obne sa veľmi teším, že sa do výberu dostala María Cecilia Barbetta (1972), a nie je to len autorkiným entuziazmom a šarmom. Myslím, že sa oplatilo počkať presne desať rokov (tak dlho trvala práca a rešeršovanie pre ďalší román) na knihu, ktorá ju hneď vyniesla do šestice najlepších. Barbettiné Nočné svetlá (Nachtleuchten, S. Fischer, 2018) sa odohrávajú v autorkinej rodnej krajine, rodnom Buenos Aires, rodnej štvrti Ballester, v autodielni Autopia a v kláštornej škole. Centrálnym objektom v tomto nanajvýš poetickom a zároveň silne politickom románe sa stáva plastová soška ochrannej patrónky Panny Márie pomaľovanej fosforovou farbou, ktorá v predvečer nástupu vojenskej diktatúry v krajine v roku 1975 slabučko svieti v tme. Dvanásťročná Teresa praktizuje svojskú formu náboženstva a nosí plastovú sošku od dverí k dverám, kaderník v salóne sa ide zblázniť kvôli smrti prezidenta, autodielňa je rodiskom utopického myslenia a konania, Ofelia Farías sa s láskou stará o záhradu, pričom jej sedem mačiek jedna po druhej záhadne miznú. Obyvatelia štvrte snívajú o výhre v číselnej lotérii, pod sprchou si spievajú bolerá, načúvajú hlasom z minulosti a veria v budúcnosť. Keď politické nepokoje a násilie v predvečer nástupu diktatúry zmenia krajinu na hrozivé miesto, vedia čo urobiť.

V Prahe do židovsko-ruskej rodiny narodený spisovateľ a autor stĺpčekov Maxim Biller (1960) je zo šestice nominovaných vďaka prekladom niektorých jeho diel do češtiny snáď v slovenskom kontexte najznámejší (Až budu bohatý a mrtvý, prel. Jana Zoubková, Hynek 2000, Země otců a zrádců, prel. Jana Zoubková, Labyrint 2011)) Do výberu sa tento rok dostal vďaka románu Šesť kufrov (Sechs Koffer, Kiepenheuer & Witsch). Biller v Šiestich kufroch tématizuje rodinu, jej význam a to, ako ľahko možno tým, čo sa zdá byť generáciami navzájom tak silno prepojené, otriasť. V každej rodine sú tajomstvá a fámy, ktoré prežívajú generácie a niekedy v nich ide aj o život a smrť. Šesť kufrov je príbehom rusko-židovskej rodiny na úteku z východu na západ, z Moskvy do Prahy a odtiaľ do Hamburgu a Zürichu. Biller prostredníctvom šiestich perspektív rozpráva o veľkej zrade – udaní, ktorého obeťou je v roku 1960 v Sovietskom zväze popravený starý otec medzitým v Berlíne žijúceho rozprávača. Na malom priestore sa Billerovi okrem strhujúceho rodinného príbehu darí sprostredkovať zároveň náhľad do fungovania sovietskych tajných služieb, českého povojnového kina, intríg antisemitskej kultúry aparátčikov a otrávených ľúbostných vzťahov.

Slovenskému čitateľovi by nemusela byť celkom neznáma ani renomovaná, z Gruzínska pochádzajúca autorka Nino Haratischwili (1983). V roku 2014 v rámci medzinárodného európskeho projektu Art of Ageing vznikla na základe jej predlohy v koprodukčnej spolupráci berlínskeho Deutsches Theater a Činohry SND výborná komorná hra Bludičky/Land der ersten Dinge v hlavných úlohách s Emíliou Vášáryovou, Dušanom Jamrichom a Gabriele Heinz. Porota Haratischwili tento rok nominovala s románom Mačka a generál (Die Katze und der General, Frankfurter Verlagsanstalt), v ktorom sa autorka venuje vojne v Čečensku. Východiskovým bodom sa stalo pre dnes už bestsellerovú autorku a zároveň dramatičku podrobné štúdium prác ruskej aktivistky pre ľudské práva Anny Politkovskej. Haratischwili zaujímal incident v jednej horskej dedine, ktorý popisuje Politskovská - nevraždilo, neznásilňovalo, nemučilo sa tu však kvôli alebo pre konflikt – ruský veliteľ počas pokoja a odpočinku svojej jednotky nariadil len tak zo svojvôle a nudy útok na dedinu a nasledovalo mučenie, znásilňovanie, popravy. A práve táto perverznosť vojny Haratischwili zaujala. Čítanie tejto knihy bolí a dlho doznieva a nastoľuje otázku, či každý z nás naozaj v princípe neurobí všetko a nie je vinný.

