Utópia v spoločenskej nostalgii
V názve Retrotópia je zašifrovaný slovný odkaz – utópia. Neistota zajtrajškov magnetickou silou láka k akejsi nostalgii za minulosťou. Paradoxne, vracia sa k nej aj časť spoločnosti, ktorá s ňou má nanajvýš literárnu skúsenosť. Obohatení o bezprostredný kontakt s polarizovaným svetom sa môžeme k optike nazerania na prítomnosť cez učebnice dejepisu zodpovedne prihlásiť, ale problémom zostáva, že časť spoločnosti vníma históriu selektívne a prispôsobuje si ju na vlastný obraz. Pokrivená predstava o minulosti niektorej časti populácie slúži na chybnú, ale zjednodušenú interpretáciu súčasnosti s ilúziou, že dokáže pomenovať, ako dnešný svet funguje.

Zygmunt Bauman v Retrotópii kriticky poukazuje na problém, ak si tento myšlienkový model neosvojujú len jednotlivci, ale aj politické špičky a celé štáty. Túžba po individualite, nacionalizme či hrdosti k vlastnému národu môže slúžiť aj autoritárskym alebo nebezpečným expanzívnym vládam. „Právo stanoviť hranice (a ak treba, ľubovoľne ich zrevidovať) medzi zákonným a nezákonným, dovoleným a zakázaným, legálnym a trestným, tolerovaným a netolerovateľným donucovaním je to hlavné, o čo ide v mocenských bojoch. Vlastníctvo takéhoto práva je koniec koncov určujúcim atribútom moci – zatiaľ čo schopnosť využívať toto právo a urobiť ho záväzným právom pre druhých je určujúcim rysom nadvlády.“ (s. 23)

Dobre už bolo?
Sociologické aspekty dnešného sveta opisuje Zygmunt Bauman v štyroch podnetných kapitolách – Návrat k Hobbesovi? Späť ku kmeňom, Späť k nerovnosti, Späť do lona. Spoločným menovateľom je perspektíva človeka v kontexte moderných politických dejín. Túžba po sprehľadnení v rýchlej dobe môže zvádzať na scestie, kde si budeme zjednodušovať spoločenské mechanizmy ovplyvňujúce svetové dianie. Môže to viesť k technologickej skepse, volaniu po poriadku v národnej celistvosti s jasne vymedzenými mantinelmi, môže to rehabilitovať staré a nebezpečné myšlienky (stačí sa pozrieť na súčasný volebný kurz, zatiaľ predovšetkým v Európe). Zygmunt Bauman zdanlivo ponúka sprehľadnenie na tejto ceste. V skutočnosti však zostáva v mnohých otázkach s bezradným čitateľom.

„Neexistujú nijaké skratky vedúce k rýchlemu, šikovnému a ľahkému zahataniu prúdov tečúcich „späť k“ – či už k Hobbesovi, ku kmeňom, k nerovnosti alebo do lona. Opakujem: bude asi bezpríkladne náročné, ťažké a nepríjemné odhaliť a dokončiť súčasnú úlohu – pozdvihnúť ľudskú integráciu na úroveň celého ľudstva. Musíme sa pripraviť na dlhé obdobie, ktoré sa bude vyznačovať väčším množstvom otázok a odpovedí, a problémov, ako ich riešení, ako aj na to, že budeme konať v tieni jemne vyvážených šancí na úspech aj porážku. V tomto jedinom prípade – na rozdiel od prípadov, ktorým ho zvyčajne pripisovala Margaret Thatcherová – však bude výrok „Niet inej alternatívy“ platiť bez možnosti odvolania. Viac než kedykoľvek inokedy sa my – ľudia, obyvatelia Zeme – ocitáme v situácii buď – alebo: buď spojíme sily, alebo skončíme v spoločnom hrobe.“ (s. 155)

Zygmunt Bauman: Retrotópia

Preklad: Dezider Kamhal

Artforum, 2017

Zobraziť diskusiu (0)