Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Kráľovstvo naše každodenné

Emmanuel Carrère sa napísaním tejto knihy podujal na husársky kúsok a musím povedať, že sa mu to vyplatilo. Čítať o časti dejín, v ktorej sa rané kresťanstvo na úrovni sekty vyformovalo v náboženstvo definujúce cirkev na nasledujúcich devätnásť storočí, a to očami agnostika s podrezaným jazykom, je spracovanie nielen lákavé, ale do istej miery aj trúfalé.

Náboženstvo ako sci-fi?
Aj keď nerád pri opise dojmov používam slovo zaujímavý, túto knihu to však naozaj vystihuje. Označiť ju druhovo sa nedá úplne jednoznačne a je to hádam aj zbytočné, no ak by som ju mal typovo priblížiť, má prvky autobiografie, historickej faktografie a najmä filozoficko-esejisticko-historickej fikcie. Veľmi ma bavili autorove alternatívne a špekulatívne interpretácie, ku ktorým sa nadmieru priznáva. Téma náboženstva sa mu v mnohom javí ako abstraktné fantasy a náboženské výjavy ako mytológia alebo sci-fi. (Opätovne poukazoval na podobnosti v tvorbe svojho obľúbeného sci-fi autora Philipa K. Dicka.)

Ako sa to všetko začalo
Hneď v úvodnej časti sa Carrère svojím typickým odzbrojujúcim priamym jazykom prihovára čitateľovi a predostiera svoj zámer pri napísaní tohto diela. Odhaľuje v nej svoju skúsenosť s vierou v čase, keď sa sám na niekoľko rokov stal dočasným a značne (pre)motivovaným kresťanom. Reprodukuje svoje staré zápisky a listy. (Neobišlo sa to bez opakovaného zdôrazňovania, že už veriaci nie je, čo pôsobilo trochu ospravedlňujúco.) Napokon sa po svojom opätovnom obrátení k raciu a skepticizmu začal zaoberať otázkou, čo je za fascináciou týmto náboženstvom a o aké prisľúbené Kráľovstvo tu vlastne ide.

Skutky apoštolov
Ďalšie časti knihy sú venované osobnosti Ježiša a obsiahlemu sledovaniu krokov Pavla a Lukáša od 50. roku prvého storočia nášho letopočtu. Nechýbajú v nich citácie a výklady evanjelií, no zavše sú sprevádzané prehodnocovaním autora, čo je aj dobre, lebo výpravy do minulosti tak vďaka nej nie sú ťažkopádnym náboženským turizmom, ale hĺbavým pátraním. Hľadanie Kráľovstva medzi reálne možným a nemožným tak bolo fascinujúce, analyticky podnetné, miestami vtipné, ale aj trochu vyčerpávajúce.

A ako to s tým záhadným Kráľovstvom je? Odpoveď môžete vyčítať v knihe a možno vám napovie jeden prerozprávaný minipríbeh citovaný v knihe:

„Jeden indický mudrc rozpráva o sansáre a nirváne. Sansára je svet zložený zo zmien, túžob a súžení, v ktorom žijeme. Nirvána je svet, ktorý dosahuje prebudený: oslobodenie, blaženosť. Indický mudrc však hovorí, že ‚kto robí rozdiely medzi sansárou a nirvánou, nachádza sa v sansáre. Ten, kto ich už nerobí, je v nirváne.‘ Myslím, že s Kráľovstvom je to rovnaké.“


Carrèrerov nezameniteľný štýl v Kráľovstve sprostredkovala sviežim prekladom Kristína Svrčková. Z tvorby autora môžete taktiež okúsiť knihu Limonov (v dostupnom preklade Igora Navrátila), o kontroverznom ruskom spisovateľovi, básnikovi, publicistovi, disidentovi a politikovi Eduardovi Limonovi. Aj tento biograficky ladený román vydalo vydavateľstvo Absynt v prenikavej edícii 100%.

Zobraziť diskusiu (0)

Kráľovstvo

Kráľovstvo

Carrére Emmanuel

Hlavné postavy tohto románu dôverne poznáte. Ježiš Kristus, napríklad. Alebo apoštol Pavol. Či svätý Lukáš. Kráľovstvo Emmanuela Carrera je výnimočná kniha, v ktorej sa prelína autorov intímny príbeh nájdenej i stratenej viery v Boha s raným vekom kresťanstva. Na túto knihu len tak ľahko nezabudnete.

Kúpiť za 22,41 €

Podobný obsah

Ako milovať svoju dcéru

Recenzie

Ako milovať svoju dcéru

Od narodenia som dcérou svojej matky a časom som sa stala matkou dcéry. Viem, aké je to byť tou, ktorú mama neustále sleduje, a zároveň tou, ktorá nepretržite striehne na kroky svojho dieťaťa. Poznám túžbu byť vlastnená a vlastniť, byť napadnutá pocitom akejsi dlžoby a znepokojivého stavu, že ten pohľad už viac neznesiem. A pritom sa často dívam rovnako. Očakávam, predpokladám a chránim. Nevedome, ale predsa tlačím svoju dcéru do kútov, kde si myslím, že je to pre ňu dobré. Kolíšem si dcéru spôsobom, ktorý považujem za najvhodnejší. Do istej miery je to vítané, priam potrebné. Dokedy to však je?

Na smrť nemusíme byť sami

Recenzie

Na smrť nemusíme byť sami

Patrí medzi čestné povinnosti povzdychnúť si, ako sa všetci vospolok (a zahltení trápnosťami) vyhýbame téme odchádzania zo života. No nakoniec je minimum tých, ktorí sa do tohto terénu s odvahou, empatiou i pokorou vyberú.

Ženy u oltáře?

Recenzie

Ženy u oltáře?

Situácia a postavenie žien v kresťanstve a v katolíckej cirkvi sa do spoločenských dialógov dostáva pravidelne už do čias raného kresťanstva. Cirkevní otcovia i teológovia sa zaoberajú rolou ženy najmä v cirkvi intenzívne už od prelomu 4. a 5. storočia. Otázky sa týkajú najmä svätenia žien a ich možnosti slúžiť pri oltári a viesť službu eucharistie.