Ján Blažovský
15.6.2024

Kniha ohňa

S príchodom leta každoročne prepuknú na rôznych miestach Európy požiare. Deje sa tak hlavne v jej južnej časti a príčiny vzniku sú niekedy prirodzeného pôvodu, inokedy ich založia konkrétni ľudia. V literatúre sa tento fenomén často neobjavuje, ale pre autorku Christy Lefteri sa lesný požiar stal ústrednou témou v Knihe ohňa. Strata životného priestoru, trauma a vyrovnávanie sa s ňou, emocionálny dosah katastrofy na ľudí. V literatúre môžu zaznieť silné posolstvá, aj keď postavy v dôsledku prežitej hrôzy mlčia.

Christy Lefteri je dcérou utečencov z Cypru. Narodila sa v Londýne, jej záujem o Grécko a spoločenské problémy ju neskôr podnietil, aby pracovala v Aténach v utečeneckom tábore pre ženy a deti utekajúce zo Sýrie a z Afganistanu. Výsledkom jej vnímania situácie bol román Včelár z Aleppa (Tatran, 2020), no jej vtedajšie pôsobenie tiež znamenalo, že si hlbšie uvedomila neustálu prítomnosť lesných požiarov a obrovského rizika, ktoré znamenajú pre ľudí a krajinu. Svoju mimoriadnu citlivosť na tému nespravodlivosti a rozprávačské nadanie premietla aj do románu Spev vtákov (Tatran, 2022). V ňom opísala migráciu žien putujúcich za prácou do iných krajín, pričom v domovine zanechávajú opustenú rodinu. Dej sa odohráva na Cypre a odkrýva veľmi pochmúrnu situáciu pomocníčok v domácnosti izolovaných v novom prostredí, riskujúcich zdravie a vlastnú bezpečnosť s cieľom vymaniť sa z chudoby.

Lesné požiare sú bežné po celom svete, nevyhýbajú sa ani nášmu regiónu a vždy je mimoriadne ťažké uhasiť ich. Občas sa s odstupom času objavia informácie, že niektoré z požiarov založili ľudia, napríklad mafia s cieľom znehodnotiť pozemky, ktoré následne vykúpi a predá developerom. Christy Lefteri tento hanebný postup zločineckých skupín využila aj vo svojom románe. Hneď na začiatku sa zoznámime s rodinou umelcov: hudobníčka Irini, jej manžel maliar Tasso a dcéra Chara žijú v gréckej dedine v silne zalesnenom prostredí. Keď vypukne požiar, ktorý sa prudko šíri, Irini aj Chara utečú k morskému pobrežiu, ale Tasso sa rozhodne vrátiť do lesa, aby zachránil otca. Chara aj Tasso utrpia rozsiahle popáleniny, pričom nejaký čas je Tasso nezvestný. Tassov opätovný návrat odhalí nielen fyzickú, ale aj zásadnú duševnú ujmu, traumu, z ktorej nie je vôbec jednoduché nájsť cestu von.

Dôležitou zápletkou je situácia, keď Irini už po požiari počas prechádzky v lese nájde ťažko zraneného muža. Je ním miestny developer, o ktorom sa predpokladalo, že založil požiar s cieľom využitia obhoreného územia na stavebné účely. Spôsob, ako sa Irini s týmto stretnutím vyrovnala a čo to znamenalo pre miestnu komunitu, tematizuje vzťah k zlu v bežnom živote. Prejaviť súcit s agresorom? Čo znamená pomoc, ak tušíme, že sa následne nič nezmení a zlo ostane zlom? Lefteri vo svojich románoch nevyužíva veľa postáv, aby otvorila vážne témy. Jej zámer je poukázať na vážnosť vnútorných konfliktov, ktoré môžu presahovať schopnosť jednotlivca vyrovnať sa s nimi. Irini zvádza tento zápas sama a nikto jej nedokáže pomôcť, pretože dcéra Chara je príliš malá a potrebuje nájsť vlastný spôsob, ako sa vyrovnať s katastrofou. Manžel v dôsledku traumy takmer nekomunikuje, takže váha starostlivosti o rodinu s cieľom poskladať rozbité kúsky naspäť do pôvodného tvaru je ďalšou významnou témou románu. Sčasti pomáha aj osobná história presahujúca priestor krajiny a ponúkajúca širší kontext, v akom sa odohráva život hrdinov.

Ženské postavy vôbec sú u Lefteri veľmi silné osobnosti, rozumejú, aké bremeno nesú, ich okolie im však nepomáha tak, ako by potrebovali, ak vôbec. V románe sa opakovane objavuje aj motív hojenia a vyrovnávania sa s bolesťou: lekári sa starajú o ľudí, odborníci aj laici pomáhajú zvieratám, existuje nádej na obnovu lesa. Nie všetko sa podarí zachrániť, ale Christy Lefteri sa sústreďuje práve na to, čo život podporuje, a možno aj preto sú jej romány také obľúbené.