Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Minulosť nie je prístav banálnych spomienok

Maxim Biller určite nie je dobrým chlapcom, ktorého poslaním je plniť priania čitateľskej obce a verejnosti. Aj v tomto mnohovrstevnom rozprávaní dokazuje, že vie byť zlostný a zlomyseľný. Alebo v lepšom prípade nekonvenčný. V každom prípade svojou drzosťou odkrýva aj to, čo v súvislosti s emigráciou býva ignorované.

Biller nie je neškodný chlapec

Biller sa narodil v roku 1960 v Prahe do emigrantskej rusko-židovskej rodiny otca, profesionálneho sionistu, a matky spisovateľky. Štúdiá absolvoval v Hamburgu a Mníchove. Jeho podstatnou témou sa stala konfrontácia s novou vlasťou.

Svoju povesť konfliktného autora potvrdil pred dvadsiatimi rokmi, keď vydanie románu Esra malo dokonca súdnu dohru. Mnohí sa v jeho rozprávaní našli a vôbec sa im to neľúbilo. Biller je dôležitým predstaviteľom stredoeurópskej literárnej tradície cynizmu, ktorý miestami zmäkčuje melanchóliou.

V Mame Odese je niekoľko hladín. Prelínajú sa invenčným spôsobom a nedovolia čitateľovi nudiť sa. Konfrontuje sa s otcom, ktorý nebol práve prototypom vernosti. Ponúka ukážky matkiných poviedok. V nich je prirodzene prítomná Odesa a všetko, čo súvisí so stotožňovaním sa s novou vlasťou. Opisy sovietskej reality sa striedajú s nekompromisnými tónmi rozprávania o Nemecku. Biller odkrýva rodinnú históriu a hľadá zmysel návratov do minulosti. V nej sa dá pohodlne zabývať a ustrnúť alebo je súčasťou prítomnosti a svojimi dozvukmi dotvára to, čo sa práve deje.

Špeciálnym spôsobom práce s minulosťou je nápad postaviť v Odese pamätník Židom zmasakrovaným na mieste v roku 1941.

Na dlhej ťažkej ceste

Názov románu odkazuje na ukrajinsko-židovskú pieseň, populárnu predovšetkým v emigrantských kruhoch. V tomto prípade je názov absolútne príznačný: Biller sa snaží vyznať vo svojom vzťahu k matke. Aspoň tak ako vo vzťahu k svojmu rodisku.

Jeho rozprávanie je intímne až do blízkosti hranice, za ktorou by sa intimita zmenila na strašidelný exhibicionizmus.

„Stál jsem teď, téměř o padesát let později, před obrazy mé matky v Bieberstrasse a několik minut jsem na ně hleděl. Snažil jsem se zároveň vzpomenout na své ruské dětství nebo aspoň na pár okamžiků, vůní, pohledů. Ale nebylo tu nic, vůbec nic.“

Autor v závere cituje odkaz, ktorý mu zanechal v liste jeho arménsky dedo Jakov Kačmorian: A proto, můj malyš, se nikdy nenech svést ze své dlouhé a těžké cesty, kterou sám ještě neznáš.“

Aj v Mame Odese je zreteľné, že Maxim Biller je odhodlaný na neľahkej ceste vytrvať aj s rizikom, že odmeny sa nedočká. Literatúra nie je pre neho únikom, ale trýznivým aj nekompromisným spôsobom hľadania a nachádzania.


Maxim Biller: Mama Oděsa

Preklad: Petr Dvořáček

Maraton, 2025

Zobraziť diskusiu (0)

Mama Oděsa

Mama Oděsa

Biller Maxim

Mnohovrstevnatý příběh, v jehož centru stojí mladý spisovatel Miša, zachycuje pohnuté osudy jedné židovské rodiny, která se v sedmdesátých letech 20. století přestěhovala z Oděsy do Hamburku. Román umně propojuje různé časové roviny: Oděsu za druhé světové války včetně masakru oděských Židů v roce 1941, pozdně stalinské období, emigraci do Německa a vypravěčovu současnost, v níž se odráží zejména matčin stesk po rodné zemi.

Kúpiť za 14,76 €

Podobný obsah

Acheron Terezy D. Reichelové – jazykově strhující příběh o jedné postglobalizační hipísácké utopii

Recenzie

Acheron Terezy D. Reichelové – jazykově strhující příběh o jedné postglobalizační hipísácké utopii

Opravdu nedokážeme zorganizovat jiný svět, než ten nenažraně konzumní, neobnovitelně růstový, klimaticky neudržitelný a vztahově vysušený? Opravdu je globální ekonomika a politika to jediné, co nám zbývá? A co když za sto let budeme nad současnou společenskou impotencí jen soucitně kroutit hlavami?

O našich v Amerike

Recenzie

O našich v Amerike

Pozoruhodný debut. Tomáša Hudáka zvykneme vnímať najmä ako populárneho stand-up komika či britkého komentátora súčasného spoločensko-politického diania u nás i v zahraničí. Po novom iste radi prijmeme zistenie, že je očividne aj talentovaný spisovateľ. Vydarená prvotina s názvom Amerikáni, ktorú do sveta poslalo vydavateľstvo Marenčin PT, by nás o tom mala dostatočne pádne presvedčiť.

Mesto, aké svet potrebuje

Recenzie

Mesto, aké svet potrebuje

Opäť jedna „absyntovka“ prudko rozširujúca obzory. Nebyť nášho výborného vydavateľstva reportážnej literatúry, minimálne táto jedna pozoruhodná téma by ma zrejme celkom obišla. Reč je o knihe s názvom Auroville od poľskej reportérky a spisovateľky Katarzyny Boni. Absynt ju vydal v rámci konštantne silnej edície Prokletí reportéři a do češtiny ju preložil Michael Alexa.