Ďalšou nominovanou autorkou je Inger-Maria Mahlke (1977) a veľký európsky román Archipel (Archipel, Rowohlt), ktorý sa odohráva na periférii nášho kontinentu – na ostrove večnej jari Tenerife, ktorý sa stal zároveň aj témou románu. Mahlke nás sprevádza naprieč storočím plným prevratov a deformácií, veľkých očakávaní a malých víťazstiev. Zaujímavá je predovšetkým nezvyčajná chronológia rozprávania: príbeh začína v roku 2015 a v etapách sa vracia do roku 1919. Tak spoznávame hlavných protagonistov románu – Anu, Felipeho a ich dcéru Rou, neskôr dve predošlé generácie, do ktorých problémov, radostí, smútku sa autorka čoraz hlbšie ponára, úzko ich prepája s politickým a turistických vývojom ostrova s ustavičným dôrazom na to, že prítomnosť nemožno pochopiť bez poznania minulosti. Nerobí to však násilne, neprikazuje, nežiada úplnosť poznania. Prostredníctvom príbehu troch rodín sa dozvedáme nielen o španielskom fašizme a kolonializme, jeho dôsledkoch, ale aj o vzájomnom pôsobení politických, sociálnych a individuálnych dejín. A ani slovo nie je navyše, štýl by sme mohli označiť až za odmeraný, no napriek tomu sa v precízne popísaných obrazoch ukrýva poézia.

Poslednou z nominovaných ženských autoriek je spisovateľka a prekladateľka Susanne Röckel (1953)a jej začiatkom tohto roka vydaný román Vtáčí boh (Der Vogelgott, Jung und Jung). Podivuhodné kulty a mýty, archaické strachy a nočné mory. Susanne Röckel nás prostredníctvom svojho najnovšieho románu vovedie do hrozivého prostredia. Rodina akademika Kondrada Weydeho a jeho dospelých detí – Theodora, Dory a Lorenza – s tými najrôznejšími životnými príbehmi a charaktermi – je vtiahnutá prostredníctvom náhodného objavu na obraze v kostole do ťažko pochopiteľného mýtu o Vtáčom bohu- a to neuveriteľnou silou. Napokon všetci postupne zisťujú, že to nie je len mýtus, ale aj legendárne, no trpiace miesto na zemi, kde žijú tí, ktorí Vtáčieho boha uctievajú. Oveľa viac sa však zdá, že sú tomuto tajuplnému božstvu vydaní napospas. A je to svet podobný tomu nášmu – svet, v ktorom sa príroda s nami prestala priateliť a my sa odrazu ocitáme vystavení jej agresii a temnote. Pri čítaní možno nadobudnúť pocit, že vôbec nejde o súčasný román, miestami môže dokonca pripomenúť Kafku, E.A. Poea či H. P. Lovecrafta.

Šesticu výberu uzatvára spisovateľ a filozof Stephan Thome (1977) a strhujúci román Barbarský boh (Gott der Barbaren, Suhrkamp), v ktorom Thome rozpráva o prehistórii našej krízami otriasanej prítomnosti. Vedení kresťanským konvertitom, ktorý sa považuje za druhého Božieho syna, zriadia povstalci v Číne Boží štát, ktorý desivým spôsobom poukazuje na súčasné teroristické hnutia. Thomeho sa vo svojom románe nezvyčajným spôsobom vysporadúva s náboženským fanatizmom, hľadá odpovede na to, prečo a ako ľahko možno v tak radikálne zmenenom svete stratiť orientáciu. Príbehom nás sprevádza mladý nemecký misionár, ktorý chce pomáhať pri modernizácii obrovskej ríše a tak sa vyberie plný ideálov do Nankingu. Počas cesty sa však ocitne medzi dvoma bojovými líniami vo vojne, v ktorej hrozí strata všetkého, na čom mu záleží. V ohniskách konfliktu – Hongkongu, Šanghaji, Pekingu – stretávame spolu s protagonistom celý ansámbl postáv – zničených, fascinujúcich, prekvapivých.

Paulína Š. Čuhová

Zobraziť diskusiu (0)