V poslednom čase pribúda kníh o výpravách po severných moriach a cestách-necestách k severnému pólu. Tento arktický ošiaľ v histórii anglosaskej literatúry nie je nový a opakuje sa tu v istých nepravidelných intervaloch. V Anglicku a v Amerike prepukol prvý raz v 19. storočí. Slávny Arthur Conan Doyle nezačal literárnu slávu hneď svojím Sherlockom, ale dvoma poviedkami, ktoré napísal, keď sa ako 21- ročný vrátil zo škótskej veľrybárskej lode, kam sa úplne náhodou dostal ako náhrada za chirurga, ktorý službu na lodi v poslednej minúte odvolal. A tak sa Doyle, vtedy medik – treťoročiak, dostal k severnému pólu, od ktorého ho delilo ani nie 700 kilometrov. Z denníka, ktorý si vtedy pedantne viedol, čerpal podklady pre poviedku Kapitán severnej hviezdy, ktorá patrí medzi jeho prvotiny. Bolo to v roku 1883.

Dnes si asi málokto uvedomí, že už šestdesiat rokov pred Doylommladučká,devätnásťročná Mary Shellyová napísala svojho Frankensteina, ktorý sa začína a končí na Arktíde. Dr.Victor Frankenstein tam hľadá monštrum, ktoré zostrojil a ktoré uniká pred ľudskou krutosťou, a zároveň zláka profesora Frankesteina do mrazivej smrti. A keď spomíname tento druh literatúry, nemôžeme vynechať román (jediný dokončený) Edgara Allana Poa Rozprávania Arthura Gordona Pyma z Nantucketu, či Dickensa, ktorý nenechal na seba dlho čakať, a spolu s Wilkie Collinsom napísal hru (neveľkej umeleckej hodnoty) Zamrznutá hlbočina. Doylovou cestou po mori sa inšpiroval aj Bram Stoker a posadil Draculu na ruský škuner, aby brázdil po Severnom mori. Keď loď dorazila do anglického prístavu, celá posádka bola mŕtva. A takto by sme mohli pokračovať vo vymenúvavaní kníh s témou arktických plavieb ešte veľmi dlho, vrátane memoárovej a odbornej literatúry, ktorá sa zaoberala hľadaním ciest k severnému pólu, hľadaním stratených lodí a nezvestných polárnych výprav.

Arktída, ako si ju väčšina z nás predstavuje, je kdesi za hranicou civilizácie, na pokraji ľudskej kultúry alebo až niekde za ňou. Práve preto sa tak dobre hodí pre literárne stvárňovanie. Z najnovších knižných titulov, ktoré nám ponúkajú tému extrémnych podmienok, v ktorých sa ľudská bytosť môže ocitnúť, treba spomenúť Severné vody odIana McGuira. Román nominovali minulý rok na ManBookerovu cenu a tohto roku vyšiel v českom preklade vo vydavateľstve Host. Nie je to verzia Melvillovej Bielej veľryby aniConradovho Lorda Jima. Skôr pripomína Sheakespearovho Kráľa Leara. Vynikajúcia temný príbeh o potupení a strate ľudskej dôstojnosti, o prelome dvoch historických epoch a aj o tom, čo nájdeme pod nánosom zbytočného a nedôležitého, keď sa odkryje pravá podstata veci. Írsky chirurg Patrick Sumner sa ako vojak zúčastnil na obliehaní Dillí v roku 1857. Bol svedkom vraždenia a lúpenia pri obsadzovaní mesta. Po návrate do Anglicka, bez priateľov a vplyvných kontaktov a neprávom zbavený hodnosti si nevie nájsť prácu chirurga, a dá sa teda najať ako lekár na veľrybársku loď Dobrovoľník v prístave Hull v Yorkshire. Spolu s ním tam prichádza harpunár Henry Drax. Obidvaja si nesú so sebou na loď bremeno minulosti poznamenanej smrťou. Sú ako Jekyll a Hyde - veľmi rozdielni a zároveň v čomsi veľmi podobní. Kým Sumner v opiových opojeniach sa vracia späť do svojej mladosti, vrah Drax je upriamený na prítomnosť a budúcnosť. Len oni z celej posádky, i keď každý iným spôsobom, vidia svet taký, aký v skutočnosti je. Loď vypláva na sever do vôd Baffinovho zálivu do oblasti mora a ľadu medzi východným pobrežím Kanady a západnými brehmi Grónska. Píše sa rok 1859 a veľrybárstvo je očividne na ústupe. Cena a dopyt po veľrybom oleji a iných veľrybích produktoch náhle klesá. Vytlačil ich petrolej. Veľrybárske lode, dovtedy výnosné finančné investície, sa stávajú záťažou podliehajúcou vysokému zdaňovaniu. Čoskoro sa v románe dozvedáme, že účelom vyplávania lode Dobrovoľník nie je lov, ale čosi úplne iné. Okrem zaujímavého príbehu z oblasti veľrybárstva, kniha upúta neobyčajne zmyslovým jazykom. Temer všetko má svoj charekteristický zápach, ovzdušie je nasiaknuté krvou, vnútornosťami, močom a všetkými možnými živočíšnymi výlučkami. Kým Melville literárne do detailov rozpytval veľrybu, anglický spisovateľ Ian McGuire to urobil s človekom. Severné vody sú vzácnou lektúrou. Ak náhodou natrafíte na túto knihu, neváhajte a načiahnite sa po nej. Začítate sa a nebudete sa môcť od nej odtrhnúť.

Anglický autor Ian McGuire pochádza z yorkshirského prístavu Hull a dobre pozná miestny lokálny jazyk. Akademické vzdelanie získal na amerických univerzitách, a do detailov si naštudoval lodiarske a veľrybárske lingo tých čias. Severné vody je jeho druhý román.

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)