Komnata ozvien stupídnosti
Nie je na škodu, ak sa vo vašej obľúbenej, rokmi preverenej edícii súčasnej svetovej literárnej tvorby, obťažkanej zväčša náročnejšou produkciou, občas mihne i čosi odľahčené. Zvlášť vtedy, keď aj pri uvoľnenej zábave predsa len príde k trpkej reflexii niektorých nepríjemných problémov moderného digitálneho veku. Edičná šperkovnica Slovartu vďačne ponúkne i takýto dostatočne kvalitne vybrúsený (polo)drahokam. Nemilosrdná tragikomédia s názvom Komnata ozvien od známeho írskeho prozaika Johna Boynea sa preto v preklade Otta Havrilu medzi konkurenciou z edície MM naozaj nemusí cítiť menejcenne.
Hystéria s názorom
Je to akási parodická zmes príbehov, ktorá je zachytená z viacerých perspektív. Hovorí o bizarných osudoch mediálne známej rodiny Cleverleyovcov. George Cleverley je dlhoročným úspešným moderátorom politických programov na BBC. S manželkou Beverley, populárnou autorkou románov pre ženy, v štvorposchodovej vile vychováva tri vskutku „vydarené“ deti. Ako celoživotne presvedčený liberálny demokrat sa hrdo hlási k humanistickým hodnotám, odsudzujúc tým akékoľvek prejavy nezmyselnej diskriminácie a sociálneho útlaku. Na vlastnú škodu však príliš nezaregistruje, že chápanie týchto pevných a ušľachtilých ideálov s postupom času pomerne silne napáchlo otravným smradom kanalizačnej stoky.
Pocíti to naplno až vtedy, keď sa mu šmyknú prsty a pod svojím profilom na sociálnej sieti uverejní zdanlivo neškodný a dobre mienený solidárny príspevok. Nešikovne zvolené slová vzápätí vyvolajú celkom nezmyselné mediálne pranierovanie. Búrlivá vlna idiotského bľačania sprostej (v podstate stále anonymnej) masy spustí sériu pitoreskných situácií, ktoré riadne pošramotia ilúziu dokonalej rodinnej fasády a odhalia nejednu vskutku šokujúcu skutočnosť. Absurdná fraška s demolačným potenciálom splašeného stáda slonov rýchlo speje k zničujúcemu finále, ktoré však namiesto predpokladanej smrtonosnej deštrukcie napokon prinesie mimoriadne prospešný detoxikačný záver.
Vtipom proti prázdnym hlavám
John Boyne sa tu skutočne s ničím príliš nebabre. V prvom rade disponuje mimoriadne citlivým postrehom, ktorý mu v skoncentrovanej forme pomáha bez obalu ironizovať súčasnú pandémiu neriedenej hlúposti. Táto s horlivou asistenciou lepkavej digitálnej pavučiny už natrvalo lapila hádam celý svet. On sám však akoby týmto hypnoticky zvodným trendom kozmopolitného idiotizmu statočne odolával. Spoľahlivý liek si očividne starostlivo namiešal z medikamentov starej dobrej satiry, absurdného nadsadenia, trpkého, mrzko poklesnutého i čierneho humoru. Hotový preparát po aplikácii chutí ako skutočne horká groteska, bublajúca komickými „streštenosťami“ a dynamicky plynúcimi uletenými dialógmi, takže minimálne na príjemné rozvibrovanie bránice isto príde.
John Boyne si skvele uťahuje z falošnej nablýskanosti mediálneho prostredia, instantných životov unudeného ľudského planktónu, silene sa dožadujúceho dvoch minút pochybnej (digitálnej a nereálnej) pozornosti, konzumného umenia či vyprázdnenosti šľachetných ideí, ktoré nerozumným narábaním zdegradovali hádam až do podoby vlastného myšlienkového protipólu. Žiaľ, to je napriek jasne parodizujúcemu zveličovaniu a limonádkovej atmosfére naozaj desivé zistenie. Je vhodné sa pri tom pozastaviť a zamyslieť sa, lebo hoci John Boyne prináša veselé čítanie, pár dĺžok pod povrchom zreteľne badať zlovestné vrčanie existenciálnej úzkosti masívne požierajúcej ľudské individuality naprieč generáciami.
John Boyne: Komnata ozvien
Slovart, 2022 (edícia MM)
Preklad: Otto Havrila
424 strán