Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Minulosť nie je prístav banálnych spomienok

Maxim Biller určite nie je dobrým chlapcom, ktorého poslaním je plniť priania čitateľskej obce a verejnosti. Aj v tomto mnohovrstevnom rozprávaní dokazuje, že vie byť zlostný a zlomyseľný. Alebo v lepšom prípade nekonvenčný. V každom prípade svojou drzosťou odkrýva aj to, čo v súvislosti s emigráciou býva ignorované.

Biller nie je neškodný chlapec

Biller sa narodil v roku 1960 v Prahe do emigrantskej rusko-židovskej rodiny otca, profesionálneho sionistu, a matky spisovateľky. Štúdiá absolvoval v Hamburgu a Mníchove. Jeho podstatnou témou sa stala konfrontácia s novou vlasťou.

Svoju povesť konfliktného autora potvrdil pred dvadsiatimi rokmi, keď vydanie románu Esra malo dokonca súdnu dohru. Mnohí sa v jeho rozprávaní našli a vôbec sa im to neľúbilo. Biller je dôležitým predstaviteľom stredoeurópskej literárnej tradície cynizmu, ktorý miestami zmäkčuje melanchóliou.

V Mame Odese je niekoľko hladín. Prelínajú sa invenčným spôsobom a nedovolia čitateľovi nudiť sa. Konfrontuje sa s otcom, ktorý nebol práve prototypom vernosti. Ponúka ukážky matkiných poviedok. V nich je prirodzene prítomná Odesa a všetko, čo súvisí so stotožňovaním sa s novou vlasťou. Opisy sovietskej reality sa striedajú s nekompromisnými tónmi rozprávania o Nemecku. Biller odkrýva rodinnú históriu a hľadá zmysel návratov do minulosti. V nej sa dá pohodlne zabývať a ustrnúť alebo je súčasťou prítomnosti a svojimi dozvukmi dotvára to, čo sa práve deje.

Špeciálnym spôsobom práce s minulosťou je nápad postaviť v Odese pamätník Židom zmasakrovaným na mieste v roku 1941.

Na dlhej ťažkej ceste

Názov románu odkazuje na ukrajinsko-židovskú pieseň, populárnu predovšetkým v emigrantských kruhoch. V tomto prípade je názov absolútne príznačný: Biller sa snaží vyznať vo svojom vzťahu k matke. Aspoň tak ako vo vzťahu k svojmu rodisku.

Jeho rozprávanie je intímne až do blízkosti hranice, za ktorou by sa intimita zmenila na strašidelný exhibicionizmus.

„Stál jsem teď, téměř o padesát let později, před obrazy mé matky v Bieberstrasse a několik minut jsem na ně hleděl. Snažil jsem se zároveň vzpomenout na své ruské dětství nebo aspoň na pár okamžiků, vůní, pohledů. Ale nebylo tu nic, vůbec nic.“

Autor v závere cituje odkaz, ktorý mu zanechal v liste jeho arménsky dedo Jakov Kačmorian: A proto, můj malyš, se nikdy nenech svést ze své dlouhé a těžké cesty, kterou sám ještě neznáš.“

Aj v Mame Odese je zreteľné, že Maxim Biller je odhodlaný na neľahkej ceste vytrvať aj s rizikom, že odmeny sa nedočká. Literatúra nie je pre neho únikom, ale trýznivým aj nekompromisným spôsobom hľadania a nachádzania.


Maxim Biller: Mama Oděsa

Preklad: Petr Dvořáček

Maraton, 2025

Zobraziť diskusiu (0)

Mama Oděsa

Mama Oděsa

Biller Maxim

Mnohovrstevnatý příběh, v jehož centru stojí mladý spisovatel Miša, zachycuje pohnuté osudy jedné židovské rodiny, která se v sedmdesátých letech 20. století přestěhovala z Oděsy do Hamburku. Román umně propojuje různé časové roviny: Oděsu za druhé světové války včetně masakru oděských Židů v roce 1941, pozdně stalinské období, emigraci do Německa a vypravěčovu současnost, v níž se odráží zejména matčin stesk po rodné zemi.

Kúpiť za 14,76 €

Podobný obsah

Víťazné mesto

Recenzie

Víťazné mesto

Britsko-indický spisovateľ Salman Rushdie, zaslúžilý moderný klasik stabilne patriaci ku kmeňovej základni mojich obľúbených autorov. Každú novinku teda vyhliadam s radosťou pri zvýšenej pozornosti. Rovnako tomu bolo aj v prípade ostatného prírastku s názvom Víťazné mesto. Do šperkovnice súčasnej svetovej tvorby – edície MM vydavateľstva Slovart – ho skvelým prekladom ešte stihol uložiť Otakar Kořínek.

Twainova klasika s otočenou optikou

Recenzie

Twainova klasika s otočenou optikou

Pustiť sa do takpovediac obrátenej verzie kultového príbehu Marka Twaina je odvaha. Hrozí, že celý nápad skončí fiaskom alebo nechcenou paródiou. Everettov James sa vydaril a akcent na ľudskú slobodu zaznieva rovnako intenzívne.

Mor a politika jedno sú?

Recenzie

Mor a politika jedno sú?

Hovoriť o histórii prostredníctvom fiktívnych príbehov je, zdá sa, viac než dobrý nápad. Skutočné, pevne dané dobové kontúry umne zaplnené podmanivo vyšľahanou náplňou fabulácie zvyknú pôsobiť prenosne a nadčasovo. Znamená to, že sa dajú ľahko pripodobniť napríklad k rôznym reálnym príbehom, hoci sa odohrávajú v celkom inom čase, bárs aj na opačnom konci sveta. Aby to však mohlo výborne fungovať, treba spĺňať jednu najzákladnejšiu podmienku: musíte sa volať Orhan Pamuk.