Jedny sa prostredníctvom svojho štátneho a bezpečnostného aparátu usilovali znemožniť vydanie Pasternakovho románu a zamerali sa na jeho milenku a iné jemu blízke osoby. Zrod rukopisu sa totiž datuje po Stalinovej smrti, v období tzv. politického odmäku. Druhá superveľmoc videla v prozaickom diele ideologickú protisovietsku zbraň, a venovala neobmedzené spravodajské prostriedky na jej použitie.

Štruktúra románu Lary Prescott (otec autorky ju pomenoval podľa hlavnej hrdinky Pasternakovho románu) je vo forme dvojitého rozprávania deja. Jedna časť sa odohráva na Západe, prevažne v centrále CIA, a druhá na Východe okolo Borisa Pasternka a s ním súvisiacim prostredím, osobami a ich osudmi.

Je to fascinujúce rozprávanie najmä pre tých, ktorí nemali možnosť osobne pozorovať absurditu studenej vojny, ktorá zreteľne vyčnieva z románového rozprávania. Ide o osud románu, ktorý Sovieti nevydali z ideologických dôvodov, aby neurobili zadosťučinenie Američanom a Američania urobili všetko preto, aby ním kompromitovali sovietsku moc.

Lara Prescott podpísala na tuto knihu v roku 2018 sedemcifernú zmluvu na knihu s newyorským vydavateľom Alfred A. Knopf. Po viac ako ročnom editorskom spracovávaní rukopis v USA vydali so zmeneným názvom Tajomstvá, ktoré sme si strážili (The Secrets We Kept). Hneď jej prisľúbili preklad knihy do 29 jazykov a zabezpečili aj kontrakt na filmové spracovanie. Tento román vychádza v slovenskom preklade Otakara Kořínka ako aj v českom preklade Martiny Neradovej (Nikdy jsme nebyli) vo vydavateľstve Slovart.

Lara Prescott čerpala podklady pre románové spracovanie udalostí okolo Pasternakovej knihy Doktor Živago z viacerých prameňov v Spojených štátoch a aj v postsovietskom Rusku. Jej najdôležitejším zdrojom informácií bola publikácia literatúry faktu, ktorá vyšla v New Yorku v júni 2014 vo vydavateľstve Pantheon Books pod názvom Aféra Živago: Kremeľ, CIA a bitka o zakázanú knihu (The Zhivago Affair: The Kremlin, the CIA and the Battle over a Forbidden Book). Autori Peter Finn a Petra Couve podali faktami nabitú výpoveď o udalostiach spred vyše polstoročia, keď ruský básnik a spisovateľ Boris Pasternak (syn ruského postimpresionistického maliara Leonida Pasternaka) napísal Živaga, román, ktorý časovo siahal od začiatku dvadsiateho storočia až po druhú svetovú vojnu.

A práve táto kniha sa stala predmetom jednej z najväčších ideologických bitiek studenej vojny. Bitka sa začala v januári 1958, keď British Intelligence Service doručila do centra Ústrednej spravodajskej služby CIA v Langley balíček, ktorý obsahoval dva zvitky filmov s nafotenými stranami Pasternakovho románu Doktor Živago v ruštine. Briti vedeli, že rukopis neprešiel sovietskou cenzúrou, Kremeľ sa totiž obával, že by upozornil na nedostatky straníckej ideológie. A tak získanú fotokópiu Pasternakovho rukopisu podhodili CIA na posúdenie, či by ju nevedeli využiť na kontrapropagandu. Protisovietske oddelenie CIA okamžite zabralo, s čím Briti, ako vždy, rátali. Američania videli v publikácii dôležitú zbraň v kultúrnej politike studenej vojny.

Vedenie CIA dostalo od Bieleho domu zelenú a Ústredná spravodajská služba poverila celou akciou horlivého križiaka studenej vojny Franka Wisnera, ktorý mal už za sebou celý rad podvratných akcií na Blízkom východe a v južnej Amerike. Biely dom si kládol jedinú podmienku: v celej akcii nesmela byť viditeľná americká ruka.

