Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Jeseň leteckého esa

Stráviť podstatnú časť leta v spoločnosti takej literárnej hviezdy, akou je britský autor Louis de Bernières, nemôže byť nikdy na škodu. Prežiť nejaký čas v obklopení skvostnej textovej nádielky obsahujúcej široko poňaté historické fresky Vtáky bez krídel, Mandolína kapitána Corelliho, Prach, čo padá zo snov, Toľko života či Jeseň leteckého esa rozhodne má zmysel. Táto pätica výborne napísaných diel totiž naozaj vierohodne zaznamenáva množstvo skutočne pohnutých dejinných udalostí, ktoré na tvári dvadsiateho storočia zanechali nejednu ťažko prehliadnuteľnú jazvu.

Všetky (vrátane dvoch nespomenutých, ale taktiež pozoruhodných) vyšli v známej edícii MM vydavateľstva Slovart, pričom (aj) poslednú menovanú opäť preložil osvedčený Otto Havrila.

Po tom
Už podľa názvu posledného dielu trilógie (predchádzajú jej Prach, čo padá zo snov a Toľko života), rozprávajúcej o životných eskapádach leteckého esa Daniela C. Pitta, môžeme usúdiť, že tentoraz by to mohlo byť o čosi pokojnejšie čítanie. Nuž áno, veľká i druhá svetová vojna sú definitívne minulosťou. Svet sa pomaly zviecha z dvoch apokalýps predelených krátkym obdobím bujného ekonomicko-sociálneho rozkvetu. Tí, ktorí zostali, sa v rámci svojich možností snažia vrátiť k normálnemu existovaniu. K pôvodnému kolobehu zahŕňajúcemu starú prácu, staré záujmy, jednoducho starú dobrú rutinu so všetkým, čo k nej patrí.

V hlboko traumatizovanej povojnovej realite je to však úloha mimoriadne náročná, ak už nie celkom nemožná. Sledovať, akým spôsobom sa s množstvom nových problémov a ťažkostí mierovej každodennosti pasujú generácie železných ľudí, čo prežili vojnové besy, je skutočne obdivuhodné. Často pomerne bizarné, absurdné, občas humorné, najčastejšie však veľmi vážne a uveriteľne dramatické.

Daniela i jeho generačných spolupútnikov kvária desivé nočné mory, ničia ich závislosti sprevádzané úzkostnými stavmi plynúcimi z bezradnosti a pocitu zbytočnosti. Niektorí akoby nevedeli prekročiť svoj tieň či akúsi pevne nalinajkovanú ohraničenosť. Prežívajú mnohé ťažké peripetie v podobe osobnostných rozvratov i veľmi problematicky napraviteľných zlyhaní a veľa iného. Navyše na scénu razantne prichádzajú nové generácie.

Je to práve rokenrollová bezstarostnosť a ideologická fatamorgána sociálnej utópie, ktoré vojnových hrdinov pomaly odsúvajú na stránky učebníc dejepisu. Napriek tomu Daniel a jeho ľudia prežijú skutočne naplnené a neraz i silne dobrodružné životy, kým ich celkom nedobehnú staroba s chorobami, až napokon príde vyslobodzujúci koniec. Byť priamym svedkom lapeným v husto utkanej sieti z týchto nezabudnuteľných príbehov je ozajstnou čitateľskou cťou.

Stáť v tesnej blízkosti
Louis de Bernières má všetky rozprávačské atribúty klasicky plne pod kontrolou. Znovu sa teda predstavuje ako zručný fabulátor, ktorý dokáže zosnovať ohromne chytľavé a zároveň vrstevnato košaté príbehy, kde nič nadarmo neveje vo vetre. To znamená, že každá podstatná línia je dotiahnutá do adekvátne vypointovaného záveru. (Priamo vojnové) historické fakty sú tentoraz akoby v úzadí. Ich prítomnosť sa, pochopiteľne, ignorovať nedá. O to viac, že do popredia vystupujú práve vo forme vracajúcich sa hrôzostrašných nočných môr a nervy rozleptávajúcich spomienok. Na vykreslenie celkovej atmosféry to však akurátne postačuje.

