Eva Menasse (1970) a jej najnovšia kniha pozostávajúca z ôsmych poviedok Tiere für Fortgeschrittene (Zvieratá pre pokročilých, 2017 Kiepenheuer&Witsch) opäť presvedčili, aká je Menasse precízna a brilantná pozorovateľka. V poviedkach ju zaujímajú každodenné problémy a celkom normálni hrdinovia, o ktorých rozpráva pozorne, takmer novinárskym jazykom: o mužovi, ktorý sa pokúša utajiť demenciu svojej manželky, o matke, ktorá nezvládne správať sa politicky korektne k moslimským spolužiakom svojej dcéry. Nevera, nuda, komplikované rodinné situácie, závislosti – všetky tieto „banality“ života dôkladne rozpitváva, až majú čitatelia pocit, že sú sami uprostred príbehu alebo že sú im hlavný protagonista/protagonistka tak dôverne známi. Každú poviedku uvádza autorka prostredníctvom krátkej správy zo sveta zvierat, nie je to však žiadne stredoveké beštiárium. Motýle, ktoré sadajú na hlavu krokodílom, aby im vysali slané krokodílie slzy? Ovce, ktoré sú chované tak, aby vlnu zhadzovali samé? Kačky, ktoré z bezpečnostných dôvodov spia iba polovičkou mozgu? Ježkovia, ktorí uviaznu v zmrzlinových pohároch? Nie, väčšinou nejde o skutočné správy zo života zvierat, ale o ľudí samotných, o ľudí, ktorí trčia v čudných konšteláciách, nešťastní, zmätení a neistí.

Na shortliste sa ocitla ďalšia zaujímavá autorka - Brigitta Falkner (1959) s románom Strategien der Wirtsfindung (Stratégie skototaxie, 2017 Matthes & Seitz). Stratégie skototaxie sú úžasné a strašné zároveň – perfídna maškaráda, zavádzanie nepriateľa, a je úplne jedno, či sú to dravé zvieratká alebo nevinné larvy, či sú to kliešte, roztoče alebo mäsožravé rastliny. Všetky ovládajú kamufláž a mimikry tak fantastickým spôsobom, že sa zdá, že si do učebníc biológie odskočili z hororovej literatúry. Autorka a ilustrátorka Brigitta Falkner sa vo svojej správe o parazitoch týmto pozoruhodným organizmom priblížila spôsobom, v ktorom sa prírodoveda spája s komiksom. Podľa poroty predložila autorka týmto dielom svoj opus magnum, ktorý je zároveň výsledkom dlhoročného estetického úsilia, v ktorom sa jej podarilo v sebe samej prepojiť spisovateľku, ilustrátorku, grafičku a znalkyňu prírody. Kniha miestami nadobúda dokonca prvky thrilleru, využíva však slobodu, ktorú poskytuje komiks.

Aj nasledujúcou nominovanou je autorka: Olga Flor (1968) a román Klartraum ( Vedomé snívanie, 2017 Jung u. Jung). S láskou je to zakaždým to isté. Či predsa len nie? Mení sa, pretože tí, ktorí sa ľúbia, sa menia? A ako vyzerá láska dnes? Kde je za aktuálnych podmienok jej miesto? Medzi rodinou a kariérou, vo svete, ktorý vyzýva, núti vykresať zo všetkého maximum. Je láska v dnešnej ekonomizácii všetkého viac ako len objektom dohôd, rokovaní? Tak ako v prípade P. a A. , ktorí si vynútia malé veľké šťastie v jednej vášnivej afére, akoby išlo o boj na život a na smrť. Florovej kniha je o vášni, nie je však patetická, ale plná irónia a vtipu, bez štipky zlomyseľnosti.

Der Tag, an dem mein Großvater ein Held war (Deň, v ktorý bol môj starý otec hrdina, 2017 Deuticke-Verlag) je tenučký román Paulusa Hochgatterera (1961), v ktorom rozpráva o posledných vojnových dňoch v dolnorakúskej provincii z perspektívy trinásťročného traumatizovaného dievčaťa. Nelli si nedokáže na nič spomenúť, útočisko však nachádza v jednej sedliackej rodine. Jedného dňa sa však u nich na dvore zjaví ruský dezertér s fotkou z umeleckej zbierky Hermanna Göringa a sám je vynikajúci maliar. K sedliakom však prichádzajú aj dvaja nemeckí vojaci a všade je cítiť nebezpečenstvo. Hochgatterer šikovne prepája tri príbehy, aby sme prostredníctvom autorovho lakonického, skúpeho jazyka mohli zistiť, že vojna býva najhoršia na jej konci.

Ďalšou nomináciou bol Die Hauptstadt (Hlavné mesto) Roberta Menasseho, ktorého predstavovať netreba, o tom, ako možno zliterárniť byrokratický Brusel sme už písali v https://medziknihami.dennikn.sk/clanky/menasseho-roman-hlavne-mesto-ziskal-nemecku-kniznu-cenu-2017/.

V rámci Rakúskej knižnej ceny sa udeľuje aj cena za literárny debut. Na shortliste sa ocitli tri autorky. Prvou je v Sarajeve narodená prekladateľka Mascha Dabič (1981) a román Reibungsverluste (2017). Dabič rozpráva príbeh prekladateľky Nory, ktorá pracuje s migrantmi a utečencami, tí však nedokážu o traumách rozprávať v materčine. Ako potom Nora môže ich životný príbeh zachytiť do cudzojazyčného formulára? Druhou nominovanou sa stala Irene Diwiak (1991) s románom Liebwies (2017). Autorka príbeh situovala do malej horskej dedinky, kde obyvatelia ani len netušia, že bola prvá svetová vojna a už sa aj skončila. Sedliaci, dve sestry, jedna pekná a druhá nadaná a učiteľ hudby – horská idylka, ktorá však čoskoro idylkou prestane byť. Cenu za literárny debut si odniesla Nava Ebrahimi (1978) za román Sechzehn Wörter (2017) v ktorom autorka negýčovito píše o tom, čo sama dobre pozná – o tom, ako je to žiť medzi dvomi vlasťami a jazykmi – nemeckým Frankfurtom s jeho klubmi a coworkingom a Iránom, ktorý ľpie na tradíciách.

Paulína Š. Čuhová

Zobraziť diskusiu (Napíšte prvý komentár)