Matúš Procházka
14.5.2018
Keď po rebríku, tak s Ľudmilou
Ľudmila Ulická je fenomén výrazne vyčnievajúci aj v rámci tak veľmi kvalitného celku, akým dokáže byť (súčasná) ruská tvorba. Pravidelne začala publikovať koncom osemdesiatych rokov a odvtedy stihla stvoriť zopár pomerne zásadných diel, z ktorých v podstate všetky už vyšli aj u nás. Každá novinka vzbudzuje v radoch priaznivcov značné očakávania a nie inak tomu bolo i v prípade jej posledného počinu.
Tým je monumentálny generačný epos Jakubov rebrík, do slovenčiny grandiózne prevedený osvedčeným Jánom Štrasserom. (Už mi naň dochádzajú superlatívy. Spôsob, akým si stabilne drží mimoriadne vysokú prekladateľskú úroveň je naozaj obdivuhodný.)
Skutočne zoširoka poňatá generačná sága zachytáva viac než sto rokov pohnutých osudov rodiny Oseckovcov. Jedna z kľúčových postáv je divadelná scénografka Nora Osecká, ktorej zvláštny „vzťah na diaľku“ s jej starým otcom Jakubom Oseckým tvorí zrejme hlavnú príbehovú líniu. V skutočnosti sa stretli len raz, v čase, keď to Nora mala ešte len všetko pred sebou a Jakub už absolútnu väčšinu dávno za sebou. Druhý raz sa zídu až o veľa desaťročí neskôr. Nora sa po búrlivom živote pripravuje na pokojné finále. Po starom otcovi jej zostala len kopa zaprášených listov nahromadených za dlhé roky korešpondencie medzi ním a jeho manželkou, Norinou starou mamou Marusiou.
Zhruba toto je východisková scéna, ktorú autorka rozťahuje na všetky smery a vytvára jedným slovom famózne divadlo tiahnuce sa naprieč niekoľkými generáciami rodu Oseckovcov preskakujúc v čase od hlbokej minulosti až po takmer súčasnosť. Ulickej prístup k písaniu zdobí až totálny perfekcionizmus. Toto je poctivo vydreté do poslednej vety, nič nie je podcenené či zanedbané. Všetko je prepracované až na kosť, každý z mnohohlavého davu má v spleti úžasne rozohraných príbehov svoje nezastupiteľné postavenie. Hlavné aj epizódne postavy sú prekreslené naozaj do hĺbky s typicky ruskou psychologickou komplexnosťou zobrazujúcou ľudskú individualitu v celej zložitosti a rozporuplnosti, kde vôbec nie je núdza o silné emocionálne otrasy, takže miestami je veľký problém udržať oko suché. Rozprávanie má nelineárny priebeh, takže zástupcovia rôznych generácií, ktorí by sa v skutočnosti nikdy nemohli stretnúť takto fungujú akoby vedľa seba, spoločne zdieľajúc svetlé chvíle aj trpké rany osudu. Polyfonickú príbehovú skladbu dopĺňajú zápisky z Jakubových denníkov či práve ona listová korešpondencia dodávajúca románu nanajvýš citlivý, silno intímny rozmer.
Ľudmila Ulická v mohutnej textovej matérii zachytáva realistické, výrazné ľudské osudy gniavené veľkými dejinami „historicky nevyhnutne“ mažúcimi z mapy celé národnostné spoločenstvá. Jakubov rebrík je ozajstný majstrovský kus vynášajúci autorku na samotný vrchol súčasnej ruskej tvorby.
Ludmila Ulická: Jakubov rebrík
Vydal: Slovart 2017 (edícia MM)
Preklad: Ján Štrasser
592 strán