V poslednej časti trilógie tak autor zrejme najdôraznejšie stavia na samotné postavy a ich vzájomnú interakciu. Pristupuje k nim tak blízko, ako to len ide, a v príbehoch rozohráva nejednu náročnú psychologickú partiu, kde s postupujúcim časom u jednotlivých zúčastnených dochádza k rozličným zvratom. Títo sú spracovaní skutočne plnokrvne a živo, autenticky zachytení so svojimi prednosťami aj nedostatkami. Možno sa nad nimi pomerne často pozastavíme a budeme uvažovať, čo by sme na ich mieste v podobnej situácii urobili inak, hádam aj lepšie... Zrejme rovnako často v nás však zarezonuje konštatovanie, že schodnejšej cesty v takýchto prípadoch niet. Že to musíme len akýmsi spôsobom skúsiť pochopiť a prejaviť empatiu a súcit. O to ľahšie sa nám bude prijímať skutočnosť, že ubrániť sa naozaj vrúcne úprimnému dojatiu je tu veľakrát prakticky nemožné.

Súzvuk autora s čitateľom je v tomto prípade absolútne harmonický. Preto len záverom dodajme, že Jeseň leteckého esa je ďalšie silné historické divadlo, ktorému nechýba riadne emocionálne vírenie ani správny prídavok negýčového sentimentu a boľavej nostalgie. Je to svojho druhu nádherný album plný krásnych starých fotografií, ktorých naliehavú výpovednú hodnotu si treba ctiť a neustále pripomínať.


Louis de Bernières: Jeseň leteckého esa

Preklad: Otto Havrila

Slovart, 2022 (edícia MM)

328 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Jeseň leteckého esa

Jeseň leteckého esa

Berniéres Louis de

Zakončenie osudov McCoshovcov a Pittovcov, hrdinov Bernierových predchádzajúcich románov Prach, čo padá zo snov a Toľko života. Daniel Pitt slúžil v prvej svetovej vojne ako bojový pilot Kráľovských vzdušných síl, v druhej svetovej vojne ako tajný agent Úradu pre špeciálnych operácie a teraz čelí ťažkostiam vo svojej vlastnej rodine.

Kúpiť za 13,46 €

Podobný obsah

Márne čakanie na bezpodmienečnú lásku

Recenzie

Márne čakanie na bezpodmienečnú lásku

Najnovšia próza oceňovanej nórskej autorky je denníkom nenaplnenej túžby po bezpodmienečnej láske a odpustení.

Morové noci

Recenzie

Morové noci

Orhan Pamuk poskytol svojim čitateľom, zdá sa, metaforickú reakciu na globálnu pandémiu koronavírusu Morové noci (orig. Veba Geceleri, 2021). Román je tým, čím bol Camusov Mor (1947), Čapkova Bílá nemoc (1948) – teda umeleckým a ľudským vyrovnaním sa so sociálnym a morálnym dopadom ničivej a smrteľnej katastrofy. Viem, že katastrofa znie fatalisticky, ale choroba zase príliš neutrálne. Vo všetkých prípadoch bol tou skutočnou tragédiou politický prístup k faktu, že je tu neviditeľný, no žiaľ aj efektívny nepriateľ. V Morových nociach (Slovart, 2024) sa s ním stretneme v úvode dvadsiateho storočia na fiktívnom ostrove Mingéria, ale pocit z tejto údajne stredomorskej destinácie je geograficky aj mentálne prenosný.

Komnata ozvien stupídnosti

Recenzie

Komnata ozvien stupídnosti

Nie je na škodu, ak sa vo vašej obľúbenej, rokmi preverenej edícii súčasnej svetovej literárnej tvorby, obťažkanej zväčša náročnejšou produkciou, občas mihne i čosi odľahčené. Zvlášť vtedy, keď aj pri uvoľnenej zábave predsa len príde k trpkej reflexii niektorých nepríjemných problémov moderného digitálneho veku. Edičná šperkovnica Slovartu vďačne ponúkne i takýto dostatočne kvalitne vybrúsený (polo)drahokam. Nemilosrdná tragikomédia s názvom Komnata ozvien od známeho írskeho prozaika Johna Boynea sa preto v preklade Otta Havrilu medzi konkurenciou z edície MM naozaj nemusí cítiť menejcenne.