Vydávanie kníh o Nadácii rámcujú tri výročia. V roku 2020 vyšiel pri príležitosti stého výročia narodenia Isaaca Asimova prvý diel Nadácie, postupne sa pridali pokračovania Nadácia a impérium (2020) a Druhá Nadácia (2020). V súčasnosti zas uplynulo 30 rokov od spisovateľovho úmrtia a zároveň 40 rokov od vydania Nadácie na rozhraní, ktorú máme možnosť prečítať si v novom preklade. Celá séria patrí už medzi klasické diela vedeckej fantastiky, sám Asimov niesol titul veľmajster žánru (popri Robertovi A. Heinleinovi a Arthurovi C. Clarkovi), hoci sa neraz bránil tomu, aby bol známy len ako autor sci-fi. Jeho literárny záber bol monumentálny a okrem fantastiky sa preslávil aj ako autor učebníc z rôznych vedeckých oblastí. Asimov vyvoláva úžas nad tým, aké ohromné množstvo vedomostí dokáže jeden človek poňať a ako ich pretaviť do literatúry.

Ak sa bude čitateľovi Nadácie na rozhraní zdať, že mu dej niečo vzdialene pripomína, nebude sa mýliť, musí však siahnuť do hlbšej minulosti. Inšpiráciou na napísanie kníh bol pád rímskeho impéria, významnú stopu tu zanechala aj filozofia pozitivizmu. V jadre príbehu sú totiž dve témy: rozpad galaktického impéria a jeho znovuvybudovanie prostredníctvom vedeckej metódy zvanej psychohistória. Jej zakladateľ Hari Seldon prostredníctvom pokročilých štatistických postupov analyzujúcich správanie veľkých skupín ľudí stanovil, že po páde impéria bude nasledovať séria kríz, ktoré v ďalekej budúcnosti povedú k vzniku nového galaktického spoločenstva. Krízami má sprevádzať elita z tzv. Nadácie, ale v priebehu času sa ukáže, že Seldonov plán nepočítal s anomáliami schopnými zničiť takmer všetko. Takou odchýlkou bol aj mutant Mul z druhého dielu Nadácia a impérium.

Po vyrovnaní sa s Mulom nasledovalo ďalšie zásadné prekvapenie. Neexistuje len jedna Nadácia, ale aj druhá, schopná riadiť alebo ovplyvňovať udalosti nie technologickými prostriedkami, ale mentálnymi. Román Nadácia na rozhraní sa začína storočia po udalostiach v pôvodnej sérii, keď pýcha vedúcich predstaviteľov Prvej Nadácie spôsobuje, že existenciu Druhej už považujú čiastočne len za vymyslený príbeh. Druhá medzičasom dosiahla značné pokroky v mentálnom ovládaní a má pod kontrolou chod dejín. Spochybnenie princípov psychohistórie spôsobí, že z Prvej Nadácie musí odísť do exilu muž, ktorý sa vydáva na výpravu s cieľom nájsť legendárnu planétu Zem, z ktorej pred vekmi odštartovalo kolonizovanie vesmíru. Nasledujúce udalosti však spôsobia, že z intuície sa stane fakt: objavila sa úplne nová, nepredvídaná sila schopná zvrátiť stáročné úsilie o nastolenie nového spoločenského poriadku v galaxii. Napätie stúpa a hrozí konflikt obrovských rozmerov.

Rovnako ako v predchádzajúcich dieloch, aj tu je vývoj v deji založený dominantne na dialógoch. Postavy pomerne obsiahlo vysvetľujú svoje postoje, vyjednávajú alebo presadzujú mocenské zámery. Asimov sa na viacerých miestach vyrovnal aj s otázkou politického vodcovstva, pasáže, kde dochádza ku konfrontáciám medzi jednotlivými stupňami mocenskej hierarchie či už v Prvej, alebo Druhej Nadácii, patria medzi tie najzaujímavejšie. Osobitnú pozornosť si zasluhuje aj preklad: vo vedeckej fantastike sa síce bežne využíva slang (od odborného po jazyk rôznych subkultúr), no stretnúť sa so šarišským nárečím nie je vôbec bežné. A práve šarišské nárečie bolo využité pri komunikácii medzi zástupcom Druhej Nadácie a skupinou obyvateľstva zvanou Hamiši, resp. neskôr jej konkrétnou predstaviteľkou. Textu to pridáva dynamiku a postavám určitú exotiku, hoci aj istú kontroverznosť, lebo spoločenská podriadenosť Hamišov voči predstaviteľom Nadácie pripomína kastový systém, kde neexistuje možnosť sociálnej mobility.

A práve určitá konzervatívnosť obidvoch Nadácií je aspektom, ktorý by nemal ostať nepovšimnutý. Napriek elitnému výberu svojich členov, politickej aj socioekonomickej jedinečnosti sa obidve spoločnosti vyvinuli do určitej rigidnosti a zdá sa, že potrebujú svojich rebelov, aby im bolo nastavené zrkadlo ukazujúce pomýlenú predstavu o vlastnej úlohe v dejinách. Možno aj preto je Nadácia na rozhraní pomerne hrubá kniha, takmer 470 strán slúži práve na opisy rôznych verzií vývoja, ktoré môžu nastať, a ako sa s nimi vyrovnať, aby nakoniec zvíťazil humanizmus. A to je aj najvýznamnejší odkaz Nadácie: viera, že ľudstvo si dokáže zachovať svoje hodnoty aj v krízach bezprostredne ohrozujúcich jeho existenciu.

Isaac Asimov: Nadácia na rozhraní
Preklad: Patrick Frank, do šarištiny preložil Michal Frank
Lindeni, 2022

Zobraziť diskusiu (0)