Zaujímavosťou tohto ročníka je, že jeden z nominovaných autorov vydal svoju knihu po prvý raz nie vo svojom materinskom, ale v nemeckom jazyku. Pochádza z Čiech a je naozaj neplánovanou a súčasne prekrásnou náhodou, že tento rok bude hosťovať na knižnom veľtrhu práve Česká republika. Tá predstaví českú knižnú kultúru prostredníctvom čítačiek, diskusií, komiksov, koncertov, či fotografií.Údajne až 60 českých autorov, autoriek, umelcov a umelkýň, prekladateľov, prekladateliek zavíta do Lipska, aby predstavili svoju najnovšiu tvorbu. V Českom stánku sa tak budeme môcť tešiť na mimoriadne bohatý program - napríklad aj v diskusiách s Radkou Denemarkovou, Jiřím Přibáňom, Tomášom Glancom, Ivou Procházkovou, či Petrom Sísom, na Petra Borkovca, Kateřinu Tučkovú, Jáchyma Topola, Pavla Kohouta, či medzinárodne uznávaného českého kňaza a filozofa Tomáša Halíka.

JAROSLAV RUDIŠ (1972)– to je meno z Liberca pochádzajúceho českého autora, ktorý bol za svoju prvotinu Nebe pod Berlínem (2002) ocenený Cenou Jiřího Ortena a cenou Nejkrásnejší kniha roka. Román bol hneď preložený do siedmych jazykov. Preslávil sa aj trilógiou komiksov Alois Nebel (2003-2005), ktoré sa dočkali aj mimoriadne úspešnej animácie. V roku 2007 získal cenu Magnesia Litera za román Grandhotel. Za po nemecky napísaný román Winterbergova posledná cesta (Winterbergs letzte Reise, Luchterhand Literaturverlag 2019) bol nominovaný na Lipskú knižnú cenu. Rudiš v ňom rozpráva príbeh na pive závislého opatrovateľa starých ľudí a staručkého sudetského Nemca, ktorí spolu cestujú vlakom po stredovýchodnej Európe. Jan Kraus pochádza z Vimperku a v Berlíne sprevádza ťažko chorých v posledných rokoch ich života. Jeho rozprávanie povzbudí pacienta Winterberga, ktorý pochádza z Liberca, aby sa vydal hľadať svoju stratenú lásku – z Berlína do Sarajeva cez Liberec, Prahu, Viedeň a Budapešť. Počas cesty sa u oboch protagonistov vynárajú tajomstvá a traumy, ktoré sú s týmto priestorom pevne prepojené.

FERIDUN ZAIMOGLU (1964) je jediný z piatich nominovaných, ktorý sa už vo finálovom shortliste Lipskej knižnej ceny ocitol – a to s výborným románom Lásky žiar (Liebesbrand, 2008, vyšiel v českom preklade M. Škultéty ako Lásky žár, Mladá fronta 2009). Zaimoglu je významný nemecký autor (narodený v Turecku), publicista a vizuálny umelec a za svoju tvorbu získal už viaceré ocenenia. Preslávil sa v roku 1995 vydaním knihy Kanak Sprak, v ktorej sa venuje zaujímavým a vtipným spôsobom jazyku tureckých prisťahovalcov v Nemecku. Je autorom viac než dvadsiatky románov, spomeňme napríklad román Leyla (2006), Isabel (2014) či Evangelio (2017). Vo svojom najnovšom románe Dejiny ženy (Geschichte der Frau, Kiepenheuer & Witsch 2008) nominovanom aj na Lipskú knižnú cenu, sa autor venuje dejinám ľudstva z perspektívy ženy. Necháva rozprávať desať žien, ktorých pohľad na udalosti bol doteraz zatienený vplyvnejšími rozprávaniami mužov: od Antigony a Brunhildy cez Juditu a z čarodejníctva obvinenú Pristu Frühbottinovú, múzu básnikov Lore Lay, fabrikantskú dcéru Lisette Bielsteinovú, ženu odpratávajúcu trosky rozbombardovaného Berlína – Hildrun Tilmannovú – až po gastarbajterku Leylu a feministku Valerie Solanasovú.

MATTHIAS NAWRAT (1979), sa narodil v poľskom Opole. Ako autor žije dlhé roky v Berlíne. Za svoj debutový román My dvaja sami (Wir zwei allein, 2012) získal cenu Adelberta von Chamisso, ďalší román Podnikatelia (Unternehmer, 2014)sa dostal na longlist Nemeckej knižnej ceny a Množstvo smrtí nášho dedka Jureka (Die vielen Tode unseres Opas Jurek, 2015) mu prinieslo okrem iných aj Cenu Alfreda Döblina. Ostatný román Smutný hosť (Der traurige Gast, Rowohlt 2019) sa odohráva na berlínskom vianočnom trhu v čase tragického teroristického útoku spred niekoľkých rokov. M. Nawrat hľadá odpovede na otázky o živote, smrti a podstate bytia prostredníctvom príbehov viacerých ľudí. Je to kniha o prežití v celej svojej kráse a to napriek všetkým hrôzam.

KENAH CUSANIT (1979) vyštudovala orientalistiku, etnológiu a afrikanistiku, literárne je známa predovšetkým ako esejistka a poetka – Z papiera (Aus Papier, 2014) alebo Chronographe Chorologien (2017), ktoré získali viacero ocenení. Jej prozaický literárny debut Babylon (Babel, Hanser 2019), ktorý jej priniesol nomináciu, sa odohráva v Bagdade v roku 1913. Nemecký archeológ, ktorý je vedúcim archeologického prieskumu na miestach niekdajšieho Babylonu, musí ostať kvôli zápalu slepého čreva zatvorený na izbe. Polobdelý je nútený v myšlienkach skladať mozaiku prítomnosti, minulosti, sna a skutočnosti, sveta a Nemecka. Pritom sa jeho ambiciózny projekt ocitá pod veľkým časovým tlakom. Európske mocnosti sa v predvečer 1. sv. vojny chcú pretekať nielen v militaristickej, ale aj v kultúrnej nadvláde. Prostredníctvom svojho románu však K. Cusanit nevynáša na svetlo len novodobé dejiny, ale aj súčasné debaty o koloniálnom kultúrnom drancovaní.

ANKE STELLING (1971) je autorkou známej detskej knižky Erna a tri pravdy (Erna und die drei Wahrheiten, 2017), viacerých románov, pričom Okná až po zem (Bodentiefe Fenster, 2015) sa dostali na longlist Nemeckej knižnej ceny a získali Cenu Melusin Hussovej. Jej fantasticky „incestný román“ Opatera (Fürsorge, 2017), ktorý vydala v malom, nezávislom vydavateľstve Verbrecher Verlag, vzbudil pozornosť nielen obsahom, ale aj jazykovým majstrovstvom. Stellingovej nominovaný a zúrivý román Mať to v suchu (Schäfchen im Trockenen, Verbrecher Verlag 2018) je príbehom Resi, ktorá mala vedieť, že bývanie v podnájme s priateľmi nepredstavuje vždy tú najbezpečnejšiu formu bývania... Pretože priateľstvo sa často končieva pre peniaze. Presne to sa udeje aj v Resinej starej partii, ktorá sa rokmi pomaly rozpadá a Resi už mohla dávno tušiť, že so založením rodiny je potrebné mať vlastný domov. Lenže v osemdesiatych rokoch je to inak a všetci ľudia sú si rovní a dať výpoveď z bytu nemusí byť vždy jednoduché…

Zobraziť diskusiu (0)