Frank Wisner sa okamžite obrátil na spriatelenú holandskú službu BVD a s jej pomocou vydali v ruskom jazyku vo vydavateľstve Houton v Haagu asi tisíc výtlačkov Doktora Živaga. Najväčšiu časť nákladu vyexpedovali na prvú povojnovú svetovú výstavu do Bruselu, kde po rusky hovoriace pracovníčky CIA (hrdinky knihy Lary Prescott) vo Vatikánskom výstavnom centre kontaktovali sovietskych návštevníkov a dávali im bezplatne výtlačky Pasternakovho románu. CIA vedela, že sovietska vláda vyslala na túto výstavu veľmi početnú skupinu návštevníkov - Belgická vláda udelila v tejto súvislosti víza 16 000 sovietskym občanom. Sovieti totiž prišli na expozíciu s vlastnou propagandou – so Sputnikom, ktorý vyslali rok predtým na obežnú dráhu zemegule.

Akcia sa čiastočne podarila. Do bývalého Sovietskeho zväzu sa dostalo niekoľko výtlačkov Doktora Živaga. CIA si uvedomila, že náklad 1000 výtlačkov bol veľmi malý na najväčšiu krajinu sveta a tiež, že cez železnú oponu bolo komplikované prepašovať knihy veľkého rozmeru. A tak skupina okolo Franka Wisnera prišla s novým nápadom – vytlačiť 9000-vý náklad miniaturného Doktora Živaga. Takmer celý náklad potom vrhla na Svetový festival mládeže vo Viedni v roku 1959 a doslova ho obsypala Doktorom Živagom v čiernej väzbe. Návštevníci mohli nájsť túto publikáciu v konferenčných miestnostiach, na sedadlách autobusov prevážajúcich účastníkov festivalu a dokonca aj na verejných záchodoch. CIA neskôr takto distribuovala tiež Orwellov 1984, Bulgakovho Majstra a Margarétu a iné, vo východnom bloku vtedy nepublikovateľné knihy.

CIA narazila pri publikovaní Doktora Živaga na legálne problémy s copyrightom. Ten totiž vlastnil taliansky milionár, ľavicový vydavateľ Giangiacomo Feltrinelli, ktorému rukopis románu Pasternak zaslal zo spisovateľskej kolónie v Peredelkine. Britská tajná služba tento rukopis ofotografovala a poslala do Langley, odkiaľ sa odvíjal celý dej tejto dnes už pre nás priam komickej propagandistickej histórie. V roku 1958 Švédska kráľovská akadémia udelila Pasternakovi Nobelovu cenu za literatúru. Autor sa jej nakoniec vzdal a vyjadril sa, že veľa ráz oľutoval, že rukopis svojej knihy vydal z rúk. Boris Pasternak nebol disidentom ako Sacharov či Solženicyn. Bol predovšetkým ruským básnikom, telom i dušou. Zomrel o dva roky neskôr v roku 1960. Jeho neviditeľný vydavateľ Frank Wisner začal trpieť vážnymi psychickými poruchami, odišiel zo CIA do penzie a v roku 1965 sa zastrelil brokovnicou do hlavy. V tom istom roku natočili film Doktor Živago s Omarom Šarifom a Geraldinou Chaplinovou.

Americká autorka Lara Prescott skončila postgraduálne štúdium v Michenerovom centre pre spisovateľov na University of Texas v Austine. Bakalárske štúdium ukončila na American University vo Washingtone, D.C. Jej poviedky uverejnili v časopissoch The Southerne Review, Crazyhorse, Day One a Tin House Flash Fridays. V roku 2016 dostala cenu časopisu Crazyhorse (Charleston, Južná Karolína) za prvú kapitolu jej literárneho spracovania udalostí okolo románu Doktor Živago. Táto kniha je jej prvotinou. Jej úspech – ako hovoria sami Američania je ...too good to be true..., akoby ho opäť nejaká neviditeľná ruka navigovala v literárnom a filmovom svete. Autorka žije a tvorí v hlavnom meste Texasu – Austine.

Slovart 2019

Nikdy sme tu neboli

Lara Prescott

Preklad: Otakar Kořínek

Zobraziť diskusiu (0)