: Jeden z možných scenárov sa stala medzinárodným bestsellerom. Už po prečítaní prvých strán je zrejmé prečo: niečo podobné sa na knižnom trhu len tak neobjaví, kniha je podmaňujúca vo svojej téme, štýle aj spracovaní. Kombinácia fikcie, dokumentárneho štýlu, historických vsuviek a až reportážneho písania je čitateľsky veľmi príťažlivá. Podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje vojenské aj civilné postupy v prípade katastrof, technické okolnosti rôznych zbraňových systémov aj strašidelné dopady udalosti, ktorá patrí medzi to najdesivejšie, čo môže nastať.

Fikcia začína vystrelením jadrovej hlavice smerom na USA, na Pentagón. Dianie sledujeme po sekundách a veľmi rýchlo pochopíme prečo: medzi vystrelením a dopadom ubehne len pár minút, v priebehu ktorých musia padnúť závažné rozhodnutia na najvyšších úrovniach politiky a armády, a zároveň je jasné, že nie je žiadna šanca útok zastaviť. Medzi posolstvami knihy sa rýchlo objavia tie najhlavnejšie: jadrová vojna nemá víťaza a neexistuje žiadna malá jadrová vojna. V tomto kontexte si môžeme navrávať, že vyhrážky putinovského režimu alebo KĽDR o použití jadrových zbraní sú len zastrašovanie, ale ich reálne použitie by mohlo znamenať definitívny koniec všetkého.

Faktickosť a nepokoj

Kniha prezentuje čitateľstvu originálny spôsob písania: simuláciu scenára. Fikcia sa tu kombinuje s realitou, diktátori s jadrovým arzenálom sú mrazivo skutoční, paranoidní ľudia posadnutí predstavou o tom, že USA je ich úhlavný nepriateľ. Jacobsen predkladá pravdepodobné reakcie americkej vlády, jej obranného systému, NATO a ďalších jadrových veľmocí. Nejde o špekuláciu – všetko, čo opisuje, je podložené stovkami rozhovorov, dokumentmi a vojenskými protokolmi, poznámkový aparát má viac ako 60 strán.

Jednou z najväčších predností knihy je jej schopnosť sprostredkovať obrovský objem informácií zrozumiteľne a zároveň dramaticky. Jacobsen sa nebojí ísť do detailov – či už ide o presné časy reakcie amerického prezidenta, systém včasného varovania, protokoly jadrovej odvety, alebo následky výbuchu na infraštruktúru a obyvateľstvo. Mimoriadne znepokojujúce sú pasáže o praktickej nemožnosti zastaviť tento typ útoku. Výsledkom je drastický opis kolapsu civilizácie, ktorý sa neodohráva počas rokov, ale doslova v priebehu niekoľkých hodín. Naozaj desivé sú aj veľmi podrobne zaznamenané stavy, do akých sa dostane ľudské telo po zasiahnutí smrteľnou dávkou radiácie.

Na pozadí faktického štýlu, akým je kniha napísaná, sa objavujú otázky, aké si jednoducho musí čitateľstvo klásť. Načo vlastne existuje toľko jadrových zbraní, pričom zničiť svet dokáže aj zlomok z nich? A hlavne: prečo existuje zbraňový systém s potenciálom armagedonu bez reálnej možnosti obrany proti nemu? Počas čítania potom naozaj zaskočí, v akom krátkom časovom horizonte nás čaká definitívny zánik. Vzhľadom na vynikajúcu kvalitu knihy neostáva nič, len dúfať, že sa v budúcnosti preložia aj niektoré iné autorkine diela a priblíži nám tak ďalšie témy, o ktorých existencii sme možno ani vôbec nevedeli.

Annie Jacobsen: Jadrová vojna. Jeden z možných scenárov

Preklad: Marián Hamada

N Press, 2025

Zobraziť diskusiu (0)