Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Lazarovy ženy

Nešťastné osudy boľavých ľudí z boľavej zeme. Možno až takto lakonicky by sa dala zhrnúť obsahová náplň bravúrneho románu Lazarovy ženy od ruskej autorky Mariny Stepnovovej. Veľkolepá rodinná sága tiahnuca sa od konca devätnásteho storočia až po deväťdesiate roky storočia minulého totiž útočí tak nehoráznou silou, že i pomerne zdatný znalec ruskej tvorby (to ako ja) len nechápavo krúti hlavou.

Stepnovová vo svojej v poradí druhej knihe rozvíja príbeh niekoľkých generácií žien, ktorých životná púť sa pretína v jednom spoločnom bode. Tým je muž menom Lazar Lindt. Záhadná existencia. Človek odnikiaľ. Najdúch, vyvrhnutý besom revolúcie rovno pred dvere moskovskej štátnej univerzity, netúžiaci po inom než po štúdiu. Zainteresovaní v ňom čoskoro objavia nie „obyčajného“, ale absolútneho génia na poli fyziky a matematiky. Lindtova sláva začína strmhlavo stúpať a jeho hviezda sa jagá farbou najjagavejšou: červenou žiarou lepších zajtrajškov, mieru, všeobecného blaha a rovnosti.

Z Lindta je kľúčový strojca sovietskej vedy, čo ho stavia na roveň nedotknuteľných kremeľských bohov rozhodujúcich o živote a smrti poddaných obývajúcich šestinu planéty. Do jeho života však najzásadnejším spôsobom prehovorí niekoľko žien. Ich vzájomné vzťahy a konflikty spustia dramatické udalosti, ktorých ďalekosiahle následky poznačia mnohých blízkych i vzdialených (ne)zúčastnených.

Asi toto je základný pôdorys, na ktorom Stepnovová rozohráva skutočne grandióznu spoločenskú fresku, idúc hádam až k samotnej podstate človeka ovládaného pohnútkami ústiacimi do tých najväčších dejinných kataklyziem dvadsiateho storočia. Autorke sa v prvom rade výborne podaril až magicky uhrančivý príbeh nepostrádajúci typicky košatú stavbu, nečakané zvraty a nepredvídateľné odbočky. Doň je vtesnané značné množstvo silných, plnokrvných postáv, z ktorých žiadna nie je jednoznačná, plochá či zidealizovaná. Každý (anti)hrdina je vykreslený v reálnom svetle tak veľmi, ako sa len dá. S príslovečnou psychologickou precíznosťou sú všetci až nepríjemne ozajstní, lebo Marina Stepnovová vidí až na dno utrápenej ruskej duše stíhanej jednou obludnou katastrofou za druhou.

K spracovávaným témam autorka pristupuje naozaj obšírne, s priam fenomenálnou jazykovou vynaliezavosťou, kde sa nájde veľa priestoru pre trpký sarkazmus, pichľavú iróniu aj cynický humor. Rovnakým dielom je však zastúpená aj ohromná ľudskosť, čistý humanizmus a nezištná dobrota, ktorá sa objavuje v tak nečakaných a brutálnych podmienkach, že to jednému rozhodí nervy na mikročastice. Stepnovová narába prirodzene a bez lacného vydierania s tak veľkým emocionálnym spektrom, že zdržať sa dojatia celkom dobre nejde.

Najpodstatnejšie je, že jednotlivé prvky spolu funkčne hrajú a výsledný dejový veľtok je prakticky nezastaviteľný. Presne v duchu najfajnovejšej ruskej klasiky (sú tu badateľní Tolstoj s Nabokovom), si jednoducho vystúpite až na konci.

Je v tom zachytený veľký kus histórie a politiky bytostným spôsobom ovplyvňujúcej život (miliónov) jednotlivcov. Je tu nízke i vysoké. Je tu veľa paradoxov nachádzajúcich krásu v šedivej obyčajnosti aj ošklivosť vo vznešenosti vedy či umenia. Je to silný exkurz do nevyspytateľného, v každom prípade však na všetky pády ťažko skúšaného ľudského charakteru. Raz darmo, ruská tvorba je svojský úkaz, ktorý neprestáva fascinovať.

"Jak úžasný je svět, kde má dokonce i Bůh svou babičku a kde si člověk může té babičce postěžovat nejen na rozbité koleno, ale i na rozbité srdce."


Marina Stěpnova: Lazarovy ženy

Vydal: Ikar 2015

Preklad: Kateřina Kyslíková

336 strán





Zobraziť diskusiu (0)

Lazarovy ženy

Lazarovy ženy

Marina Stepanovová

Lazar Lindt je člověk bez minulosti. Po skončení první světové války se zjevuje na prahu moskevské státní univerzity s touhou studovat, matematik Sergej Alexandrovič Čaldonov v něm však rozpozná geniální talent, nabídne mu místo přednášejícího a mladíka se ujímá.

Kúpiť za 15,58 €

Podobný obsah

Chrám divů

Recenzie

Chrám divů

Debut hoden zvýšenej pozornosti. Hoci značne oneskorene, ale o to radšej to tvrdím o výbornom románe s názvom Chrám divů od americkej spisovateľky Leslie Parry. Skvelá vec, ktorá sa mi z rôznych dôvodov mimoriadne vytrvalo vyhýbala, vyšla v českom Odeone v rámci známej edície Světová knihovna vo vydarenom preklade od Evy Dobrovolnej.

Čo okom nevidíš alebo Magický príbeh o snoch, ktoré sa plnia

Recenzie

Čo okom nevidíš alebo Magický príbeh o snoch, ktoré sa plnia

V poslednom období sú na vzostupe knihy žánrovo radené pod magický realizmus. Hoci sa dávnejšie spopularizoval najmä v oblasti Latinskej Ameriky, v súčasnosti sa vyvíja aj na európskom kontinente. Mariana Leky je nemecká spisovateľka a dielo Čo okom nevidíš bolo preložené do niekoľkých jazykov. O slovenský preklad sa postaral Andrej Zahorák.

Svojráz Petrovovie chrípky

Recenzie

Svojráz Petrovovie chrípky

Svojrázny samorast usídlený v Jekaterinburgu (Sverdlovsku) na Urale, ku ktorému je v súčasnej(šej) ruskej tvorbe vcelku náročné nájsť rovnocenné autorské garde. To je básnik a prozaik Alexej Salnikov, ktorý dlho pôsobil ako dobre utajený tip známy akurát v zasvätených kruhoch literárnych nadšencov. Výrazný prelom, ktorý z autora urobil skutočnú mediálnu hviezdu, nastal po uverejnení románu s názvom U Petrovových řádí chřipka, čím sa minimálne doma Salnikov dostal na roveň skutočne veľkých mien. Ide o materiál natoľko zaujímavý, že sa najprv dočkal dramatizácie, až po ňom napokon siahol a do filmovej podoby ho pretavil slávny disidentský režisér Kirill Serebrennikov.