V plynulom a precíznom preklade Barbary Sigmundovej, ktorej meno by malo vydavateľstvo Artforum uviesť aj na obálke knihy, sa pomaly ponárame do Kraussovej medzisvetov. Postavy zo zbierky totiž žijú v akomsi medzisvete a medzistave: medzi kómou a životom, medzi milencami, medzi Amerikou a Izraelom, medzi manželstvom a rozvodom, medzi popretím a prijatím. Inteligentný a civilný text pripomína nebezpečenstvá z histórie (svetovej aj individuálnej) a do budúcnosti kreslí jemné línie nádeje a viery v lásku vo všetkých podobách a starostlivosť.

Prvá z poviedok zachytáva citlivé obdobie medzi detstvom a ženstvom. Mladučká hrdinka má trinásť a jej rodina sa presťahovala z Ameriky do Švajčiarska. Zvyká si na školu, Európu, ale najmä objavuje seba, tajomstvá ženského priateľstva, telesnosť a sexualitu, dosah a hranice ženskej moci a nezlomnosti. Svoju dávnu priateľku Soraju objaví hrdinka po rokoch vo svojej dcére: „V tej chvíli som si spomenula na Soraju a odvtedy som ňou doslova posadnutá. Nemôžem prestať myslieť na to, že sa nám nejaká osoba môže len tak prihodiť, a potom, o pol života neskôr v nás táto udalosť dozrie, praskne a znovu sa narodí.“ (s. 24 – 25).

Poviedka Zusja na streche zachytáva profesora Brodmana medzi životom a smrťou. Ako sa on rodí späť do života, narodí sa aj jeho čerstvý vnuk. Poviedka sa vracia k jeho detstvu, rodičom aj traumatickej minulosti: „na chrbte si odnášal mamu s modrými členkami, zhrbeného otca, ba aj ich rodičov, pochovaných v masových hroboch kdesi na kraji borovicového lesa“. (s. 31) Neha a láska, s akou prijíma novonarodeného vnúčika, odľahčuje bremeno minulosti.

Podobne ako poviedka Spím, ale moje srdce bdie sa zaoberá vzťahom k otcovi. K chorému otcovi pred smrťou, ale aj otcovi, akého si ho Adamova dcéra pamätá z detstva v New Yorku. V otcovom byte v Tel Avive spoznáva aj otcovu mladosť, jeho izraelskú prítomnosť a starostlivého Boaza.

Poviedka Posledné dni sa odohráva uprostred požiaru v Kalifornii, kde rodina nevesty trvá na svadbe aj uprostred ničivej apokalypsy. Juxtapozíciou k svadbe je rozvod Noiných rodičov. Noa doručí svadobné kvety a vzápätí odovzdá rozvodovú zmluvu rodičov rabínovi.

Takmer mystické prepojenie dvoch kamarátok cez herca Eršadiho je oslavou nielen priateľstva, ale aj filmovej tvorby.

Pocit blízkej a neurčitej kataklizmy nepríjemne pripomínajúcej 11. september aj pandémiu je prítomný v poviedke Budúce hrozby. Dlhotrvajúci vzťah sa v tieni katastrofy zavŕši očakávaním dieťaťa. Hrozby pominú a obraz bežcov na trati vlieva do sprievodkyne v múzeu „nevysvetliteľnú nádej, že ak ich budem sledovať dostatočne dlho, dieťatko sa narodí ako jeden z nich, s nezničiteľnými pľúcami a imunitou proti všetkému, čo sa vznáša vo vzduchu, farbí oblohu pri západe slnka a núti nás opíjať sa“. (s. 101) Upokojenie, zbavenie sa strachu, dozretie a zmierenie vyvrcholia v pochopení nielen vzťahov, ale aj seba a umenia. Toto všetko sa spája v titulnej poviedke Byť mužom, kde sa nemecký milenec priznáva židovskej priateľke, že je „presne ten typ človeka, aký by naverbovali do Napoly“. (s. 150) Myslí tým elitnú školu pre lídrov SS. Text sa rozvíja v niekoľkých rovinách a z rôznych perspektív. Byť mužom znamená byť chlapcom, otcom, milencom, boxerom. Kto sme a kým sme mohli byť? Poviedkou navyše rezonuje láska matky k jej synom. A tak ako v ostatných textoch zbierky prenikáme do rôznych medzisvetov a medzistavov, aj tu sa ocitáme „medzi súšou a morom“. (s. 167) Malý syn sa mame zdôverí, že chce zostať dieťaťom. Táto túžba po detstve, (rodičovskej) starostlivosti a bezpečí v spánku, v cudzom meste, vo vzťahu, je vnútornou témou čitateľsky príťažlivých poviedok Nicole Krauss.

Nicole Krauss: Byť mužom

Artforum, 2021 (edícia -klad)

Preklad: Barbara Sigmundová

Zobraziť diskusiu (0)