Paulína Š. Čuhová
20.3.2018
Krajinný román získal prestížnu Lipskú knižnú cenu
Minulý týždeň sa v Lipsku niesol v znamení čítačiek, prezentácií beletrie, poézie, prekladov, odborných publikácií, pódiových rozhovorov, diskusných fór, výstav a filmových večerov. Každý rok býva centrom záujmu prestížneho Lipského knižného veľtrhu jedna krajina – tento rok to bolo Rumunsko s mottom Romania. Zoom. Rumunsko malo možnosť predstaviť svoju pestrú kultúrno-literárnu scénu na viac než 50 podujatiach, v rámci ktorých sa podarilo prezentovať tie najzaujímavejšie a najúspešnejšie diela rumunskej literatúry, ako aj takmer 40 celkom čerstvých prekladov. K vrcholom programu patrili Romanian Film Days a hudobno-literárna performancia nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Herty Müller a hudobníčky Adei Milea.
15. 3. 2018 udelila porota renomovanú Lipskú knižnú cenu za rok 2018 prekladateľke a spisovateľke Esther Kinsky (1956) za román „Hain. Geländeroman“ (Hain. Krajinný román, 2018, Suhrkamp)
Esther Kinsky rozpráva o troch talianskych cestách prostredníctvom ženskej rozprávačky. Nie sú to však turisticky známe chodníčky, ale tie celkom neznáme, periférne. Jej vnímanie a následné detailné rozprávanie je meditatívne, reflexívne a smutné, pričom pôsobí úplne tichučko, až nadzmyslovo. Čítanie tejto knihy si vyžaduje pomalosť, ktorá dnes patrí medzi jednu z najväčších vzácností. Vyžaduje si zároveň trpezlivosť, lebo inak čitatelia nezachytia detail a jeho nuansy.
Témou knihy však nie je samotné cestovanie, ale prekonávanie smútku a hľadanie útechy, pretože tú možno nájsť len vtedy, keď sa človek zriekne nečinnosti a opäť sa naučí vnímať a pomenúvať. V krátkych kapitolách rozprávačka hovorí o smútku a troch miestach v Taliansku, pričom jej rozprávanie sa zameriava predovšetkým na krajinu, prírodu - ich danosti a možnosti, každodennosť obyvateľov, aby svoj život v cudzine nejako a o niečo ukotvila.
Dva mesiace po smrti milovaného partnera sa bezmenná hrdinka (alter ego spisovateľky, ktorá tiež stratila manžela) vydáva uprostred zimy na svoju vlastnú „taliansku cestu“ - do Olevano Romana, malého mestečka v kopcoch severovýchodne od Ríma alebo do Valli di Comacchio, lagúny v delte rieky Pád, vodného sveta ovládaného spolovice vtáctvom a spolovice vzdorujúcou ornou pôdou. Pomedzi objavovania krajiny v horách a v nížine vráti tretia cesta rozprávačku späť do detstva. Ako fragmentárne filmové sekvencie sa vynárajú spomienky na množstvo ciest Talianskom v sedemdesiatych rokoch, v ktorých dominuje postava otca.
Rozprávačkine reálne výpravy po talianskej krajine v prítomnosti sa tak stávajú zároveň aj subtílnou cestou po vnútornom teréne, spracúvaním bolesti precíznym a veľmi citlivým pohľadom.
Paulína Š. Čuhová
