Krásnu slovenskú verziu potom zabezpečil vždy perfektný Vladislav Gális a jej vydania sa skvele zhostil stále akčnejší Ikar.

Príbeh je situovaný na americký Juh prvej polovice 19. storočia. „Zlatý vek“ otrokárstva sa blíži k vrcholu. Na nedozerných plantážach v otrasných podmienkach pracujú tisíce „farebných“, oproti ktorým je hádam i dobytok v lepšom životnom postavení. Otroci sú vystavení každodennej tvrdej drine, krutej svojvôli pánov a potupným neľudským trestom. V poslednej nádeji preto mnohí začínajú utekať na liberálnejší Sever. Medzi nich sa zaradí aj mladá Cora odkiaľsi z bavlníkovej plantáže v Georgii. Spolu s komplicom Caesarom sa chcú za slobodou dostať „podzemnou železnicou“, čím sa vtedy označovala sieť ilegálnych utečeneckých trás. V tomto konkrétnom prípade sa však jedná o reálnu sústavu tajných železníc prevážajúcich pasažierov do konkrétnych cieľových staníc. Útrpná Corina odysea je previazaná so sériou ďalších tragických minipríbehov zachytávajúcich osudy veľmi rôznych postáv, nejakým spôsobom spojených práve s hlavnou protagonistkou.

Whiteheadovi sa tak podarilo zostaviť výraznú spoločenskú koláž verne vykresľujúcu nálady a vnímanie sveta panujúce v Amerike pred občianskou vojnou. Autor v správnom pomere prelína reálne historické fakty s fikciou a vytvára si tak pomerne široké pole pôsobnosti na dostatočne výpovedné spracovanie danej témy. A je to obraz vskutku nelichotivý. Nečudo, že sa vŕtaniu v podobných kontroverznostiach každý radšej oblúkom vyhne. Totiž nikto sa veľmi nechce hrdiť tým, že ona možnosť slobodnej voľby, či slobodné rozhodovanie o vlastnom živote povstali z ohromného množstva znivočených existencií, ktorých otrasný spoločenský status zodpovedal životu v najneľudskejších, brutálnych diktatúrach.

Whiteheadov rukopis postráda akúkoľvek vyumelkovanosť. Bez zbytočných úkrokov mieri poväčšine rovno k veci. Rozprávanie to je tvrdé, drsné, naturalistické, zároveň však nesploštené, nezjednodušené, správne tvárne a košaté, kde sa hravo zmestia i riadne vypäté emócie. Pôsobivé, presvedčivé, dá sa povedať, že ľahko čitateľné, ale neľahké. Podzemná železnica nekompromisne účtuje s bolestivou históriou a naliehavo pripomína cenu slobody. Colson Whitehead s bravúrou rozširuje rady mimoriadne kvalitnej súčasnej americkej tvorby.

P. S. Je vám treba k čítaniu hudobnú kulisu? Potom jednoznačne nových Zeal & Ardor a ich blackmetalovú revolúciu zaznamenanú v drážkach dosky Stranger Fruit.

Colson Whitehead: Podzemná železnica

Vydal: Ikar (edícia Odeon – svetová literatúra)

Preklad: Vladislav Gális

Zobraziť diskusiu (0)