Med a blen
Tahar Ben Jelloun je vskutku veľké meno. Poprednému predstaviteľovi maghribskej literatúry, zahŕňajúcej pôvodom arabskú autorskú obec píšucu po francúzsky, sa významné ocenenia naozaj nevyhýbajú. Je nutné podotknúť, že zaslúžene, lebo jeho tvorba má ohromný potenciál silne zasiahnuť široké spektrum čitateľstva z najrôznejších kultúrnych prostredí. Toto tvrdenie si môžeme aktuálne overiť s autorovou čerstvou novinkou nazvanou Med a blen, ktorá u nás vyšla vo vydavateľstve Lindeni v podarenom preklade Igora Navrátila.
Razantný, priam až radikálne zvolený titul, obsahujúci dve substancie, vyvolávajúce absolútne protichodné stavy, nás môže upozorniť, že najskôr nepôjde o čítanie z radu relaxačných, a skutočne to tak je.
Text vznikol na základe skutočných udalostí. Spracúva príbeh marockej rodiny hlboko poznačenej (vonkajším) násilným činom, ktorý ju paralyzoval, rozleptal a v konečnom dôsledku načisto zničil. Rozprávania sa ujme viacero hlasov. Každý z nich predostrie svoj napospol neveľmi šťastný kúsok príbehovej mozaiky. Celú pravdu v jej desivej komplexnosti napokon spoznáme len my ako nezúčastnení pozorovatelia.
Ide o celkom obyčajnú marockú rodinu so svojimi malými problémikmi, ktorých dlhodobé neriešenie či vyložené ignorovanie sa pomaly vŕši a vŕši. Situácia sa však dramaticky zmení až po tragédii (jej pravú príčinu zúčastnení spočiatku, resp. dlhšie obdobie vôbec netušia), ktorá všetko razom vyhrotí a následne daných rodinných členov zas nejakým spôsobom ovplyvní. V prvom rade však všetkých uvrhne do už v podstate nezvratného odcudzenia. Toto malé súkromné peklo Jellounovi poslúži, okrem brilantného zachytenia vnútorných svetov jednotlivých aktérov, i k výborne zvládnutému sociálnemu rezu naprieč Marokom.
Presvedčivo dokazuje, že elementárne nešťastia a veľké spoločenské problémy spolu súvisia. Sú akoby sfúzované a takpovediac vzájomne vyživované. Jelloun tak britko postrehne celé spektrum patológií bujnejúcich a metastázujúcich (žiaľ, nielen) v marockej každodennosti. Výrazná sociálna nerovnosť, rôzne podoby chudoby a z nich vychádzajúca korupcia, ktorej hnilobný smrad badať totálne všade. Rodové rozdiely umocnené tuhým náboženským dogmatizmom skrytým za tradíciu či zaužívaný zvyk, čo sústavne plodí prežívajúce nezmyselné mýty, bludy a predsudky. Z toho zrodená diskriminácia, zneužívanie či xenofóbia a mnohé ďalšie ťažkosti sú len ďalšou nadstavbou nekonečného sledu existenčných negatív. Že v takomto jedovatom prostredí nadobudne pocit neohroziteľnej beztrestnosti a z tejto pozície kompletne zdemoluje cudzí (mladý) život, je potom len akési logické zakončenie načrtnutej katastrofálnej situácie.
Na priblíženie tohto vážneho stavu vecí Jellounovi postačí vcelku jednoduchý jazyk. Prostý rukopis bez nadbytočností pristupujúci priamo k podstate problému. Nadýchane ľahkým perom na zložitú tematiku, žiada sa povedať. Zdanlivo to vyzerá na nevhodne zvolenú kombináciu, ale opak je pravdou. Jellounov akademickosťou nezošnurovaný štýl má svoje elegantné čaro napríklad aj preto, že je mimoriadne priepustný a zároveň pevný, nesploštený a nezriedený. To znamená zhruba toľko, že i pri voľnejšej čitateľskej pozornosti dokážeme preniknúť hlboko k jednotlivým ideovým koreňom tejto komplikovanej problematiky.
Je zjavné, že Tahar Ben Jelloun vôbec neskrýva rozhorčenie nad týmto stavom vecí. Jeho čitateľsky príťažlivá, úderná novinka by v tomto smere mohla (a mala!) naštartovať potrebnú a kritickú debatu s jasným volaním po spravodlivej spoločenskej zmene.
Tahar Ben Jelloun: Med a blen
Lindeni, 2022
Preklad: Igor Navrátil
232 strán