Mário Gešvantner
11.2.2020
Smrťou sa príbeh nekončí
Založiť edíciu a postupne ju napĺňať kvalitnými titulmi nie je jednoduchá záležitosť. Keďže pracujem vo vydavateľstve, viem o čom hovorím (teda píšem). A preto oceňujem, ako sa to darí Artforu a jeho edícii -klad. Zatiaľ všetko, čo som v -klade čítal, bolo prí-klad-ne nadpriemerné. Cenné je najmä to, že okrem stávok na istotu, akými sú po-klady renomovaných autorov ako Julien Barnes (jeho Jediný príbeh radím medzi to úplne najlepšie, čo som vlani čítal) či nikole Krauss, prináša aj zatiaľ u nás neoverené mená ako napríklad Jonas Hassen Khemiri.
Poteší aj fakt, keď sa zrazu objaví niekto neznámy toť, od susedov. Kniha Spiatočka od maďarského autora Istvána Kerékgyártóa je príjemným osviežením knižnej ponuky a dôkazom, že treba siahať aj po dielach autorov z okolitých krajín. Stoja za nimi podobné príbehy, máme spoločnú históriu, a aj keď si to často nepripúšťame, sme si viac či menej podobní.
(...)
Možno aj preto si pri čítaní Spiatočky rýchlo prestanete uvedomovať, že príbeh sa odohráva v Maďarsku. Pretože všetko, čo sa deje hlavnému (anti)hrdinovi Zsoltovi Vidrovi v nemenovanom maďarskom meste sa mohlo stať aj fiktívnemu Zolovi Vydrovi hocikde na Slovensku.
Presne si vybavujeme reálie, kde sa príbeh odohráva, spoznávame smutné existencie na okraji spoločnosti, rozumieme správaniu postáv, s ktorými sa počas života stretne.
(...)
Kerékgyártó Spiatočku napísal - pospiatky. Začína sa smrťou hlavnej postavy a postupne sa cez jeho život dostanete až k jeho narodeniu. V literatúre nič nové, no v tejto knihe to skutočne presne funguje. (...) Viete, ako sa to skončí, no aj tak s ním súcitíte, držíte palce, veríte, že sa to vyvinie inak. Že smrťou sa príbeh nekončí.
A to je na tejto knihe najlepšie - vyvoláva súcit.
Prajete po nej dobro.
A to je fajn.
--------------------------------------------
Celý článok Mária Gešvantnera nájdete v časopise Rozum čísle január/február 2020.
