AV: Spúšťačom príbehu, katalyzátorom udalostí je v skoršom románe Ajelet Gundar Gošen Prebúdzanie levov (Artforum 2017) autonehoda, pri ktorej lekár zrazí putujúceho utečenca a z miesta ujde. V Klamárke je to krivé obvinenie z obťažovania, ktoré vznesie obyčajné mladé dievča voči staršiemu známemu mužovi. Ide teda o akési “obrátené garde” pri postavách hlavných hrdinov. Je morálna dilema mladého dievčaťa iná než u dobre situovaného lekára?

SS: Aj v tomto románe je dejový zvrat sústredený do jedného momentu, udalosti na začiatku románu, ktorý potom ovplyvní celý ďalší dej. V Klamárke je hlavnou hrdinkou tínedžerka, ktorá omylom, nechtiac obviní známeho speváka, zhasínajúcu hviezdu, z útoku. Ona sa naraz kúpe v pozornosti a on sa dostáva do nemilosti verejnosti. Rovnako ako sa autorka zaoberá psychológiou dievčaťa, popisuje aj to, čo prežíva starší muž, ktorý sa vyrovnáva s tým, že už nie je na výslní. Myslím, že oproti lekárovi v Prebúdzaní levov, dievča si sprvu neuvedomuje, čo všetko jej nevinná lož môže spôsobiť.

AV: Prebúdzanie levov má až biblický rozmer (putujúci Eritrejec ako paralela k putujúcemu židovskému národu), je to moderná “moralita” o vine a treste. Má Klamárka podobne dlhé korene alebo je viac z našej každodennej súčasnosti?

SS: Určite je to viac súčasné a povedala by som aj viac univerzálna téma - každodenné lži a čo môžu spôsobiť.

AV: Prebúdzanie levov je veľmi aktuálne pre súčasnú izraelskú spoločnosť, téma sexuálnych škandálov je však živá aj v našom priestore. Je z tohto hľadiska Klamárka o niečo prístupnejšia slovenskému čitateľovi?

SS: Príbeh sa odohráva v Izraeli, ale téma je univerzálna. Hneď ma napadla celosvetová diskusia o hnutí Me Too, aj keď si myslím, že príbeh AGG bol napísaný o niečo skôr, takže s tým až tak nesúvisí. No v tom kontexte je to zaujímavé, lebo príbeh ponúka aj pohľad z druhej strany, keď je nevinnou obeťou krivo obvinený "útočník". Morálka spoločnosti sa stavia "samozrejme" na stranu mladého dievčaťa, ktoré je vo svojom prejave veľmi presvedčivé a v dobe dospievania zisťuje, že lož má svoje výhody.

AV: Ajelet Gundar Gošen je psychologička. Pracuje so svojou odbornou optikou aj v tomto románe? Aké sú diagnózy spoločnosti, ktoré zobrazuje?

SS: Je zrejmé psychologické vzdelanie AGG, ponúka rôzne pohľady na konkrétne situácie postáv (dievča sa vnútorne vyrovnáva a bojuje s klamstvom, bývalý známy spevák s hanbou a opovrhnutím atd.)

Autorka sa zamýšľa aj nad tým akú úlohu lož hrá v našich životoch, v našej spoločnosti, čo je bežné pre jedného a čo už za hranicou morálky druhého. S touto témou pracuje už pri Prebúdzaní levov.

AV: Gundar Gošen nevykresľuje svoje postavy čierno-bielo: aj obeť má negatívne vlastnosti a aj vinníka vieme pochopiť či ľutovať. Ako je to v prípade postáv Klamárky? A akú rolu zohráva postava “svedka”?

Presne tak, autorka na začiatku rozohrá zápletku a potom sa venuje jednotlivým príbehom postáv, aj keď hlavnou hrdinkou zostáva dievča Nufar. Postava svedka má dôležitú rolu, aj psychologickú. Dievča so svedkom Leom hrajú hru "na vydieranie", ktorá ich postupne zbližuje. Chlapec Leo je zároveň aj akýmsi svedomím dievčaťa, v dobrom i zlom slova zmysle.

V Klamárke je ale v druhej časti knihy ešte jeden veľmi zaujímavý príbeh o priateľstve dvoch starých žien, Raymondy a Rebeky, v domove dôchodcov. Aj tu hrá klamstvo významnú rolu a dokonca v niečom pozitívnu. Autorka úmyselne prepája oba príbehy, ktoré spája téma lži. Život s klamstvom prináša veľké obete a núti k zamysleniu, či sa oplatia.

-------------------------------------------------------------------------

Silvia Singer (1976) je prekladateľka z hebrejčiny narodená v Košiciach, žijúca v Prahe. Po maturite strávila rok Izraeli. Vyštudovala hebraistiku a etnológiu na FF UK v Prahe, počas štúdia absolvovala ročný pobyt na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Absolvovala v roku 2003 diplomovou prácou Vývoj židovskej identity v Košiciach po holokauste. Preložila poviedky z hebrejčiny do češtiny (pre antológie Mít si s kým promluvit, DharmaGaia 2000 a Plus mínus, Argo 2006). Z hebrejčiny do slovenčiny preložila zbierku poviedok od Etgara Kereta Zrazu klope ktosi na dvere (Artforum 2012) a od rovnakého autora Sedem dobrých rokov (Artforum 2014) a Osem percent ničoho (Artforum 2017). Spolupracovala na preklade nápisov na náhrobkoch v Epitafy starého cintorína (Chajim 2006). V súčasnosti žije v Prahe, kde pracuje v Židovskom múzeu, vyučuje ivrit a prekladá z hebrejčiny. Pre vydavateľstvo Artforum prekladá aj diela ďalšieho známeho izraelského spirovateľa, Davida Grossmana.

Zobraziť diskusiu (0)