Podvečer 9. 10. 2017 udelila porota toto významné ocenenie (v hodnote 25 000 Eur) Robertovi Menassemu za román Hlavné mesto, ktorý bol na zozname bestsellerov už pred nominovaním na ocenenie, čo sa často nestáva. Skôr prevláda tendencia stať sa bestsellerom po udelení ceny. Jedným z dôvodov, prečo bol tento román ocenený bol aj fakt, že Hlavné mesto" je mnohovrstvový text, ktorý majstrovsky pretkáva existenciálne otázky súkromného a politického, minulého a prítomného, významného a bezvýznamného, tragického a komického. So zručnosťou dramaturga sa Menasse ľahučko prehrabáva v tých najhlbších vrstvách sveta, ktorý nazývame naším.

Dejiskom Menasseho knihy je Brusel. Nie však historický, vábivý, kultúrny, ale Brusel Európskej únie s jej nekonečnou byrokraciou - ten je aj mestom osamelých duší, vykorenených ľudí, ktorí fungujú len ako zástupcovia jednotlivých štátov Európskej únie. Mesto, do ktorého sa sám Robert Menasse na štyri roky presťahoval a rešeršoval. Brusel si Menasse nezvolil náhodou, je totiž známym stúpencom supranacionálnej Európy a touto témou sa zaoberal vo viacerých svojich esejach či knihách.

Východiskovým bodom románu je oslava päťdesiateho výročia Európskej komisie a hlavný organizátor vyberie pre tento „jubileé project“ ako ústredný motív Osvienčim. A tak sa okolo príprav začína odvíjať rafinovane vystavaný príbeh, v ktorom autor nič nenecháva na náhodu. Menasse zaujímavo narába s postavami, hlavnou postavou románu sú totiž všetky postavy a v procese čítania možno odhaliť celú sieť biografických okolností – fádny rakúsky EU úradník Martin Susman natrafí na grécko-cyperskú kariéristku Feniu Xenopoulos, ktorá má na muške prešpekulovaného Nemca Kaia-Uweho-Friggeho, v pozadí ťahá za nitky šéf kabinetu Romolo Strozzi, ktorého korene siahajú až k starej talianskej šľachte. Nacionalistické bremená Rady EU však napokon oslava neunesie, Češi proti Nemcom, Briti proti Francúzom a Poliaci proti všetkým. Menasse však nechá vstúpiť do hry ešte niekoľko ďalších postáv: v bruselskom domove dôchodcov na smrť čakajúceho bývalého učiteľa Davida de Vrienda, ktorý unikol Osvienčimu a ktorého ako odbojára zradili a ktorý by opäť takmer skončil v koncentračnom tábore, keby v poslednej sekunde nevyskočil z vlaku do Osvienčimu, viedeňského starnúceho profesora ekonómie Erharta – syna presvedčeného nacistu, ktorý na konferencii o dušu spasenú rozpráva o tom, že by malo existovať len jedno jediné európske hlavné mesto – Osvienčim.

Literárna kritika vidí v Hlavnom meste množstvo paralel s Musilovým Mužom bez vlastností (Der Mann ohne Eigenschaften, 1930, 1943) a to nielen preto, že toto Musilovo dielo je obľúbenou knihou prezidenta komisie, ale aj preto, že v projekte päťdesiateho výročia osláv sa odráža slávna musilovská „paralelná akcia“ k prípravám osláv sedemdesiateho výročia vlády cisára Františka Jozefa I., okolo ktorej sa točí celý ensamble postáv, ktoré sa viac-menej podieľajú na ich organizácii. Oba romány rozprávajú o snoch a ilúziách, len s rozdielom, že Musil napísal nekrológ monarchie a Menasse sám uvádza, že i napriek brexitu, nie je ešte nič stratené.

Paulína Š. Čuhová

foto: Rafaela Proell, Wikimedia commons

Zobraziť diskusiu (0)